Kardinál Roche, prefekt Dikastéria pre Boží kult, v novom rozhovore skritizoval tradičných katolíkov: Čo ešte chcete? Pápež Lev XIV. nezruší Traditionis custodes…
14. októbra 2026
Cirkev
Liturgia
Kardinál Roche, prefekt Dikastéria pre Boží kult a disciplínu sviatostí, poskytol exkluzívny rozhovor konzervatívnemu katolíckemu portálu Ad Vaticanum, ktorý sa profiluje ako sympatizujúci s tradičnou svätou omšou. Rozhovor sa preto venoval predovšetkým otázkam a kontroverziám okolo tradičného katolicizmu, čo nám umožňuje nahliadnuť do myslenia súčasných cirkevných predstaviteľov a zbaviť sa ilúzií o možnom dialógu. Všetko nasvedčuje tomu, že tieto dva „vesmíry“ sa od seba stále viac vzďaľujú.

zdroj: snímka obrazovky, youtube.com
Niektoré odpovede kardinála Rochea pôsobia až bizarne, akoby ich nevyslovil prelát, ktorý sedí na vrchole pyramídy a kontroluje dianie v Cirkvi, a má teda informácie omnoho lepšie ako bežný pozorovateľ, ale nejaký lokálny pastier, ktorý netuší čo sa deje za hranicami jeho farnosti. Napríklad hneď v začiatku rozhovoru na poznámku redaktora Thomasa Edwardsa ohľadom toho, ako sa v dokumente II. vatikánskeho koncilu Sacrosanctum concilium píše o tom, že latinský jazyk sa má v liturgii zachovať a teda nová omša Pavla VI. v mnohých bodoch nezodpovedá ani koncilovému ideálu, Roche ohľadom absencie latinčiny v novej omši odpovedá:
„Vo svojom vlastnom kňazskom živote som sa s tým nikdy (!) nestretol. Som kňazom už 51 rokov, biskupom už 25 rokov a nikdy som nepoznal situáciu v diecéze, kde by tieto prvky neboli uplatňované. V mojej vlastnej diecéze Leeds biskup Gordon Wheeler veľmi dbal na to, aby sa po koncile nová omša slávila v každom dekanáte v latinčine každú nedeľu.“
– Žije snáď kardinál Roche v nejakom paralelnom vesmíre? Keď hovorí o svojom „kňazskom živote“, tak predsa musí myslieť nielen svoje skúsenosti kňaza a biskupa, ale aj kardinála a prefekta. Alebo sa jeho skúsenosti s latinčinou redukujú na obdobie, kým bol obyčajným kňazom a biskupom? Potom už žiadne skúsenosti s latinčinou, jej ignorovaním a obmedzovaním ako prefekt (!) dikastéria na to zameraného nemal? On, ktorý riadi liturgický život, nepostrehol absenciu latinčiny vo svätých omšiach? Nevie nič o tom, že vo väčšine farností sveta sa neslúži nová omša v latinčine? Že vyrástli celé generácie katolíkov, ktorí nikdy omšu v latinčine ani nepočuli? V každom prípade, je ťažko uveriteľné, žeby k nemu aspoň neprenikli zo sveta tieto informácie aj vtedy, keď bol len lokálnym biskupom.
Redaktor Edwards sa následne kardinála pýta na škandál v Belgicku, kde počas omše čítali z Koránu a odvolali sa na povolenie od biskupa! Edwards sa pýta, ako by na to Roche reagoval zo svojej funkcie. Roche samozrejme uvedie, že to je „pomýlené“, ale vôbec nehovorí o nejakých sankciách a nijako zvlášť vykonávateľov škandálu neobviňuje, čo ostro kontrastuje s tým, ako sa vyjadruje nižšie o tradičných katolíkoch. Hlásateľov Koránu počas omše vybavil rýchlo:
„Je to úplne pomýlené. Je to v prvom rade nepochopenie toho, čo je to slávenie Eucharistie. Po druhé, ignorovať to, čo nám bolo dané v reforme liturgie (?), je veľmi vážna vec, pretože sa zrazu stáva tým, čím chceme, aby liturgia bola, a nie tým, čím liturgia je v uctievaní Boha. Tento druh spoločenskej adaptácie nie je ničím iným ako trendom, ktorý nemá žiadnu teologickú podstatu a to hovorí za všetko.“
– Vskutku, v Belgicku sa už trasú a nikdy viac to neurobia… Pozoruhodné je aj to, že kardinál ešte aj toto fatálne zlyhanie pokoncilovej a synodálnej pastorácie interpretuje ako nepochopenie reformy liturgie v roku 1970 a obracia celú situáciu naruby: čítanie Koránu tak nie je vlastne dôsledkom celkového liturgického chaosu, odštartovaného v roku 1970, ale naopak – nepochopením (žeby tradicionalistickým?) reformy liturgie.
