Pápež vymenoval do Dikastéria pre medzináboženský dialóg heterodoxných konzultantov: Na svoje si prídu feministky, Teológia oslobodenia, Pachamama aj relativizácia potratov
21. januára 2026
Aktuality
O tom, že starý ornát, historická štóla a menej spontánnosti ešte nemusí znamenať návrat tradície, sa katolíci opäť presvedčili v pondelok, keď Svätá stolica oznámila, že pápež Lev XIV. vymenoval do Dikastéria pre medzináboženský dialóg 19 nových konzultantov, čiže duchovných, rehoľníkov a laikov, ktorí majú radiť dikastériu ako viesť dialóg s príslušníkmi iných náboženstiev. Portál LifeSite News si v reakcii na tieto vymenovania sťažuje, že Lev XIV. tým „potvrdil sériu nominácií v súlade s nomináciami, ktoré boli vymenované za pápeža Františka“. Inak povedané: nič sa nezmenilo a invázia duchovných a laikov s pochybnými názormi do Vatikánu naďalej pokračuje bez prerušenia a stáva sa už kontinuitou celých desaťročí, ba snáď aj novou „tradíciou“.
https://press.vatican.va/content/salastampa/en/bollettino/pubblico/2026/01/19/260119c.html
Medzi vymenovanými sú napríklad také teologické hviezdy ako je Emilice Cudaová, ktorá je zároveň tajomníčkou Pápežskej komisie pre Latinskú Ameriku. Dodajme ešte, že je z Argentíny a na jej diplome doktorky posvätnej teológie (2010) získanom na miestnej Pápežskej katolíckej univerzite sa skvejú dva podpisy: Víctor Manuel Fernández a Jorge Maria Bergoglio. Okamžite po zvolení pápeža Františka publikovala (2014) knihu Čítanie Františka – Teológia, etika a politika o originálnej a prevratnej „teológii ľudu“ nového pontifika. Cudaová v roku 2020 odmietla jednoznačne odsúdiť umelé potraty s vysvetlením: „Nevyjadrujem sa k potratom, pretože sa špecializujem na sociálnu morálku, nie na bioetiku.“
– Nuž, a doteraz sme si mysleli, že každá žena sa nutne musí vedieť vyjadriť k potratom. Inak by totiž logicky nemohla správne konať z hľadiska katolíckej morálky a ani sa správne vyjadriť o katolíckej viere a učení. Vrátane osôb, ktoré sa špecializujú len na zametanie a varenie.
Nie je samozrejme prekvapujúce, že keď v USA roku 2022 zrušili známy rozsudok Roe verzus Wade umožňujúci potraty, tak Cudaová varovala, že mnohí katolíci „si mýlia obranu života s obranou ideologických pozícií“.
Rovnako duchaplným bonmotom sa vyhla aj reakcii na požehnávanie homosexuálnych párov:
„Takže v Cirkvi máme vždy rôzne (???) postoje, vízie a charizmy. V každom prípade, mojou oblasťou špecializácie v rámci morálnej teológie nie je bioetika, ale skôr sociálna morálka. Nemohla by som sama uviesť podrobnosti k týmto dvom otázkam, ktoré ste práve nastolili, ale mohla by som tak urobiť v súčinnosti s postojom pápeža alebo akýmkoľvek pápežským postojom v dejinách Cirkvi a niekedy aj v kontexte s kresťanským náboženstvom, ktoré máme spoločné. Možno sa zdá, že je to protirečivé, ale práve to tomu dáva rozmer presahujúci historické inštitúcie.“
– Záver vskutku brilantný: to, že je niečo protirečivé (kam sa nám podela hermeneutika kontinuity?) znamená, že je to nadčasové!!!
Ďalšou hviezdou je Mónica Santamarínová zo Svetovej únie katolíckych ženských organizácií (WUCWO). Pokiaľ sa domnievate, že vstupenkou do dikastéria sú jej, mierne povedané, feministické názory, tak sa príliš nemýlite. Santamarínová bojuje za ženskú prítomnosť v kňazských seminároch a proti „klerikalizmu s náznakmi machizmu“. Samozrejme, v globále aj za ženy vo vedení Cirkvi.
