Účasť katolíkov na svätých omšiach v Taliansku klesla na 10 %. Nová univerzitná štúdia prináša katastrofálne údaje. Čo treba ešte zmodernizovať? -

Účasť katolíkov na svätých omšiach v Taliansku klesla na 10 %. Nová univerzitná štúdia prináša katastrofálne údaje. Čo treba ešte zmodernizovať?


16. apríla 2024
  Krátke správy

Časy, v ktorých sa Taliani vo filmoch neustále prežehnávali (ešte aj pri krádeži), Talianky šklbali svoje dcéry za vlasy preto, že boli samé s nejakým mužom v noci, ukazujúc so slzami svoju zhanobenú dcéru soche Matky Božej a v ktorých malí Taliančíčkovia a Taliančíčky poskakovali okolo Dona Camila pri spoločnej ceste do cirkevnej školy, sa zrejme blížia k svojmu definitívnemu záveru.

Ilustračný obrázok, zdroj: pxhere.com

Pre neveriaci svet bolo Taliansko symbolom katolicizmu, centra Cirkvi a aspoň ešte deklarovanej a praktizovanej, ak už nie aj úprimnej viery. To všetko však už zrejme končí. Najnovšia štúdia ukázala taký prudký pokles praktizovania v Taliansku, že bývalý symbol katolicizmu sa premenil na symbol apostázy.

Nová podrobná štúdia, ktorú publikoval profesor Luca Diotallevi z Rímskej univerzity, poukazuje na neustále sa zrýchľujúci pokles praktizovania katolíckej viery v Taliansku. Publikácia nesie príznačný názov – Omša vybledla: Účasť na náboženských obradoch v Taliansku za roky 1993 až 2019 (La messa è sbiadita: La partecipazione ai riti religiosi in Italia dal 1993 al 2019).

Profesor Diotallevi v štúdii skúma čísla, demografiu a možné príčiny prudkého kolapsu návštevnosti omší za posledných 30 rokov. Podľa jeho zistení a údajov sa taliansky katolicizmus ocitol na pokraji zániku.

Výsledky bádania sú založené na údajoch z Talianskeho národného štatistického inštitútu (ISTAT), a to čo ukazujú, je voľný pád masovej účasti na svätých omšiach v Taliansku od roku 1993, s ešte výraznejším poklesom od roku 2005 a ďalším mimoriadnym poklesom v rokoch 2020 a 2021, čo zodpovedá obdobiu tzv. pandemických opatrení súvisiacich s Covidom-19.

V roku 2017 po prvý raz počet talianskych katolíkov, ktorí sa „nikdy“ nezúčastňujú omše, prekročil počet tých katolíkov, ktorí uviedli, že sa zúčastnili „aspoň raz týždenne“.

Už v roku 1993 bol počet praktizujúcich katolíkov v pomere k celkovej populácii Talianska nízky – 37,3 %. V roku 2019 toto číslo kleslo na 23,7 %. Diotallevi však poukazuje na to, že deklarovaná pravidelná účasť na nedeľných omšiach vykazuje vždy vyššie číslo, než je skutočná účasť, takže skutočné percento praktizujúcich katolíkov je ešte nižšie, ako ukazujú oficiálne štatistiky:

V talianskej populácii sme v období od roku 1993 do roku 2019 v jednotlivých deklaráciách účasti s „aspoň týždennou“ frekvenciou na vysoko inštitucionalizovaných náboženských rituáloch, a teda aj s určitou formou výrazne centralizovanej regulácie (zdroj ISTAT , AVQ) zaznamenali drastický pokles – stratili približne tretinu svojej pôvodnej hodnoty. Ukazovateľ (ktorý štrukturálne nadhodnocuje skutočnú účasť) v uvedenom období zaznamenal nielen sústavný pokles, ale aj zrýchlenie. Toto zrýchlenie zažilo významný moment zhruba v polovici prvej dekády 21. storočia.

