Len Sväté písmo? Dvadsaťpäť otázok a odpovedí k „sola scriptura“

11. mája 2021   Cirkev   Biblia

1. Napísal Pán Ježiš aspoň časť Nového zákona, prípadne ho prikázal napísať svojim apoštolom?

Náš Pán Ježiš nenapísal ani jeden riadok Nového zákona¹; nemáme ani žiaden záznam, žeby apoštolom prikázal čokoľvek zapisovať – prikázal im len učiť a obracať ľudí. Ten, ktorému bola daná všetka moc na nebi aj na zemi (Mt 28,18), prisľúbil svojim apoštolom, že im Otec v Jeho mene zošle Ducha Svätého (Ján 14,26) a On sám s nimi bude po všetky dni až do konca sveta (Mt 28, 20).

Komentár: Keby bolo čítanie sv. Písma nutné pre spásu, Pán Ježiš by to celkom určite povedal, a zaistil by k tomu svojim vyznávačom potrebné prostriedky.

2. Koľko apoštolov alebo učeníkov napísalo knihy, ktoré teraz tvoria obsah Nového zákona?

Len niekoľko apoštolov spísalo časť učenia Pána Ježiša (čo samotní aj uvádzajú). Boli to: Peter, Pavol, Jakub, Ján, Júda, Matúš, Marek a Lukáš. Ostatní, pokiaľ je známe, nič nenapísali.

Komentár: Pokiaľ by mal byť súkromný výklad Písma sv. pravidlom viery, prikázaným samotným Bohom, tak by to znamenalo, že apoštoli nedostáli svojim povinnostiam, pretože časť z nich sa venovala len ústnemu hlásaniu dobrej zvesti.

3. Založil Kristus Cirkev učiacu alebo Cirkev, ktorá prikazuje čítať Písmo sv.?

Aj v protestantských prekladoch Biblie čítame, že Kristus založil Cirkev učiacu, ktorá existovala ešte skôr, než bola spísaná ktorákoľvek z kníh Nového zákona:

Rím 10, 17: „Teda viera je z počúvania skrze slovo Kristovo.“²

Mt 28, 19: „Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy, krstiac ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.“

Mk 16, 15: „Potom im povedal: Choďte po celom svete, kážte Evanjelium všetkému stvoreniu.“

Mk 16, 20: „Oni však vyšli a kázali všade, a Pán im pomáhal a potvrdzoval slová znameniami, ktoré ich sprevádzali.“

Komentár: Tým padá teória sola scriptura.

4. Obsahuje Nový zákon všetko, čo Pán Ježiš apoštolom prikázal, aby hlásali národom?

Kristus prikázal svojim apoštolom, aby učili všetko, čo hlásal (Mt 28, 20); jeho Cirkev musí nutne učiť všetko (Ján 14, 26); avšak aj samotná protestantská Biblia uvádza, že v nej nie je obsiahnuté všetko učenie Ježiša Krista.

Ján 20, 30: „Ešte mnoho iných znamení učinil Ježiš pred svojimi učeníkmi, ktoré nie sú napísané v tejto knihe.“

Ján 21, 25: „A je ešte mnoho iného, čo Ježiš učinil. A keby sa všetko dopodrobna malo popísať, myslím, ani svet by nestačil na knihy, ktoré by sa dali napísať.“

Komentár: Ako by mohli kresťania 2. a 3. storočia prijímať a vyznávať vieru, pokiaľ by k tomu bol nutný súkromný výklad Sv. písma, ktoré vtedy nebolo dostupné, a navyše obsahuje len časť Spasiteľovho učenia?

5. Odvoláva sa priamo Nový zákon na „nepísané slová“ Pána Ježiša?

Nový zákon učí, že neuvádza všetko, čo náš Pán vykonal, a v dôsledku toho, všetko, čo učil.

