Palio di Siena

Jozef Duháček
19. júna 2023   História Spoločnosť

Palio, taliansky v plnom znení Corsa del Palio (Preteky o vlajku), je festival stredovekého pôvodu, ktorý sa každoročne koná v niektorých talianskych mestách a jeho hlavným bodom sú dostihy na neosedlaných koňoch. Najznámejšie Palio je zo Sieny.

Palio di Siena sa koná dvakrát ročne, 2. júla a 16. augusta v talianskej Siene. Má 800-ročnú tradíciu, vďaka čomu sú to najstaršie dostihy na svete. Desať koní a jazdcov, bez sedla a oblečených v príslušných farbách, predstavuje desať zo sedemnástich kontrád, čiže mestských častí.

Kontrády dnes fungujú viac menej ako kluby, v minulosti však boli súperiacimi vojenskými spoločnosťami, vytvorenými na to, aby verbovali, vyzbrojili a platili žoldnierov, ktorí bojovali za Sienu v jej častých vojnách so susednými mestami, najmä s Florenciou. V priebehu dejín sa však vojenský aspekt pochopiteľne vytratil a kontrády sa stali centrami lokálpatriotizmu, znakom pravého Sienčana, ktorý sa rodí, je pokrstený, birmovaný, žení sa, zomiera a je pochovaný vo svojej kontráde, farárom zo svojej kontrády a pri všetkých životných udalostiach ho sprevádzajú jeho contradaioli, druhovia z kontrády.

Celý život pravého Sienčana sa teda odohráva v kontráde, je ňou definovaný a naopak, kontrádu pomáha definovať. Kontrády sú si navzájom rivalmi v každom aspekte občianskeho i náboženského života, niektoré sú dlhoročnými spojencami, iné nezmieriteľnými rivalmi. Desať kontrád súperí v pretekoch a boj sa vedie v zúrivom partizánskom duchu, nekontrolovateľnou nedôverou a občasnými šarvátkami a pouličným násilím. Je všeobecne známe, ba dalo by sa povedať, že priam očakávané, že výsledok bude ovplyvnený korupciou, podvodmi a úplatkárstvom. Kontráda, ktorá nevyhrala najdlhšie sa označuje ako nonna – babička. Sienčania, ktorí zastávajú oficiálne funkcie v mestskej správe, sa nemôžu pripojiť ku žiadnej kontráde.

Palio je však vždy spojené s úctou k Panne Márii. Dostihy, ktoré sa jazdia 2. júla, sa konajú na počesť Madony di Provenzano a mariánskej pobožnosti, ktorá sa vyvinula okolo ikony z Terzo Camollia. Je to sienská lokálna zvláštnosť a výsledok obrovskej úcty občanov k Božej Matke. Túto ikonu, či skôr plastiku, kedysi vlastnil sienský vojvoda Provenzano Salvani a má mať zázračnú liečivú moc. 2. júla je tiež sviatok Navštívenia Panny Márie a zároveň dátum miestneho festivalu na počesť Madony od Provenzana, a preto sa preteky volajú Palio di Provenzano. Palio 16. augusta sa koná na počesť Nanebovzatia Panny Márie a volá sa Palio dell’Assunta. Pri mimoriadne dôležitých udalostiach sa môže so schválením mesta organizovať aj mimoriadne Palio. Mimoriadne dostihy sa konali v roku 2000 pri príležitosti začiatku nového tisícročia a tiež aj v roku 1918 pri príležitosti konca svetovej vojny.

Pretekom predchádza nádherné Corteo Storico, historický sprievod za zvukov osobitej pochodovej hudby, na ktorý sa zbiehajú diváci z celého sveta. Samotné preteky sa konajú na centrálnom mestskom námestí Piazza del Campo, na ktoré je navozená hrubá vrstva hliny a piesku a antuky a ktorého rohy sú chránené polstrovanými zvodidlami. Džokeji jazdia na koňoch bez sedla a vybiehajú zo štartovacieho priestoru medzi dvoma natiahnutými lanami. Preteky sa bežia na tri kolá a zvyčajne netrvajú dlhšie ako 90 sekúnd. Je úplne bežné, keď niekoľko jazdcov v zradných zákrutách spadne a tiež je úplne bežné, keď kone bez jazdcov pokračujú v závode. Zvíťaziť totiž môže aj kôň, ktorý zhodil svojho pána. Stalo sa to už 24-krát.

