Pád Európy: Francúzsko zaznamenalo v roku 2025 po prvýkrát od II. svetovej vojny viac úmrtí ako narodení, pričom počet detí na ženu je najhorší od I. svetovej vojny

14. januára 2026   Aktuality

Na Titanicu zvanom Európa je možné pozorovať presne ten istý úkaz ako pri všetkých krachujúcich impériách a civilizáciách: pasažieri do poslednej chvíle veria vo svoju veľkosť, silu, imperiálnosť, neohrozenosť a večnosť. Tak ako bolo zbytočné Rimanovi okolo roku 500 hovoriť o krachu Rímskeho impéria, alebo novšie Britovi v roku 1950 o krachu impéria, tak aj dnešné európske elity nemôže ani séria debaklov prinútiť k pochopeniu toho, že pyramídová hra sa pravdepodobne skončila.

Už len na základe konštantného demografického úpadku by sa aj človek s jednoduchším vzdelaním dokázal dopátrať k tomu, že s Európu je zle, a to aj vtedy, ak by do nej usilovní „globálčici“ naťahali ešte viac hyperpotentných a plodonosných imigrantov.

Typickým príkladom je Francúzsko, ktoré sa na nedostatok imigrantov rozhodne nemôže sťažovať. A výsledok? Napriek štedrým sociálnym dávkam, ktoré umožňujú moslimskému a vo všeobecnosti prisťahovaleckému obyvateľstvu venovať sa ploditeľským záľubám, presiahol v roku 2025 počet úmrtí počet narodených detí.

https://europeanconservative.com/articles/news-corner/france-records-more-deaths-than-births-for-first-time-since-wwii/

Údaje zverejnil 13. januára Národný inštitút pre štatistické a ekonomické štúdie (Insee) a tie ukazujú, že v minulom roku bolo vo Francúzsku približne o 6000 úmrtí viac ako pôrodov. V roku 2025 sa narodilo celkovo 645 000 detí, čo je o 2,1 % menej ako v predchádzajúcom roku a takmer o štvrtinu menej ako v roku 2010, ktorý bol posledným vrcholom pôrodnosti.

Avšak, je tu jeden háčik, či skôr poriadny hák, zahnutý ako mesiac na mešite: aké-také úspechy v pôrodnosti boli v posledných desaťročiach dosahované len vďaka aktivite prisťahovalcov a nie pôvodného francúzskeho obyvateľstva. Z toho nutne vyplýva, že nadmernosť úmrtí oproti pôrodom, začala u autochtónnej francúzskej populácie omnoho skôr.

Lenže línia úpadku smeruje ešte hlbšie do histórie. Porovnanie s II. svetovou vojnou, akokoľvek efektné, dokazuje len jedno: vo vojne sa zabíja a teda nutne rastie miera úmrtnosti. A umierajú aj mladé ženy (napríklad pri bombardovaní), ktoré ani nikdy neporodia. Zdroj The European Conservative však uvádza, že miera plodnosti vo Francúzsku dnes klesla na 1,56 dieťaťa na ženu, čo je najnižšia úroveň od konca I. svetovej vojny. (!)

Ale pozor, koniec I. svetovej vojny je len dátumom, od ktorého štatistický úrad porovnáva mieru plodnosti s dnešným stavom. Čiže v preklade: dnešné čísla sú najmenšie za posledných viac ako 100 rokov. To však neznamená, že nie sú najmenšie, pokiaľ sa týka počtu detí na ženu aj za posledných 150 alebo 200 rokov. Len sa to radšej neuvádza, aby to príliš nebilo do očí. Životná úroveň a pohodlie súčasných Francúzok, starých aj nových, je totiž na oveľa vyššej úrovni ako tých žien v minulosti, ktoré sa nebáli mať viac detí.

A posledný klinec do rakvy: napriek tomu, že zomrelo viac ľudí ako sa narodilo – francúzska populácia vzrástla o 0,25 % a dosiahla 69,1 milióna obyvateľov.

Ako je to možné? Jednoducho. To je skrátka zázrak imigrácie, ktorá v roku 2025 dosiahla (oficiálne) číslo 176 000 nových „Francúzov“.

Lenže ani imigranti, okrem toho, že znižujú počet obyvateľstva rôznymi neštandardnými aktivitami ako sú vraždy, bodanie detí v parku, podrezávanie kňazov v kostole, vrážanie autami do davu, kladením výbušnín, či len bežnou kriminálnou agendou, nedokážu zdvihnúť celkovú mieru plodnosti.

Čo sa dá urobiť? Obe možnosti sú pre súčasné pôvodné obyvateľstvo veľmi nepríjemné: buď zvýšiť vlastnú pôrodnosť a poslať imigrantov domov alebo ich prijať ešte viac a zmieriť sa so zánikom.

Ani do jednej sa Francúzom nechce. Na pôrodnosť by potrebovali motiváciu a tú im môže dať len návrat ku kresťanstvu a morálke. Tam sa im však nechce. Je to nepohodlné a náročné.

Zároveň sa im však nechce zaniknúť, okrem iného aj preto, lebo sú ako Rimania presvedčení, že ich štát a kultúra sú pre svet nesmierne dôležité. Zrejme budú raz prekvapení, ako málo svetu na Francúzsku a jeho kultúre v skutočnosti záleží.

Tak či onak, je to zlé.

Branislav Michalka

Zdroj: The European Conservative, titulný ilustračný obrázok, zdroj – pixnio.com

PDF (formát pre tlač)