V Portugalsku bola otvorená nová eucharistická svätyňa. Jej patrónkou je blahoslavená Alexandrina Costová, ktorá roky žila len z prijímania Najsvätejšej sviatosti oltárnej

14. októbra 2026   Aktuality   Eucharistia

V mestečku Balazar na severe Portugalska bola slávnostne otvorená nová eucharistická svätyňa a boli do nej uložené telesné pozostatky blahoslavenej Alexandriny Costovej, portugalskej mystičky, ktorá zomrela v roku 1955.

Apoštolský nuncius v Portugalsku, arcibiskup Andrés Carrascosa Coso, ktorý viedol slávnosti posviacky chrámu, vyzval zhromaždených veriacich, aby nasledovali príklad blahoslavenej Alexandriny v úcte k Eucharistii. Povzbudil ich, aby „postavili Eucharistiu do centra svojho života“.

Arcibiskup pripomenul mimoriadnu úctu blahoslavenej k Najsvätejšej sviatosti oltárnej. Dodal, že všetci kresťania sú pozvaní k svätosti a môžu sa rozhodnúť kráčať touto cestou. „Tajomstvo svätosti spočíva v láske ku Kristovi,“ povedal apoštolský nuncius a vyzval veriacich, aby „prevzali zodpovednosť“ a uskutočňovali „konkrétne skutky v prospech spoločenstva“.

Zdôraznil, že všetci pokrstení katolíci sú nielen členmi Cirkvi, ale sú zároveň povolaní k činnosti v prospech svojich blížnych prostredníctvom napĺňania svojho poslania. Na slávnostnom otvorení svätyne v Balazare sa zúčastnili biskupi z Portugalska a Angoly, ako aj duchovní z Kapverdských ostrovov. Prišlo tiež veľké množstvo pútnikov zo všetkých regiónov Portugalska a z niekoľkých desiatok krajín sveta.

Život blahoslavenej Alexandriny Costovej

Alexandrina Costová sa narodila v roku 1904 v Balazare, kde prežila celý svoj život. Keď mala štrnásť rokov, v jej dome ju napadli traja muži, ktorí sa ju pokúsili znásilniť. V snahe uniknúť útočníkom vyskočila z okna, pričom utrpela vážne poranenie chrbtice, ktoré napokon viedlo k ochrnutiu. Zvyšok života strávila pripútaná na lôžko.

Od 30. rokov 20. storočia mala podľa svedectiev mystické videnia a prežívala extázy. Svoje utrpenie obetovala za obrátenie mládeže. Od roku 1942 prestala prijímať jedlo a nápoje a podľa dobových svedectiev prijímala iba sväté prijímanie.

Jej mimoriadny stav bol v nasledujúcom roku predmetom rozsiahlych lekárskych vyšetrení v nemocnici v Porte. Podľa uvedených správ lekári potvrdili jav označovaný ako inédia, teda dlhodobé neprijímanie potravy. Alexandrinu Costovú vyhlásil za blahoslavenú v roku 2004 pápež Ján Pavol II. Jej liturgická spomienka pripadá na 13. október.

Pohľad katolíckej tradície

Život blahoslavenej Alexandriny Costovej predstavuje mimoriadne svedectvo o eucharistickej a obetnej spiritualite, ktorá má v katolíckej tradícii hlboké korene. Eucharistia pre ňu nebola iba náboženským symbolom či spoločným pokrmom veriacich, ale skutočnou prítomnosťou Ježiša Krista pod spôsobmi chleba a vína. Práve z tejto viery vyrastala jej úcta k Najsvätejšej sviatosti oltárnej, túžba po svätom prijímaní i ochota spájať vlastné utrpenie s Kristovou obetou na Kalvárii. Jej príklad pripomína, že stredobodom katolíckeho života nie sú organizačné štruktúry ani pastoračné programy, ale Kristus, ktorý sa sprítomňuje v najsvätejšej obete svätej omše.

Osobitne výrečný je spôsob, akým Alexandrina prijala následky tragickej udalosti zo svojej mladosti. Keď sa bránila násilnému útoku, utrpela zranenie, ktoré ju napokon pripútalo na lôžko. Katolícka tradícia si vysoko cení čnosť čistoty, no jej príbeh zároveň ukazuje, že svätosť nespočíva iba v odvrátení sa od hriechu, ale aj v tom, ako človek následne prijíma a prežíva vlastný životný kríž. Alexandrina sa neuzavrela do zatrpknutosti, ale podľa svedectiev svojich duchovných vodcov obetovala utrpenie za obrátenie hriešnikov, osobitne mládeže. V tomto zmysle sa jej život stal uskutočnením slov apoštola Pavla: „Na vlastnom tele dopĺňam to, čo chýba Kristovmu utrpeniu pre jeho telo, ktorým je Cirkev“ (Kol 1,24). Neznamená to nedostatočnosť Kristovej vykupiteľskej obety, ale účasť veriaceho na jej duchovných plodoch.

Mimoriadnu pozornosť vzbudzuje aj tradované obdobie, počas ktorého Alexandrina podľa dobových svedectiev neprijímala nijakú bežnú potravu a žila iba zo svätého prijímania. Takéto mystické javy Cirkev posudzuje s opatrnosťou a samotná svätosť človeka od nich nezávisí. Podstatnejšie než neobyčajné telesné prejavy sú totiž hrdinské čnosti, pokora, poslušnosť Bohu a vernosť katolíckej viere. Alexandrinin život preto nemožno redukovať na otázku, ako dokázala prežiť bez jedla. Jeho hlbší význam spočíva v tom, že sa aj napriek telesnej bezmocnosti usilovala žiť v neustálom spojení s Kristom a svoje utrpenie premieňať na modlitbu za druhých.

Nová eucharistická svätyňa v Balazare je preto viac než iba ďalším pútnickým miestom. Pripomína duchovný odkaz ženy, ktorá nemohla cestovať, kázať pred zástupmi ani zakladať rozsiahle cirkevné diela, a predsa svojím životom oslovila veriacich ďaleko za hranicami Portugalska. V dobe, keď sa hodnota človeka často posudzuje podľa jeho výkonnosti, spoločenského úspechu a viditeľných výsledkov, blahoslavená Alexandrina pripomína, že aj život prežitý na lôžku môže mať nesmiernu duchovnú hodnotu. Jej posolstvo zostáva jednoduché a hlboko katolícke: vernosť Kristovi, úcta k Eucharistii, modlitba, pokánie a ochota obetovať vlastné utrpenie za spásu duší. Práve v tom spočíva apoštolát, ktorý nepotrebuje veľké slová, pretože jeho sila vyrastá z obety a lásky.

Branislav Krasnovský

Zdroj: pch24.pl, titulný obrázok, zdroj – snímka obrazovky, youtube.com

PDF (formát pre tlač)