Dejiny

Najstaršie záznamy o verejných hrách v Siene sú zo stredoveku. Dokumenty spred 12. storočia spomínajú Palio di San Bonifazio, dostihy na počesť titulárneho patróna starej katedrály, ktorá stála v Castelvecchio a dnes už nejestvuje. Hlavné námestie bolo centrom obchodu, politiky aj zábavy a teda aj verejných hier, najmä zápasníckych a bojových. Robila sa pugna – vtedajšia verzia „MMA“ zápasu, usporadúvali sa rytierske hry a v 16. storočí, v dôsledku španielskeho vplyvu – aj býčie zápasy. Verejné preteky organizované mestskými contrádami sa tešia obľube už od 14. storočia a pôvodne sa nazývali Palii alla lunga.

Najstarší dokument o Palio sa datuje do roku 1238 a ponúka nám informáciu o peňažnej pokute vo výške 40 mincí, ktorú Bruno Ciguarde uvalil na istého Ristora, „quia cum currisste palium in festa Sancte Marie de Augusto, et fuisset novissimus, non accepit sune sicut statutum est pro novissimo“, tzn. „pretože pretekal v Paliu, skončil posledný a nezobral si prasa“, tzn. posmešnú odmenu, ktorá bola nariadením mesta pridelená poslednému klasifikovanému. Nie je však známe, či išlo o skutočné prasiatko, alebo skôr pokrývku hlavy vo forme prasacej hlavy.

Ferdinand I. di Medici, veľkovojvoda toskánsky v roku 1590 zakázal býčie zápasy a contrády začali svoje preteky organizovať na námestí Piazza del Campo. Najskôr to boli bufalate – preteky na býkoch, taký mix medzi americkým rodeom a pamplonským behom pred býkmi. Tie neskôr nahradili dostihy na oslích chrbtoch – asinate. Prvé moderné Palio (palio alla tonda) sa konalo v roku 1633.

Najprv sa každý rok konali iba jedny preteky – 2. júla. Druhé, 16. augusta, boli zavedené v roku 1701, hoci spočiatku sa nejazdili pravidelne. Pravdepodobne sa augustové preteky (il palio dell’Assunta), zaviedli spontánne, ako súčasť osláv dôležitého katolíckeho sviatku Nanebovzatia Panny Márie, patrónky mesta Sieny i štátu. Súčasťou sviatku je starobylá procesia s obradom obetovania sviec Corteo dei Ceri, ktorá sa koná 15. augusta a sčítanie ľudu v katedrále, náboženský a politický obrad, akt úcty k sienskej Madone a podriadenosti magistrátom Sieny, ktoré sa konávalo 14. augusta.

Augustové Palio začalo ako pokračovanie júlového Palia a bolo organizované a platené kontrádou, ktorá v júli zvíťazila – aj keď len v prípade, že si to mohla dovoliť. Po roku 1802 organizácia a financovanie prešli na mesto a tak odpadla neistota, či augustový dostih bude alebo nie.

Na prvých Paliach súťažili šľachtici, rytieri. Kontrády však začali organizovať hry na územnom základe a nebrali ohľad na pôvod jazdca. Siena sa zrodila na troch kopcoch a kontrády prijali svoju formu v rámci tejto triparty. Bolo ich oveľa viac ako dnes, ale po morovej rane v roku 1347 sa ich počet znížil na 42. Svoje mená prevzali podľa ulíc, brán alebo prameňov, kostolov alebo od slávnych rodín žijúcich na ich území. Mali vymedzené administratívne, vojenské a rekreačné funkcie. V období renesancie bola Siena jedným z najbohatších a najdôležitejších európskych miest.

Palia boli spoločenskými udalosťami, pretože do mesta prichádzali významní aristokrati, vysokí preláti a európski panovníci. Palio sa stalo príležitosťou pre mestskú nobilitu predstaviť svoje bohatstvo a moc v opulentných sprievodoch s vlajkonosičmi, ozbrojencami a hudbou. Po páde Sienskej republiky v roku 1559 však slávnosti stratili svoj starobylý politický význam.