Následne sa už rozhovor stočil k tradičnej omši, tradicionalistom a dokumentom Traditionis custodes a Summorum pontificum. Na Edwardsovu poznámku, že vatikanistka Diane Montagnaová publikovala správu, v ktorej tvrdí, že väčšina svetových biskupov odpovedala na dotazník ohľadom zrušenia dokumentu Benedikta XVI. Summorum pontificum negatívne a s tým, žeby to spôsobilo viac škody ako úžitku a na následnú otázku, či si myslí stále, že biskupi chceli zrušiť dokument odpovedal nasledovne:
„Áno, myslím. O tom nepochybujem a počúvam to znova a znova od biskupov. Myslím si, že tradicionalistické skupiny sú oveľa hlučnejšie ako väčšina ostatných častí Cirkvi, takže sa zvyčajne dostávajú na titulné stránky, ktoré sú oveľa veľkolepejšie – v istom zmysle farebnejšie.“
Podľa kardinála sa motu proprio minulo účinkom, pretože jeho primárnou úlohou bolo odlákať veriacich od Bratstva sv Pia X., čo sa nepodarilo a namiesto toho, podľa kardinála Rochea, slúžil dokument ako diverzné baranidlo proti novej liturgii:
„Namiesto toho sa použil v niektorých oblastiach sveta ako prostriedok na podporu bývalej liturgie proti novej liturgii, čo bolo úplne proti duchu Summorum pontificum.“
Preto podľa kardinála musel pápež František urobiť veriacim akési školenie z ducha pokoncilovej obnovy:
„Myslím si teda, že pápež sa rozhodol, že kvôli jednote musí Cirkev opäť pozvať na koncil – a koncil je najvyššou formou legislatívy v rámci katolíckej Cirkvi, ktorú ak ignorujete na úkor vlastnej duše, tak sa od Cirkvi vzďaľujete. Ak ho odmietate, ak sa mu bránite, vzďaľujete sa od jadra katolicizmu.“
– Výborne. A platí to aj o predchádzajúcich konciloch? O Florentskom koncile, ktorý definoval, že len katolícka Cirkev je cestou k spáse, čo sa dnes otvorene spochybňuje a to aj na najvyšších priečkach Cirkvi? Platí to aj o IV. lateránskom koncile, ktorého kánony sú doslova radšej utajované? A o ďalších a ďalších konciloch (lokálnych a celocirkevných), ktorých ustanovenia sa dnes v Cirkvi bežne ignorujú či dokonca negujú? Aj ohľadom nich bude kardinál Roche burcovať a varovať? Alebo už existuje len jeden Koncil s veľkým K, ktorý vládne nad všetkými? A nakoniec: Prečo by mali tradicionalisti vlastne akceptovať všetko z II. vatikánskeho koncilu, keď iní (vrátane prelátov) neakceptujú všetko z predchádzajúcich koncilov?
Kardinál Roche tiež jednoznačne poprel (už druhýkrát) akékoľvek nádeje optimistov na zrušenie Traditionis custodes pápežom Levom XIV.:
„Nie, neurobí to. Nezmení Traditionis custodes. Nevráti sa k Summorum pontificum. Jeho slová adresované kňazom a ľuďom zasväteného života v Notre-Dame v sobotu večer sú veľmi, veľmi jasné: prestaňte uprednostňovať svoj vlastný názor na túto vec a vráťte sa k tomu, čo od vás Cirkev žiada. Povedal to veľmi jasne, nielen tam, ale aj pred dvoma alebo tromi týždňami vo svojom záverečnom prejave stredajšej katechézy o Sacrosanctum concilium. Dal jasne najavo, že napredovanie Cirkvi pôjde týmto konkrétnym smerom a že osobné rozhodnutia by do tejto záležitosti nemali zasahovať.“
Z rozhovoru priam vyžaruje kardinálova averzia voči tradicionalistom. Kým čitateľov Koránu na omši odbil pár pedagogickými vetami, tak o tradičných katolíkoch prednáša sarkastické sentencie:
„Ale vec, ktorá na mňa neustále robí dojem pri rozhovoroch so skupinami tradične zmýšľajúcich ľudí, je to, že keď za mnou prídu a hovoria o tom a povedia, že pápež k nám nebol láskavý, poviem im: Svätý Otec vám dal možnosť (?) sláviť omšu podľa predchádzajúceho obradu. Aký je váš problém? Čo ešte chcete? Vo všeobecnosti nevedia odpovedať na túto otázku. (Dúfajme, že tomu Jeho Eminencia aspoň verí.; pozn. aut.). Ale na tradicionalistických blogoch vidíte, že chcú viac než len to. (Takže predsa len vedia, čo chcú?; pozn. aut.). Chcú sa vrátiť k Cirkvi, ktorá nemá učenie II. vatikánskeho koncilu; ktorá nemá túto novú formu spolupráce s cieľom evanjelizovať svet.“
Branislav Michalka
Zdroj: Ad Vaticanum, titulný obrázok, zdroj – snímka obrazovky, youtube.com

