Príď Kráľovstvo Tvoje!

26. novembra 2023   Cirkev

(Kázeň na sviatok Krista Kráľa)

Milí veriaci,

modlievate sa modlitbu Otče náš? Tam hovoríme: Príď kráľovstvo tvoje. A premýšľali ste nad tým, čo vyslovujete? Ako má prísť Božie kráľovstvo? Tak, ako si to predstavujeme my? Podľa našich chúťok? Tak, ako my dovolíme? Napr.: v nedeľu môže prísť Božie kráľovstvo, ale cez týždeň už radšej nie? Doma áno, v práci a medzi inými ľuďmi nie? Na Vianoce, možno na Veľkú noc, a čo počas leta, na dovolenke, tam už netreba?

My kladieme Bohu podmienky, ako má vyzerať jeho kráľovstvo a jeho uskutočnenie medzi ľuďmi? Potom, v Nebi, raz po smrti – áno, ale tu, na zemi, teraz jeho kráľovstvo? Ako to len povedať… to nás skrátka omína.

Mohli by ste namietať, ale veď sme krajina, kde žije väčšina kresťanov. Tu už predsa Pán Ježiš kraľuje!

Naozaj? Je už Pán Ježiš kráľom Slovenska? Keby bol Pán Ježiš Kráľom Slovenska, Slovensko by ho poslúchalo. Lebo kráľa treba poslúchať, a samozrejme aj milovať a ctiť. Ako Slovensko poslúcha kráľa Ježiša Krista, keď na Slovensku sa môžu zabíjať nenarodené deti, keď sa nasilu natíska gender ideológia, podsúva homosexualizmus, porušuje nedeľa, nevypláca sa vždy spravodlivá mzda, lož sa vyhlasuje za pravdu a naopak, a konajú sa mnohé a mnohé iné nespravodlivosti viac, či menej viditeľné?

Kde sa dobrovoľne a neustále deje hriech, ba kde je hriech inštitucionalizovaný v zákonoch, tam veru Kristus nekraľuje. Tam kraľuje satan.

Nie my určujeme hranice a podobu Kristovho kráľovstva. A ak Pán Ježiš naozaj má byť kráľom, má kraľovať všade a bezvýhradne. V osobnom živote i tom spoločenskom, v rodine i v štáte, v ekonomike, hospodárstve, kultúre, zdravotníctve, vo vzdelávaní i výchove, v obchode a áno, aj v politike! Rovnako v srdciach, ako i na námestiach. Bez výnimky. Bez nejakých našich podmienok.

Kedy Pán Ježiš naozaj kraľuje? Vtedy, keď sa aj jednotlivci aj spoločnosť riadia jeho svätými zákonmi!

Lebo nebudeš krivo svedčiť a klamať neplatí iba súkromne pre teba a v tvojej rodine, medzi priateľmi či v kostole, ale platí to aj v parlamente, na úrade vlády, aj vo veľkom obchodnom koncerne, v banke, vo vlaku, na poli i v továrni, na divadelných doskách či v televízii, na futbale i v nemocnici. Rovnako platí aj nepokradneš, nezosmilníš, nezabiješ, ale aj: Ja som Pán Boh tvoj, nebudeš mať iných bohov, aby si sa im klaňal. Nebudeš mať boha mamonu, konzumu, nezriadenej žiadostivosti, vojnychtivosti, prefíkanosti a podvodu. Nebudeš sa klaňať žiadnej pachamame, ani duchom predkov, ani Budhovi, ani Perúnovi, nebudeš počúvať slobodomurárov, Mohameda, riadiť sa kabalou ani talmudom…!

Tak ako je to? Naozaj nám Kristus vládne a už ho netreba vyhlásiť za nášho kráľa? Nepotrebujeme jeho vedenie, aby nám poskytol silu a múdrosť? Koľko ideológií sa prehnalo nad našimi hlavami. Všetky sklamali. Je to tak ťažké objaviť a pochopiť, že iba jeho vláda je spravodlivá a dobrá? Že tam, kde platí jeho vôľa, tam sa človek nikdy nesklame? Aby Pán, vidiac naše odhodlanie a túžbu patriť mu, hoci sme slabí a často klesáme, nás mohol posilniť, chrániť pred zlom, obdarúvať svojimi milosťami, požehnaním, dobrodeniami a nakoniec nás bezpečne mohol priviesť do Neba? Mnohé výzvy života a dejín sú nad naše sily a mocnosti, ktoré naťahujú po nás pazúry, nepoznajú zľutovanie. Ako si bez jeho požehnanej vlády poradíme?

Na dvere rodinného domu ktosi zabúchal. Takto neskoro večer, v sobotu? „Kto to len môže byť?“ začudoval sa majiteľ a šiel otvoriť.

Pred dverami stál sám diabol. Skôr než muž stihol zažmurkať od prekvapenia, schytal výprask, priamo vo dverách svojho vlastného domu. Diabol sa zarehotal, dobitého ho nechal ležať pri dverách a odišiel. Muž sa doplazil domov a omdlel. Keď sa prebral, myslel si, že sa mu sníval strašný sen. „Asi musel byť hrozný, keď som ešte aj z postele spadol a doudieral sa. Som samá modrina,“ šomral si sám pre seba. Deň plynul za dňom. Muž žil bežný život ako väčšina z nás. A zasa prišla sobota, večer, ticho. Slnko už zapadlo. Muž ešte sledoval čosi v televízii, popíjal vínko, podriemkával a tešil sa na nedeľu. Keď tu zrazu, znenazdajky počuje buchot na dvere. Koho to sem čerti nesú, stihol si ešte pomyslieť, keď otváral dvere. Pred dverami stál opäť sám diabol a okamžite ho začal mlátiť ako žito. Bil ho hlava, nehlava. Keď ho konečne neboráka pustil, uškrnul sa a so zlomyseľnou poznámkou, že o týždeň sa zase vráti, zmizol. Muž sa z posledných síl vrátil dovnútra. Tak to minule, to nebol sen, to už vedel bezpečne.