Ján 20, 30: „Ešte mnoho iných znamení učinil Ježiš pred svojimi učeníkmi, ktoré nie sú napísané v tejto knihe.“

Ján 21, 25: „A je ešte mnoho iného, čo Ježiš učinil. A keby sa všetko dopodrobna malo popísať, myslím, ani svet by nestačil na knihy, ktoré by sa dali napísať.“

Komentár: Keďže je Sv. písmo v tomto ohľade neúplné, vyžaduje niečo, čo by ho doplnilo, tzn. ústne alebo písomné odkazy, ktoré nazývame Tradíciou.

6. Čo sa stalo s nespísaným učením Pána Ježiša a apoštolov?

Cirkev starostlivo prechovávala toto učenie v dejinnom odkaze nazývanom Tradícia. Dokonca aj protestantský preklad Biblie učí, že množstvo Božích právd bolo odovzdávaných ústne.

2Tes 2, 15: „Tak teda, bratia, stojte pevne a držte sa podania, ktorému ste sa učili od nás ústne alebo listovne.“

2Tim 2, 2: „A čo si počul odo mňa pred mnohými svedkami, zveruj to spoľahlivým ľuďom, ktorí budú schopní vyučovať aj iných.“

Komentár: Je teda nutné brať ohľad nielen na Písmo sv., ale aj na iné pramene podania, aby sme dosiahli Kristovej pravdy. Vyznania založené „výhradne na Biblii“ sú teda nutne neúplné.

7. Koľko rokov uplynulo medzi spísaním prvej a poslednej knihy Nového zákona?

Prvá kniha, Evanjelium sv. Matúša, bola spísaná najskôr desať rokov po nanebovstúpení Pána Ježiša Krista. Evanjelium sv. Jána a Apokalypsa uzreli svetlo sveta na konci 1. storočia.

Komentár: Ťažko si predstaviť, ako by súčasný protestantský prístup, ktorý hlása zásadu súkromného výkladu Písma, vyzeral v dobách, keď nielenže neboli knihy Nového zákona dostupné, ale väčšina z nich nebola dokonca ešte ani spísaná!

8. Kedy bol ustálený počet kníh, ktoré tvoria Nový zákon?

Stalo sa tak v roku 397 na sneme v Kartágu; inými slovami, nekatolíci prevzali zoznam kníh svojej Biblie od katolíckej Cirkvi.

Komentár: Až do roku 397 kresťania na rôznych miestach poznali a často používali len niektoré z kníh Nového zákona. Je za takýchto podmienok možné dostáť zásade sola scriptura? Nehľadiac na to, že protestanti neodvodzujú kánon novozákonných kníh zo samotného Písma sv., ale v danej veci vychádzajú z rozhodnutia autority Cirkvi, ktorú však zároveň popierajú, čím ale vyvracajú sami seba.

9. Čo je príčinou oneskorenia pri ustálení kánonu Písma sv.?

Nielenže neboli rôzne knihy Nového zákona pred rokom 397 spájané do väčších celkov, ale navyše sa nachádzali v úschove rôznych skupín a miestnych cirkví. Pre prenasledovanie Cirkvi nebolo možné preskúmať pravosť jednotlivých kníh a usporiadať ich do jedného celku. Toto významné dielo začalo až po Konštantínovom Milánskom edikte v roku 313, ktorým bolo kresťanstvo v Rímskej ríši povolené.

Komentár: Vyššie uvedené skutočnosti svedčia o tom, že prinajmenšom do roku 397 nebolo možné držať sa zásady sola scriptura.

10. Akým ďalším problémom museli čeliť tí, ktorí chceli ustáliť obsah Nového zákona?

Skôr, než boli inšpirované knihy za také uznané, kolovalo množstvo iných kníh (apokryfy, pseudoapokryfy), ktoré boli niektorými skupinami prijímané a považované tiež za inšpirované Duchom Svätým. Katolícka Cirkev vyvinula veľké úsilie, aby prebádala vznik týchto kníh a posúdila ich obsah.