Diotalleviho štúdia odhalila aj demografické trendy v poklese návštevnosti omší. Jedným z pozoruhodných trendov bol výrazný nárast opúšťania viery talianskymi ženami, ktoré boli kedysi v katolíckom národe považované za „stĺpy farnosti“:

Na rovnakú úroveň s úpadkom a jeho zrýchlením, a možno aj ako ich príčinu, treba klásť narastajúce odcudzenie sa medzi ženami a náboženskými obradmi toho typu, o ktorom uvažujeme. Mení a takmer vymazáva konštitutívnu črtu súčasného (a možno nielen súčasného) náboženstva v Taliansku. Ženy opúšťajú vysoko inštitucionalizované náboženské obrady rýchlejšie ako muži. (!) V rovnakej vzorke je odklon, ktorý urobili ženy, často oveľa rýchlejší ako odklon, ktorý urobili ich mužskí rovesníci. Aspoň „týždenné“ tzv. tréningové percentuálne úrovne návštevnosti mužov už takmer dohnali. V prípade mládeže a čerstvých dospelých možno povedať, že odpadnutie je v podstate úspešne dokonané.

Tento ženský útek z Cirkvi a zo svätých omší radikálne narušil základnú schému odovzdávania viery v talianskych rodinách, v ktorej hrala matka – strážkyňa krbu, ak aj nie vždy primárnu, tak určite stabilizačnú úlohu.

Pri skúmaní možných príčin takého katastrofálneho opustenia katolicizmu v krajine, ktorá leží v samom srdci Cirkvi, rímsky profesor usúdil, že medzi pravdepodobné príčiny patria liturgické excesy, inovácie a otrasy, ktorým bola Cirkev v Taliansku vystavená. Osobitne poukázal na „progresívnu spektakularizáciu vatikánskych liturgií, ku ktorej došlo počas posledných troch pontifikátov“ v Ríme, ako aj na liturgické inovácie, ktorými talianski duchovní pohoršili verných katolíkov:

Mnohé z nominálne stále vysoko inštitucionalizovaných a centralizovaných rituálov – zameraných na liturgiu, sa odrazu mohli čiastočne alebo úplne transformovať na – rituály zamerané na výkon. Pre katolícku liturgiu môže tlak v tomto smere pochádzať aj z progresívnej spektakularizácie vatikánskych liturgií, ku ktorej došlo počas posledných troch pontifikátov, z podstatnej deregulácie čoraz väčších sektorov katolíckych liturgických obradov, ako aj z mnohých riešení, ktoré prijali duchovní počas blokád, ktoré sa nedávno udiali v boji proti šíreniu pandémie Covid-19.

Verejné liturgické zneužívanie a excesy, ktoré Taliansko v poslednom čase zaznamenalo, zahŕňajú napríklad aj svätokrádežnú omšu obetovanú na nafukovacom matraci vo vode na brehu pláže, kňazom v plavkách, čo je pohoršenie, ktoré podnietilo miestne civilné úrady, aby zvážili obvinenie kňaza z verejného trestného činu proti náboženstvu. Iný kňaz obetoval omšu v parku, v dúhovej „pride“ štóle a v priliehavom cyklistickom oblečení, pričom žartoval, keď po konsekrácii vietor odvial hostie na zem.

Takže, čo ešte treba zmodernizovať, aby sme dosiahli nula percent? Nestačí 10 %? Treba ďalej synodalizovať? Treba naháňať ľudí za to, že chcú prijímať Božie Telo na kolenách a do úst? Ešte viac rapovej hudby do kostolov? Ešte viac LGBT v kostoloch? Akú modernú inováciu si vymyslia na „záchranu“ úpadku, keď už všetky moderné inovácie nielenže zlyhali, ale sú evidentne motorom úpadku? A keď sa už minú všetky moderné inovácie, nesmierne atraktívne pre taliansku (aj slovenskú) mládež, ako vidíme, a počet klesne ešte viac, tak potom čo? Budeme sa utešovať, že tie 3 % katolíkov, ktoré ešte chodia na omše neprijímajú na kolenách?

Len dovtedy, kým nedosiahneme na zmodernizovaných omšiach nulu. Potom už problém ako prijímať, ako ešte viac zapojiť veriacich do obradov, ako sa ešte lepšie natočiť a prispôsobiť k spoločenstvu nebude treba riešiť.

BM

Zdroj: LifeSiteNews, titulný ilustračný, obrázok, zdroj – pxhere.com


PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!

PDF (formát pre tlač)

Najnovšie články

Mária Magdaléna de’ Pazzi, panna a rehoľníčka

O Matke nášho Vykupiteľa

Sexualita ako subjektívny zážitok alebo ako súčasť objektívneho poriadku? O dvoch nezmysloch súčasnej liberálnej feministickej teológie

Seriál o spovedi a sviatosti pokánia podľa knihy biskupa Louisa Gastona de Ségur „Spoveď“, II. časť