Keď sa ako-tak dal do poriadku, začal uvažovať: „Ako je toto možné? Diabol! V 21. storočí!!! Čo s tým urobím? Taký silný, aby som ho premohol, nie som.“ Zrazu dostal nápad: „Zavolám Ježiša. Keď tu bude on, diabol sa zľakne a odíde. Výborný nápad!“ a vydýchol si.

Muž, ako si predsavzal aj urobil a naozaj zavolal do svojho domu na návštevu Pána Ježiša. Vzácny hosť o týždeň prišiel. Avšak neskoro večer, keď už sadla tma, zrazu opäť ktosi búcha na dvere. Muž spokojný, že teraz sa mu už nič nemôže stať, ide smelo otvoriť. Vo dverách diabol. A skôr, než muž mohol zaprotestovať, dostal nakladačku ako minule. „Tak o týždeň!“ zvrtol sa vyškerený diabol a už ho nebolo. „A toto má čo znamenať?“ Muž sa dotackal do obývačky, kde sedel Pán. „Prečo si nezasiahol?“ žaluje sa nešťastník. „Prepáč,“ odpovie Pán, „ale ja som u teba iba hosť.“ Muž hodnú chvíľu premýšľa. Keď ho Pán uzdraví z utŕžených rán, rozhodne sa a poprosí ho, aby u neho zostal natrvalo, dom je predsa dosť veľký: „Dám ti jednu izbu, bude sa ti tu páčiť.“ Pán súhlasí a ostane u neho.

O týždeň, ako na pravidelnú hodinu klavíra, sa ozve hrozivé búchanie na dvere. Muž ide sebavedome otvoriť. Ale scenár je rovnaký, bitka, kopance a ešte aj výsmech. Napokon si diabol pomädlí ruky a pri odchode s úškrnom prehodí: „Už sa teším na budúci týždeň!“ Muž sa doplazí k dverám Ježišovej izby, vsunie sa dnu a z posledných síl sa ho pýta: „Pane, ja už ničomu nerozumiem…“ Pán ho zdvihne, opäť uzdraví a prihovorí sa mu: „Vieš, priateľu, ja tu mám u teba iba túto izbu. Keby prišiel diabol sem, do tejto izby, to by videl.“ Muž odpočíva v Ježišových rukách a premýšľa, dumá. A tu sa mu rozjasní. Usmeje sa, pokľakne pred Ježišom a hovorí: „Pane, môj dom, je tvoj dom. Dávam ti ho celý. Ja, i všetko čo je v ňom, patríme tebe!“ Tu sa usmeje aj Pán Ježiš: „Dobre, platí!“

Týždeň utečie ako voda. Blíži sa hodina nechcenej návštevy, muž je trošku nervózny. Zrazu ktosi silno zabúcha až poskočí nábytok. Muž sa zdvihne, že ide otvoriť, ale Pán Ježiš ho predbehne a vykročí ku dverám. Rázne otvorí dvere a ozve sa so slovami, ktoré sa jasne a zvučne nesú do ďaleka: „Toto je môj dom! Čo tu chceš?!“ Diabol v tej chvíli stojí ako obarený, zbledne, roztrasú sa mu kolená a napokon vykokce: „Pardon, asi som si zmýlil dom,“ a práši ako namydlený blesk tam, odkiaľ prišiel.

Človeče, vari sa obávaš vlády toho, kto neváhal za teba obetovať vlastný život, a to dokonca na kríži? Alebo viac miluješ tmu, v ktorej si môžeš hovieť vo svojich nerestiach a pýche a iba preto nechceš na svetlo, lebo by odhalilo tvoje skutky? A vieš, že Kristus vie aj odpúšťať, ak ho niekto o to úprimne a kajúcne prosí? Že vie vliať do duše ozajstný pokoj, mier, aký svet dať nemôže? Priateľu, nikto ťa nemiluje tak ako on, Pán Ježiš. A ty? Ako odpovieš na toto vyznanie? Nemáme kráľa, iba cisára, ako volali zaslepení židia pred Pilátom? Alebo ako Mária, nech sa stane podľa tvojho slova, čiže: nech sa stane tvoja vôľa?

Kto nemá záujem o Kristovo kráľovstvo na zemi, nebude doň patriť ani vo večnosti. Pán kraľuje iba nad tými, čo sa dobrovoľne poddávajú jeho vláde. Nie automaticky a nad všetkými. Hoci je Pánom všetkého. Preto je správne verejne sa prihlásiť ku Kristovi a obnovovať vo svojom vnútri, ale aj navonok ochotu byť súčasťou jeho kráľovstva, teda vyznať ho za svojho kráľa.

Áno, my voláme s Pannou Máriou: „Buď vôľa tvoja!“ A sme zase pri modlitbe, s ktorou sme začínali: Otče náš. Je tam nasledujúca prosba. Dokonca veľmi presná: Buď vôľa tvoja! Ako v nebi, tak i na zemi. Amen.

(Autor je slovenský katolícky kňaz)

PDF (formát pre tlač)