Komentár: Podľa teórie sola scriptura by kresťania prvých storočí museli prečítať všetky pochybné knihy, aby mohli na základe vnuknutia rozhodnúť, ktoré z nich sú skutočne inšpirované.

11. Kto s konečnou platnosťou rozhodol, ktoré knihy sú inšpirované a patria teda do Nového zákona?

Kartáginský snem rozhodol v roku 397 s konečnou platnosťou o tom, ktoré knihy patria do Nového zákona a ktoré nie.

Existujú dve možnosti: Buď sa Cirkev mýlila, alebo nie. Ak sa nemýlila, prečo by sa mala mýliť teraz? Pokiaľ sa mýlila, tak má Nový zákon cenu najviac papiera, na ktorom je vytlačený, keďže vnútorné, súkromné presvedčenie o pravosti a inšpirácii kníh nie je rozhodujúce a bádanie o ich pravosti vykonané v 4. storočí už nie je možné zopakovať; ako vyplýva z odpovede na nasledujúcu otázku.

Komentár: Vo svetle historických skutočností môžu nekatolíci len ťažko poprieť, že sa im Biblie dostalo od katolíckej Cirkvi.

12. Prečo dnešní nekatolíci nemôžu overiť prácu a výskum Cirkvi pred rokom 397?

Pôvodné rukopisy boli napísané na krehkom papieri, ktorý mal obmedzenú životnosť. Knihy, ktoré boli Cirkvou uznané, boli starostlivo opisované mníchmi, avšak ostatné, až na niekoľko výnimiek, vzhľadom k všeobecnému nezáujmu, podľahli skaze.

Komentár: Čo iné teda nekatolíkom zostáva ako dôvera, že katolícku Cirkev pri jej rozhodovaní viedol Duch Svätý; a pokiaľ tomu tak bolo v minulosti, prečo jej nedôverovať aj dnes?

13. Bola teória súkromného výkladu Písma sv. udržateľná pred rokom 397?

Nie, pretože, ako už bolo povedané, Nový zákon vtedy ešte neexistoval v dnešnej, ucelenej podobe.

Komentár: Keby dnes naši blúdiaci bratia nemali Bibliu, ako by asi vyzeral ich súkromný výklad Písma sv.? Nový zákon bol predsa do roku 397 nedosiahnuteľný.

14. Bol súkromný výklad Písma sv. možný v dobe pred vynálezom kníhtlače?

Nebol, pretože cena ručne prepisovaného Písma sv. bola príliš vysoká. Navyše čítať vedelo len neveľa ľudí. Cirkev teda okrem kázania využívala k šíreniu Písma sv. umenie, či už výtvarné alebo divadelné, prípadne iné prostriedky.

Komentár: Návrh „súkromného výkladu Písma sv.“ by bol v tejto dobe a za takýchto podmienok bezpochyby nezmyselný a neuskutočniteľný.

15. Kto prepisoval a chránil knihy Písma sv. od roku 397 do vynálezu kníhtlače v roku 1440?

Robili to katolícki mnísi. Často zasvätili celý svoj život tomu, aby mohli dať svetu vlastnoručný prepis Písma sv.

Komentár: Napriek týmto skutočnostiam býva Cirkev obviňovaná zo snahy zničiť Písmo sv. Keby to skutočne chcela, mala na to tisícročie času.

16. Existovali pred Lutherovým vystúpením nejaké tlačené Biblie?

Keď okolo roku 1440 vynašiel Johann Gutenberg kníhtlač, bola jedna z prvých, ak nie prvá, vytlačená kniha, práve katolícka Biblia. Podľa vierohodných prameňov vzniklo ešte pred Lutherovým prekladom v roku 1534, pričinením katolíckej Cirkvi, šesťstodvadsaťšesť vydaní Sv. písma, pričom množstvo z týchto vydaní bolo v národných jazykoch. Legenda o tom, ako Luther v roku 1503 našiel v Erfurte „zabudnutú Bibliu“, je teda len ďalším protikatolíckym mýtom.