V prvých desaťročiach 17. storočia sa Palio definitívne presunulo na Piazza del Campo a zmenilo na ľudový festival. Rytina od Bernardina Capitelliho zobrazuje Palio „alla tonda“, ktoré sa konalo na námestí pravdepodobne 15. augusta 1633. Na obrázku jazdia jazdci bez sedla a vymieňajú si zúrivé údery akýmsi bičom s rukoväťou v tvare zvieraťa. Uprostred námestia nadšené davy contradaioli pozdravujú víťazstvo, zatiaľ čo usporiadatelia na koňoch sa snažia udržiavať poriadok. Jazdci prebrali zásadnú úlohu a boli považovaní za žoldnierov. Okrem pevného platu dostávali vo víťaznej Contrade aj právo žobrať.

Spočiatku si kontrády svoje kone obstarávali individuálne, v roku 1676 bolo nariadené kone vyberať lósom, aby sa tak vyrovnali šance. Od roku 1657 bolo ustanovené, že jazdci nesmú používať sedlo a že víťazný kôň sa spolu so svojím jazdcom v kolegiálnom kostole Santa Maria v Provenzano zúčastní na slávnostnom Te Deum.

Prideľovanie koní žrebom sa robilo na lúke Camollia za mestskými hradbami. Po skúšobnej jazde z Palazzo Diavoli do kostola San Bernardino all’Antiporto vyradil najrýchlejšieho aj najpomalšieho koňa. Vyžrebované poradie okamžite nadobudlo dôležitosť aj preto, že v tých rokoch poradie pridelenia koní predstavovalo poradie kontrád sprievode pred pretekmi.

V roku 1729 guvernér mesta Violante Bavorský vymedzil formálne hranice okresov a počet sienských kontrád znížil na sedemnásť. Vydal tiež dekrét, ktorým obmedzil počet kontrád, ktoré sa mohli zúčastniť Palia, na desať – obmedzenie stále platí a vyžiadal si ho veľký počet nehôd. V každých pretekoch sa zúčastňuje len desať zo sedemnástich okresov: sedem, ktoré sa nezúčastnili vlani a tri vybrané lósom – dvakrát do roka, v posledných dňoch mája a začiatkom júla. Volajú sa Aquila, Bruco, Chiocciola, Civetta, Drago, Giraffa, Istrice, Leocorno, Lupa, Nicchio, Oca, Onda, Pantera, Selva, Tartuca, Torre a Valdimontone.

Preteky

Súkromní vlastníci koní (medzi nimi aj niektorí džokeji) ponúkajú na výber zvieratá so svojich stajní, starostlivo opatrované a trénované priebehu roka na skúšobných dostihoch, iných Paliach v Taliansku a po dôkladnej veterinárnej prehliadke. Tri dni pred pretekmi si z nich kapitáni zúčastnených kontrád, vyberú desať približne rovnako kvalitných koní. Lotéria potom určí, ktorý kôň pobeží za ktorú kontrádu. Beží sa šesť skúšobných dostihov, prvý večer pri výbere koní a posledný ráno pred Paliom. Korupcia a úplatkárstvo je bežnou a očakávanou záležitosťou a to núti obyvateľov každej kontrády pozorne sledovať svoju stajňu a jazdca. Všetky kone sú zmiešaného plemena – čistokrvné kone nie sú povolené.

Popoludní pred pretekmi sa od katedrály uberá veľkolepý historický sprievod za zvukov špeciálnej pochodovej hudby, v ktorom defilujú okrem mnohých iných alfieri – vlajkonosiči v stredovekých kostýmoch, mazzieri, komparz a rytieri zastupujúci magistrát a historické inštitúcie mesta, ako aj predstavitelia okresov, ktorí nosia monture, teda odevy s farbami svojich okresov.

Tesne pred súťažou čata karabinierov na koňoch s mečmi predvádza na trati útok jazdy. Jedno kolo absolvujú chôdzou vo formácii a druhé cvalom, ktorý predznamenáva vzrušenie z nadchádzajúcich pretekov a potom vyjdú jednou z ulíc, ktoré vedú z Piazza del Campo. Diváci prichádzajú už skoro ráno a nakoniec v tisícoch zaplnia stred námestia, vnútri trate až do posledného miesta a miestna polícia zapečatí vchody. Miesta – od jednoduchých tribún až po luxusné lóže kapitánov – možno kúpiť, ale sú vypredané dlho pred začiatkom pretekov.