To však nestačí. Treba podľa nej riešiť ženský diakonát a biskupov by mali menovať na základe konzultácií s laikmi. Či skôr rovno voliť?
„Cirkev bude musieť čoskoro a jasne definovať body diskusie, ako napríklad diakonát žien, možnosť načúvania celému Božiemu ľudu v postulácii biskupov a ďalšie otázky, ktoré sa teraz študujú v 10 študijných skupinách vytvorených pápežom Františkom. Musíme tvrdo pracovať na teologickej a pastoračnej formácii žien, najmä laičiek, aby sme mohli bez strachu prevziať zodpovednosť, ktorá nám prináleží.“
https://www.omnesmag.com/en/focus/monica-santamarina-and-women-in-franciscos-pontificate/
Medzi novými konzultantmi má svoje želiezko v ohni aj Teológia oslobodenia (kedysi odsúdená Jánom Pavlom II. a hermeneuticko-kontinuálne odobrená Františkom), a to v osobe prezidentky konfederácie laických hnutí s názvom Pax Romana, Any Maríe Bidegainovej. Tá sa v roku 2023 vyjadrila, že laici musia pomôcť „formovať a budovať synodálnu Cirkev“, pričom argumentovala analógiou, že „bez práce laikov by sa ani Teológia oslobodenia nikdy nezrodila“.
https://www.catalunyareligio.cat/ca/bidegain-gran-repte-pax-romana-esglesia-sinodal
Asi najväčší „bizár“ predstavuje Sofia Nicola Chipana Quispe z Bolívie, ktorá otvorene adoruje Pachamamu a je hviezdou domorodej feministickej a dekolonizačnej teológie. Preto je aj členkou Spoločenstva domorodých teologičiek z Abya Yala, čo je domorodý názov pre Latinskú Ameriku. Teologička Chipana otvorene hovorí o akejsi „andskej spiritualite“, a to ako o tej, ktorá je „bezpodmienečne spojená s Pachamamou, Matkou Zemou“.
https://www.oikoumene.org/news/bolivian-shares-indigenous-theology-of-sacredness-with-the-earth
A krasojazda pokračuje. Od Pachamamy a Ánd sa presunieme na východ, za guľatučkým Budhom, kde už nás čaká ďalšia nová konzultantka Catherine Cornilleová. Tá na rozdiel od Chipany tvrdí, že kresťanskému životu môže napomôcť budhistická meditácia a hinduistická joga, ktoré sú chápané ako nástroje, ktoré kresťanom pomáhajú dosiahnuť ich „najvyššie ciele“.
https://bigmodernism.substack.com/p/rome-promotes-a-bishop-purified-by
– Vskutku, ako sa vôbec mohli bez jogy a meditácie dostať doteraz svätci k svojmu „najvyššiemu cieľu“, čiže do Neba?
No a posledným (?) významným vymenovaním je páter Wasim Salman, sýrsko-taliansky kňaz inkardinovaný v diecéze Palestrina. Ten je v porovnaní s horeuvedenými súdružkami úplne triviálny – adoruje len islam. Salman označil medzináboženský dialóg za jedinú cestu k mieru medzi náboženstvami a uviedol, že „láska k našim moslimským bratom bude charakterizovať naše aktivity, najmä preto, že Cirkev zdieľa s islamom rovnaké záujmy, ktoré sú opísané a rozsiahlo rozvinuté v Dokumente o ľudskom bratstve“. Islam tiež označil za „veľké náboženstvo, ktorého šírenie je dnes pôsobivé“.
Na záver by človek rád povedal, že situáciu budeme ďalej sledovať, avšak kto to má všetko stíhať? Nemohli by tých heterodoxných súdruhov vypúšťať v menších dávkach a väčších intervaloch? Ja viem, nemohli…
Branislav Michalka
Zdroj: LifeSite News, titulný ilustračný obrázok, zdroj – picryl.com
Najnovšie články
Na konzervatívnej strane internetu