Komentár: Dnes pri sv. omši bežne počujeme čítanie zo Sv. písma v národných jazykoch. Cirkev tiež udeľuje odpustky tým, ktorí ju čítajú a rozjímajú. Každá katolícka rodina vlastní alebo by aspoň mala vlastniť svoju Bibliu.

17. Bola katolícka Cirkev v stredoveku voči Sv. písmu nepriateľská, ako to tvrdia jej kritici?

Cirkev s ohľadom na nebezpečenstvo, ktoré veriacim a spáse ich duší hrozilo pre duchovný jed obsiahnutý v nesprávnych a heretických prekladoch Sv. písma, prijímala v tomto období rôzne obmedzenia.

Komentár: Je možné, že niektorí jednotlivci v danej veci konali až príliš prísne, ale nebolo to z neúcty k Sv. písmu, ale práve naopak.

18. Kto dal „reformátorom“ právo nahradiť jednu vieru, jeden ovčinec a jedného Pastiera teóriou o súkromnom výklade Sv. písma?

Zdá sa, že sv. Pavol na túto otázku odpovedal slovami: „Ale keby sme aj my, alebo keby vám anjel z neba zvestoval (iné) evanjelium miesto toho, ktoré sme vám my zvestovali – nech je prekliaty!“ (Gal 1, 8)

Komentár: Ak sa v priebehu troch storočí jedna tretina kresťanov rozpadla prinajmenšom na tristo siekt, koľko siekt by asi vzniklo, keby si všetci kresťania súkromne vykladali Písmo sv. po dobu dvoch tisíc rokov?

19. Aké boli dôsledky rozšírenia Lutherovej teórie sola scriptura a súkromného výkladu Biblie?

Dôsledky predvídal už sv. Pavol, keď napísal: „Lebo príde čas, keď (ľudia) neznesú zdravé učenie, ale pretože chcú počúvať len to, čo sa im páči, budú si podľa svojich žiadostí zháňať učiteľov, odvrátia sluch od pravdy a obrátia sa k bájkam.“ (2Tim 4,3)

Podľa Svetovej kresťanskej encyklopédie a ďalších zdrojov existuje sedemdesiattri rôznych skupín metodistov, päťdesiatpäť baptistov, sedemnásť mennonitov, stodvadsaťosem luteránskych smerov a tisíce ďalších siekt.

Komentár: Teória sola scriptura síce možno uspokojuje predstavy o vlastnej múdrosti, ale istotne nevedie k poznaniu Božej pravdy.

20. Akú úlohu má sv. Písmo v pláne Pána Ježiša?

Písmo sv. je spolu s Tradíciou a neustálou prítomnosťou Ducha Svätého jedným z drahocenných prameňov zjavenej pravdy.

Komentár: Tieto tri prvky sú tromi základmi, na ktorých stojí pravá Cirkev – Cirkev katolícka.

21. Ak je Nový zákon už teraz úplný, aké nevyriešené otázky ešte zostávajú?

Písmo sv. nemôže úplne vykladať samé seba, o čom svedčí množstvo omylov, do ktorých upadajú tí, ktorí vyznávajú teóriu súkromného výkladu. Je teda nepopierateľné, že tu musí existovať jeho právoplatný vykladač.

2Pt 1, 20: „Uvedomte si predovšetkým, že ani jedno proroctvo Písma nepripúšťa samovoľný výklad.“

2Pt 3, 16: „O tomto hovoril (Pavol, pozn. prekl.) vo všetkých svojich listoch, v ktorých niektorým veciam ťažko rozumieť. A neučení a neutvrdení ľudia ich, práve tak ako ostatné Písma, aj prekrúcajú na vlastnú skazu.“

Sk 8, 30-31: „Keď Filip pribehol, počul, ako číta proroka Izaiáša, a spýtal sa: Či aj rozumieš, čo čítaš? 31 Odpovedal mu: Akože by som rozumel, ak mi len niekto nevysvetlí? Potom prosil Filipa, aby vyšiel (na voz) a prisadol k nemu.“

Komentár: Teóriu sola scriptura je možné prijať, len za predpokladu, že Boh môže prijať omyl ako pravdu.