Po historickom sprievode o 19:30 v júli a o 19:00 v auguste sa námestím ozve detonácia výbušnej nálože, ktorá tisíckam divákov signalizuje, že preteky sa čoskoro začnú. Jazdci opúšťajú sálu radnice na koňoch, prijímajú nerbi (biče zo sušenej hovädzej kože) a odchádzajú do priestoru štartu, tzv. mossy. Kým kone nevyjdú, zvoní zvon na Torre del Mangia. Zvonár potom zostane na veži, aby odtiaľ obdivoval Palio a má zaručene najlepší výhľad z celého publika.

Miesto štartu je vo vicolo della Costarella dei Barbieri, teda v úseku pred Fonte Gaia. V tomto bode mossiere, jediný rozhodca o platnosti štartu na pódiu zvanom verrocchio, dostane obálku obsahujúcu žrebom určené poradie zoradenia pri canapi, tzn. dvoch dlhých lanách, ktoré vymedzujú štartovaciu plochu. Pre prístup do priestoru medzi dvoma lanami je zadné lano kratšie a je podopreté mechanizmom nazývaným verrocchino; tak je ponechaný priestor, cez ktorý môže vstúpiť prvých deväť koní a žrebom určený desiaty kôň, rincorsa.

Vstupné poradie je do poslednej chvíle tajné a určuje sa automatickým mechanizmom nazývaným fiasca. Skladá sa z vertikálnej trubice, ktorá končí vo vnútri nádrže. Predtým, ako kone opustia radnicu, Správcovia festivalu (poverenci magistrátu zodpovední za správne vykonanie všetkých operácií súvisiacich s pretekmi) vložia desať drevených guľôčok s farbami okresov do nádoby, v ktorej je rúrka s desiatimi otvormi. Potom nádobou trasú až kým sa všetky guľky neusporiadajú v rúrke. všetko je potom zapečatené. Keď kone a džokeji dôjdu po zákrutu Casata, pečate sa odstránia a poradie sa zaznamená na hárok, ktorý veliteľ mestskej polície doručí priamo mossierovi na námestí.

Teraz mossiere volá kontrády podľa vylosovaného poriadku. Vonku zostáva desiaty okres, rincorsa, ktorý do štartovacieho priestoru vstúpi cvalom, prebehne medzi verrocchinom a vonkajšou stranou trate a tak odštartuje preteky. Preto o štarte nerozhoduje mossiere, ale desiaty jazdec. Úloha mossiera je sledovať rozbeh a zvláštnym mechanizmom uvoľniť predné lano – canapo.

Tento proces – mossa – môže trvať veľmi dlho, pretože medzi rôznymi kontrádami a džokejmi sa zvyčajne uzatvárajú dohody, formulujú spojenectvá a pripravuje spolupráca. Kto s kým, proti komu. Miesta na čiare sa menia, kone sa hýbu sem a tam. A to ovplyvňuje, kedy sa rincorsa pohne – on môže čakať, až nejaký konkrétny kôň bude dobre alebo naopak, zle postavený. Každý džokej vie, že musí hľadať nielen najlepšie podmienky pre dobrý štart svojho koňa, ale aj tie nepriaznivé pre konkurenčné okresy. Niekedy to trvá tak dlho, že už nastane tma a Palio treba odložiť na druhý deň. V tomto prípade je z okna Palazzo Pubblico vyvesená zelená vlajka.

Ihneď po štarte (ak je platný) mossiere opúšťa pole a preteky nesleduje. Deje sa tak z dôvodov verejného poriadku.

Po vstupe rincorsa, ak sa štart považuje za platný, sa preteky začínajú. Na nebezpečnej trati s prudkými zákrutami môžu jazdci používať biče nielen na vlastného koňa, ale aj na iné kone a jazdcov. Palio v skutočnosti vyhráva kôň, ktorý reprezentuje svoju kontrádu a nie džokej. Víťazom je kôň, čo ako prvý dokončil tri kolá na námestí v smere hodinových ručičiek. Cieľová čiara označená vlajkou je v rovnakej oblasti ako štart, a je kúsok za druhým lanom.

Kôň môže, ako bolo spomenuté už vyššie, vyhrať aj bez jazdca – cavallo scosso. Džokeji a kone pretekajú vo farbách okresu. Podľa pravidiel kôň môže vyhrať aj bez ozdobnej pokrývky hlavy (spennacchiera), hoci medzi Sienčanmi panuje väčšinou opačný názor. Za porazeného v pretekoch sa považuje kontráda, ktorej kôň skončil druhý, nie posledný.

