Prezidentské voľby v Čile vyhral pro-life katolík, otec deviatich detí, odporca nelegálnej imigrácie a LGBT. Biskupi ho dali pod ochranu Panny Márie Karmelskej – patrónky Čile

15. decembra 2025   Aktuality

Včera sa v Čile konalo druhé kolo prezidentských volieb, ktorých víťazom sa stal kandidát Republikánskej strany José Antonio Kast. Po šiestich rokoch úradovania ľavicového prezidenta je víťazom pravicový katolík, odporca potratov a imigrácie. Víťaz získal 58,16 % hlasov a porazil tak o viac ako 16 percentuálnych bodov Jeannette Jarovú, kandidátku Komunistickej strany, ktorá získala 41,84 % hlasov.

Kasta označujú ľavicoví liberáli ako „krajne pravicového populistu“, ktorý vyjadril svoj obdiv čilskému diktátorovi Pinochetovi a vyzval na „pevnú ruku“ v Čile. Je odporcom LGBT, potratov a eutanázie a podporuje sociálne dávky len pre vydaté ženy. Je tiež odporcom klimatickej mytológie, ktorá je prezentovaná ako veda. Podporuje výstavbu plotu medzi Bolíviou a Čile, ktorý má zastaviť nelegálnych imigrantov. Uviedol, že chce „brániť európske dedičstvo a národnú jednotu Čile proti ľavicovému obhajovaniu domorodých skupín a proti multikulturalizmu“.

Odchádzajúci ľavicový prezident Borić, ktorý porazil v roku 2021 ako protikandidáta práve Kasta, a to ziskom 55,8 % hlasov, vytvoril v roku 2022 kabinet, v ktorom sa ocitli prvýkrát v dejinách Čile otvorene sa prezentujúci LGBT ministri, ku ktorým patrila aj vnučka komunistického prezidenta Salvadora Allendeho. Jeho agenda zahŕňala aj liberalizáciu potratov. Víťaznému Kastovi sa včera podarilo získať o 2 milióny hlasov viac ako v predchádzajúcich voľbách víťazovi Borićovi.

Vo svojom prvom prejave ako zvolený prezident sa Kast prihovoril k tisíckam podporovateľov zhromaždených v Santiagu a odkázal na tretiu adventnú nedeľu, známu ako nedeľa Gaudete, čiže Radostná: „Je to výnimočný deň. Je to deň, ktorý nás sprevádza, ktorý nám umožňuje uvedomiť si špecifickosť dní, v ktorých sa veci uskutočňujú. A toto je deň radosti.“

Vodca Republikánskej strany vyjadril osobitnú vďaku svojej manželke Marii Pii a zdôraznil, že jeho politická činnosť nie je obeťou, ale „privilégiom, ktoré žijem s radosťou a zápalom, ktoré si nedokážete ani predstaviť, a ktoré chceme spoločne priniesť do La Monedy a urobiť tak veľmi dôležitú zmenu.“

V prejave poznačenom náboženskými odkazmi Kast dodal: „Ale nič by nebolo možné, keby nám Boh nepomáhal. A to je niečo, čo si nemôžeme nevšimnúť,“ po čom sa vzápätí pomodlil k Nášmu Pánovi a prosil, aby mu dal „múdrosť, zdržanlivosť a silu, aby sa dokázal postaviť tejto výzve.“

Biskupi Stáleho výboru Čilskej biskupskej konferencie zablahoželali zvolenému prezidentovi a pripomenuli mu, že krajina „mu zveruje úlohu viesť národ v časoch, ktoré si vyžadujú jasnosť, štedrosť a hlboké nasadenie pre spoločné dobro“.

V ich posolstve preláti zdôraznili, že „prezidentské voľby obnovujú nádej smerovania k spravodlivejšej, bratskejšej a podpornejšej krajine, kde sila rozumu vždy prevládne nad rozumom sily“. Taktiež potvrdili svoju „ochotu spolupracovať vo všetkých záležitostiach, ktoré podporujú spravodlivosť, bratstvo a sociálny zmier“ a zverili nového prezidenta do ochrany Panny Márie Karmelskej, patrónky Čile.

José Antonio Kast, narodený v Santiagu v roku 1966, je právnik a politik s dlhou kariérou. Potomok nemeckých prisťahovalcov, vychovaný v zbožnej katolíckej rodine, líder Republikánskej strany pôsobil štyri po sebe nasledujúce funkčné obdobia ako mestský radný a poslanec parlamentu. Toto je jeho tretia prezidentská kandidatúra po pokusoch v rokoch 2017 a 2021.

Kast je praktizujúci katolík a má blízko k Schönstattskému apoštolskému hnutiu. Od roku 1991 je ženatý s Maríou Píou Adriasolou Barroilhetovou, s ktorou má deväť detí.

Počas kampane sa vo svojom prejave zameral na krízu kriminality, násilia a nárastu imigrácie, ktorým Čile prechádza. Novozvolený prezident sa tiež prezentoval ako obhajca „života od počatia až po prirodzenú smrť“, hoci jeho volebný program sa zameriaval predovšetkým na otázky verejnej bezpečnosti.

Pokiaľ ide o nelegálne prisťahovalectvo, Kast sprísnil svoj postoj a navrhuje, aby sa 336 000 nelegálnych imigrantov žijúcich v Čile dobrovoľne vrátilo do svojich krajín pôvodu a prispelo na náklady na spiatočné letenky. Ak tak neurobia dobrovoľne pred začiatkom jeho funkčného obdobia, zvolený prezident varoval pred sankciami: „Ak niekto neodíde dobrovoľne a budeme ho musieť nájsť a vyhostiť, už nikdy nevstúpi na čilskú pôdu,“ uvádza El País.

Na 24. kongrese katolíkov a verejného života predniesol Kast prezentáciu s názvom „Katolícka viera a hispánske dedičstvo“, v ktorej sa venoval rôznym aspektom náboženstva, ako je obrana kresťanských hodnôt prostredníctvom vzdelávania, dedičstvo evanjelizácie v Latinskej Amerike a problémy spôsobené prevládajúcou krízou konceptov v západných spoločnostiach. Kast potvrdil, že je „hrdý katolík“ a hovoril o jednej z najväčších výziev Cirkvi v 21. storočí: rýchlom poklese miery katolíkov v národe. Zatiaľ čo v roku 1995 bolo 80 % Čiľanov katolíkov, v súčasnosti je to len 59 %.

Pokiaľ ide o krízu súčasných konceptov ako „manželstvo“, „rodina“, „vzdelanie“ a „sekularizácia“, politik vyhlásil, že nemôžeme poprieť, kým sme. Podľa Kasta je ešte stále potrebné urobiť veľa pre to, aby sa mladí ľudia nadchli pre náboženstvo.

Napokon pripomenul publiku povinnosti veriacich a poukázal na to, že kresťan musí svet využívať na konanie dobra a nie ho zneužívať: „Musíme byť dôslední v plnení základného prikázania, ktoré nám dal Kristus,“ pričom mal na mysli šírenie viery. Pre neho, ako uviedol, budú hlavnými piliermi kresťanstvo, Boh, vlasť, rodina a sloboda, a preto prítomným navrhol: „Pozývam vás, aby ste sa postavili na odpor všade, kde sa ustáli „falošná pravda“.“

Branislav Michalka

Zdroj. Info Catolica, titulný obrázok, zdroj – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)