22. Komu náleží autorita vykladať Sv. písmo?

Len Duch Svätý, pôsobiaci skrz Cirkev a v Cirkvi, ktorú pred dvomi tisícmi rokov založil Pán Ježiš. Hovorí nám to aj Písmo sv.:

Lk 10, 16: „Kto vás počúva, mňa počúva; a kto vami pohŕda, mnou pohŕda; kto však mnou pohŕda, pohŕda Tým, kto ma poslal.“

Mt 16, 18: „A ja ti hovorím: Ty si Peter, a na tej skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu.“

Mal 2, 7: „Lebo pery kňaza majú zachovávať poznanie, a z jeho úst sa čaká náuka, veď je poslom Hospodina mocností.“

Komentár: Niektorí sa domnievajú, že keď niekto číta Bibliu pozorne a zbožne, vedie ho Duch Svätý k poznaniu pravdy. To ale katolícka Cirkev netvrdí ani o samotnom pápežovi! Svätý Otec len zriedka, a až po dôkladnom uvážení a vrúcnych modlitbách, slávnostne vynáša svoje dogmatické rozhodnutie.

23. Aké sú plody katolíckeho prístupu k sv. Písmu?

Nech už máme ku katolíckej Cirkvi akýkoľvek vzťah, musíme uznať, že zaisťuje jednotu vedenia a jednotu viery. Inými slovami: jedna viera, jeden ovčinec, jeden Pastier.

Komentár: Inteligentný človek by mohol brať teóriu sola scriptura vážne len v prípade, keby milióny nekatolíkov zo všetkých národov pozorným a zbožným čítaním Sv. písma došli k rovnakým záverom a mali rovnakú vieru.

24. Prečo je toľko nekatolíckych siekt?

Siekt je toľko, koľko je možných výkladov Sv. písma. Správny môže byť však len jeden, ostatné sú nutne chybné. Prečo potom existuje toľko chybných výkladov Sv. písma? Len preto, že zásada sola scriptura je chybná už sama o sebe. Nie je možné udržať jeden ovčinec a jedného Pastiera, jednu vieru a jeden krst, ak je každému dovolené prekrúcať Sv. písmo, ako mu to akurát vyhovuje.

Komentár: Kto hovorí, že čítanie Sv. písma je výsostne kresťanským konaním, ten má pravdu; kto ale tvrdí, že je to jediný prameň viery, ten sa hlboko mýli.

25. Bol by v katolíckej Cirkvi zachovaný jeden ovčinec a jeden Pastier, nebyť Božej pomoci?

Nie viac než vo všetkých nekatolíckych sektách. Tie sú dôkazom toho, čo sa stane, keď chce nejaká skupina bez Božej pomoci dosiahnuť neuskutočniteľné ciele.

Komentár: Katolíci milujú, ctia a čítajú Sv. písmo, ale zároveň vedia, že samotná Biblia, aj keď je vzácnou knihou, neobsahuje všetko nutné učenie Pána Ježiša. Je pomocou, s ktorou Cirkev plní svoje poslanie: hlásať Evanjelium všetkému stvoreniu až do konca sveta.

Prevzaté z The Catholic Religion Proved By The Protestant Bible, Catholic Truth Society, Oregon 1953 a z časopisu Te Deum 5/2010.

1 Pán Ježiš však vedel písať, viď príbeh cudzoložnice, ktorú chceli farizeji ukameňovať (Ján 8,6).

2 Všetky použité citáty pochádzajú z Evanjelického prekladu Biblie, Tranoscius, podľa vydania Slovenskej evanjelickej cirkvi augsburského vyznania v ČSSR v Spojených biblických spoločnostiach (Londýn) z roku 1979. Reedícia 2015.

PDF (formát pre tlač)