Preteky sú nebezpečné pre divákov, ktorých sa na námestí tiesni aj 50-tisíc kvôli len symbolickým bezpečnostným opatreniam. Nebezpečné sú aj pre kone, ktoré sa často zrania, ba vyskytli sa aj prípady, keď kôň, ktorý spadol, bol ostatnými pretekármi ušliapaný.

Palio sa líši od „normálnych“ dostihov v tom, že súčasťou hry je snaha zabrániť súperom vo víťazstve. Keď sa kontráde nepodarí vyhrať, jej historický nepriateľ bude túto skutočnosť oslavovať takmer rovnako nadšene, akoby on sám vyhral, bez ohľadu na to, kto to spôsobil. Počas pretekov je džokejom zakázané len málo vecí; môžu napríklad ťahať alebo strkať svojich kolegov, šľahať bičom súperiace kone aj jazdcov, alebo sa snažiť brzdiť iné kone (už) na štarte.

Víťaz dostane zástavu z maľovaného hodvábu – palio, ktoré je ručne maľované pre každé preteky iným umelcom. Ihneď po skončení pretekov sa povzbudzujúci contradaioli ponáhľajú do lóže kapitánov, aby vyzdvihli vlajku, ktorú najskôr odnesú do kostola (v júli do Kolegiátneho kostola Santa Maria in Provenzano, v auguste do Dómu) a potom je navždy uložená v múzeu kontrády. Nadšenie po víťazstve je také obrovské, že ceremónia udelenia palia sa udeje ihneď a odštartuje tak niekoľko mesiacov trvajúce oslavy víťazného okresu. Kontráda bude oslavovať od tohto večera celé týždne sériou sprievodov a verejných hostín na svojom území. Občas dochádza k prepuknutiu násilia a bitkám s partizánmi konkurenčnej kontrády.

Trofej pre víťaza sa volá drappellone – zástava, alebo palio a v Siene ju láskyplne volajú cencio – handra. Palio je podlhovastý obdĺžnikový kus hodvábu, ručne maľovaný umelcom len pre túto príležitosť. Nosí sa zvislo na čierno-bielej halapartni a na vrchu je strieborná doska s dvomi bielymi a čiernymi chocholmi prehodenými po stranách.

Palio spolu s chocholmi zostáva majetkom kontrády. Doska sa vracia mestu Siena pred pretekmi v nasledujúcom roku. Medzičasom je na jej zadnej strane napísaný dátum a meno víťaznej kontrády. Doska sa mení každých osem rokov.

Hodnota palia je jedinečná, pretože predstavuje konkrétne historické obdobie mesta Siena. Palia často odrážajú symboly rôznych vlád, ktoré vládli v rôznych obdobiach, vrátane erbu veľkovojvodu Lotrinského, erbu veľkovojvodov z Toskánska, erbu Sardínskeho kráľovstva, symbolov z fašistického Talianska a najnovšie symboly republiky.

Proces, ktorý musí umelec pri navrhovaní palia dodržiavať, je prísny: musí sa riadiť presnou ikonografiou, ktorá predpisuje niektoré posvätné symboly, keďže júlové Palio je venované Madone z Provenzana a augustové Nanebovzatiu Panny Márie. Musí obsahovať insígnie mesta, insígnie tretej mestskej časti a symboly alebo farby desiatich kontrád zúčastňujúcich sa pretekov. Neexistujú však žiadne obmedzenia, pokiaľ ide o štýl. Palio je prvýkrát predstavené na tlačovej konferencii na nádvorí Podestu asi týždeň pred pretekmi.

Najúspešnejšou kontrádou je Oca, ktorá vyhrala 63 dostihov (aspoň podľa ich záznamov, ktoré začínajú od roku 1644), nasleduje Chiocciola s 51, a Tartuca so 46 víťazstvami. Oca je tiež kontráda s najväčším počtom víťazstiev v nedávnej histórii. Medzi džokejmi je najúspešnejším v dejinách Andrea Degortes, prezývaný Aceto („Ocot“), so 14 víťazstvami (v rokoch 1964 až 1996). Angelo Meloni, prezývaný Picino (aktívny v rokoch 1897 až 1933) má 13 víťazstiev a Luigi Bruschelli, prezývaný Trecciolino (stále aktívny), má 12 (hoci si pripisuje 13 víťazstiev, jeho kôň vyhral jeden rok bez neho).

Najúspešnejšími koňmi boli Folco a Panezio s ôsmimi víťazstvami, za nimi skončil Topolone so siedmimi. V novodobej histórii (od roku 1900 po súčasnosť) sa iba trom zverencom podarilo vyhrať júlové aj augustové dostihy v jedinom roku (fare cappotto) s tým istým džokejom. Tartuca zvíťazila roku 1933 s džokejom Fernandom Leonim (prezývaným „Ganascia“) na Folcovi. V roku 1997 vyhrala Giraffa oba dostihy s džokejom Giuseppem Pesom, prezývaným Il Pesse. V roku 2016 vyhral džokej Jonatan Bartoletti na „Preziosa Penelope“ júlové aj augustové dostihy pre kontrádu Lupa.

Hoci sa v rámci každej kontrády odohráva veľa aktivít, organizácia Palia je stále najdôležitejšia. Samotný festival predstavuje štyri dni plné podujatí, ktorých príprava trvá celý rok.

Začiatkom zimy sa vodcovia kontrád stretávajú a rozvíjajú stratégie, nadväzujú kontakty s džokejmi a majiteľmi koní. Títo pripravujú tých, ktorí budú pretekať na Piazza del Campo alebo sa zúčastnia menších Palií inde v blízkych mestách (la cosiddetta provincia) a privedú ich na jarný tréning organizovaný mestom.

Aktivity okolo Palia začínajú naberať na sile koncom mája, pričom sa losujú tri zostávajúce kontrády, ktoré sa pridajú k siedmim s právom pretekať. Potom sa začne rokovať – s džokejmi a s inými kontrádami o vzájomnom spojenectve, napriek tomu, že ešte nevedia, ktorého koňa si vylosujú.

Asi týždeň pred pretekmi je samotné palio (drappellon) prezentované mestu, ktoré si ho objednalo u miestneho umelca (v prípade júlového Palia) alebo medzinárodne uznávaného umelca (v prípade Palia v auguste). Aj v tomto čase sa navštevujú a kontrolujú kone, ktoré budú neskôr žrebované.

V prvý zo štyroch dní festivalu sa žrebuje, ktorý barbero (výraz pre „dostihového koňa“) poputuje ku ktorej kontráde. Kamenná dlažba na námestí sa zakryje vrstvou zloženou zo zmesi tufu, hliny a piesku. Beží sa šesť skúšok, počas ktorých majú jazdci možnosť zoznámiť sa so svojím koňom a so samotnou dráhou. Na námestí, na ktorom sa zhromažďuje veľa turistov i domácich, sú na vonkajšej strane trate namontované bariéry, takže sa počas pretekov nemôže nikto dostať ani dovnútra ani von. Deti z kontrád sa počas skúšobných jázd zhromažďujú na tribúnach, aby spievali piesne oslavujúce kontrádu čo najbližšie k radnici, ale v deň pretekov tam budú sedieť dospelí, deti sa môžu dívať na preteky len z okien.

Medzi udalosti, ktoré označujú príchod Palia, patrí spoločná večera jazdcov, omša pre jazdcov a požehnanie koňa a jazdca. Dostihový deň je veľkolepou udalosťou, ktorá sa začína o ôsmej hodine požehnaním biskupa, po ktorom nasleduje ceremónia osvedčenia džokejov a koní primátorom a slávnostné požehnanie každého koňa, ktoré vykoná člen príslušnej kontrády.

Hoci preteky na vonkajšom okruhu Piazza del Campo niekedy pôsobia neorganizovane a chaoticky, človek nesmie veriť, že na týchto pretekoch neexistujú žiadne pravidlá. Naopak, almanachy sú plné sankcií uvalených na jednotlivých jazdcov alebo ich kontrády ako trest za previnenia proti pravidlám pred, počas a po skončení pretekov.

A hoci Palio samotné trvá len štyri dni, skutočný Sienčan a člen kontrády má Palio „každý deň v roku“. Tých, ktorí navštevujú svoju vlastnú kontrádu iba v dňoch Palia, opovržlivo nazýva quattrogiornisti (štvordňoví). Pre pravého Sienčana je dôležité aktívne sa podieľať na živote svojej kontrády počas celého roka.

PDF (formát pre tlač)