Biskup Feige po víťazstve AfD v jeho diecéze: Je sklamaný a zmätený, obáva sa, že kvôli AfD stratí možnosť jesť turecké jedlá a bridí sa mu provinčný, dusný, nemecký život

8. októbra 2026   Cirkev Politika   Cirkevná kríza

V posledných dňoch sa k téme víťazstva AfD, ktoré sa odohralo v jeho diecéze Magdeburg, konečne vyjadril aj môj obľúbený a synodálne zameraný biskup Gerhard Feige. Podobne ako väčšina nemeckých biskupov, hoci ešte naliehavejšie a s väčšou frekvenciou, aj biskup Feige, ktorý je už de facto seniorom a azda najväčším, odporcom AfD medzi nemeckými biskupmi, vníma víťazstvo pravicovo-nacionalistickej strany AfD v niekoľkých krajinských voľbách ako skutočnú katastrofu pre „liberálnu demokraciu“, masovú imigráciu, LGBT osvietenie, ako aj pre financovanie cirkví a náboženských sociálnych organizácií.

https://www.bistum-magdeburg.de/aktuelles-termine/nachrichten/bischof-feige-im-kna-interview-auch-christen-koennen-ideologien

Takmer všetci nemeckí biskupi sú agresívnymi a aktivistickými odporcami strany Alternatíva pre Nemecko (AfD), pravicovej politickej formácie, ktorej previnením je, že vystupuje proti masovej imigrácii a účasti Nemecka na cudzích vojnách, ako je napr. vojna na Ukrajine. Navyše požaduje, aby sa štátne dotácie náboženským skupinám využívali transparentne a výlučne na účely, na ktoré boli poskytnuté.

Pre synodálne sformovaných nemeckých biskupov ide o neodpustiteľné hriechy. Už dávnejšie sa totiž kolektívne vyslovili proti AfD s nie úplne zrozumiteľným tvrdením, že „populistický nacionalizmus a kresťanstvo sú nezlučiteľné“ – na rozdiel napríklad od spojenia LGBT ideológie a synkretických medzináboženských aktivít s kresťanstvom, samozrejme. Spomedzi všetkých týchto biskupov však, ako sme už naznačili, osobitne vyniká Mons. Gerhard Feige, magdeburský biskup, pre ktorého sa AfD už dávnejšie stala predmetom priam obsedantnej posadnutosti.

Je preto zaujímavé a vcelku zábavné zoznámiť sa s jeho reakciou na víťazstvo AfD v spolkovej krajine Sasko-Anhaltsko, do ktorej patrí aj jeho diecéza. Svoje názory vyjadril v rozhovore pre tlačovú agentúru KNA.

Parafrázujúc svätého Pavla Mons. Feige tvrdí, že je „sklamaný, zmätený a znepokojený, ale nie zúfalý“. Znamená to, že sa vari v tejto pre neho takej ťažkej chvíli primkol bližšie k viere v Krista? Ani nie, ako z rozhovoru vyplýva, skôr vkladá svoju nádej do toho, že „v Sasku-Anhaltsku stále existuje väčšina, pre ktorú je liberálna demokracia vysokou hodnotou, a nie iba prostriedkom na dosiahnutie cieľa“. Naráža tým na skutočnosť, že hoci AfD získala najviac hlasov (44 %), nedosiahla absolútnu väčšinu. (Každý evidentne hľadá útechu tam, kde môže. 🙂 )

V tomto nervóznom a frustrovanom duchu biskup však hľadí s odvahou do budúcnosti a odhodlane vyhlasuje, že „v spojení s občianskou spoločnosťou budeme naďalej brániť dôstojnosť každého človeka, tolerantné spolužitie a sociálny mier“. Na biskupa je to síce trochu chudobná perspektíva a navyše natoľko vágna, že by ju pokojne mohli podpísať aj jeho protivníci z AfD.

Ale aby sme obsendantne neurotického antiAfD biskupa len nehanili, spomenul si aj niečo, čo znie aspoň trochu kresťansky: „Napokon ma motivuje a posilňuje to, čo je napísané v Biblii: „Boh nám nedal ducha malomyseľnosti, ale ducha sily, lásky a rozvahy“.“ Nepochybne je to tak, hoci sa evidentne nezdá, že by sa výrok svätého Pavla vzťahoval aj na dôveru vo víťazstvo „liberálnej demokracie v Nemecku“. 🙂

Reportér sa biskupa pýtal, či ho prekvapuje, že za AfD hlasovalo toľko kresťanov – približne 30 %. Ako sa dalo očakávať, namiesto aspoň minimálnej sebakritiky a zamyslenia sa nad tým, či to nemôže nejako súvisieť s tým, že AfD je priaznivejšie naklonené zachovaniu kresťanskej kultúry než samotní nemeckí synodálne formovaní biskupi, Mons. Feige vysvetľuje, že hoci „evanjelium môže robiť ľudí ľudskejšími“, aj „kresťania môžu podľahnúť duchu doby a jeho ideológiám“.

To je zaujímavé konštatovanie. Čudným politickým diapazónom názorov presiaknutý biskup Feige pritom totiž sám evidentne obhajuje všetky možné postmoderné ideologické módy a podporuje synodalizáciu Cirkvi v mene jej prispôsobenia sa svetu. Kto teda potom viac „podľahol“ duchu doby? Lenže v pozadí sú aj cirkevní „extrémisti“:

„A potom sú tu pravicovo-konzervatívne kruhy, ktoré sa posadnuto zaoberajú otázkami sexuality a životného štýlu a veria, že sú lepšie zastúpené v AfD ako v cirkvách.“

Zvyšok jeho rozhovoru možno zhrnúť ako sériu tvrdých invektív proti politikom a voličom AfD. Pojmy typu: „prevracanie reality“, „klamstvá a insinuácie“, „demagógia“, „cynizmus“, „pravicovo-konzervatívne kruhy“, „identitárne kultúrne kresťanstvo, ktoré nemyslí na hlavné prikázanie lásky k blížnemu“, „individualistická religiozita“, „otvorene nenávistné a obscénne reakcie“, „kriminálnici“, „urážky“, „ohováranie“ a „vyjadrenia proti cirkvám“ (sic) atď. sú trvalou zábavnou časťou jeho politicky-synodálneho slovníka.

Na to všetko sa však snaží reagovať, podľa jeho názoru – pokojne a objektívne:

„Reagovať pokojne a objektívne na skresľovanie reality, klamstvá a narážky, demagógiu a cynizmus nie je vôbec jednoduché. Znepokojujúce je, že obavy a úzkosti, ktoré sa vyvolávajú, sa sotva dajú vyvrátiť racionálnymi argumentmi. Napriek tomu sme naďalej odhodlaní nereagovať agresívne ani cynicky.“

Napokon magdeburský biskup vyjadruje presvedčenie, že „väčšina obyvateľov Saska-Anhaltska sa opäť „nenechá izolovať“, 🙂 ale zostane rovnako kozmopolitná a priateľská voči cudzincom ako je aj on. Zároveň rozochvene podčiarkol, že celá nemecká spoločnosť žije z kozmopolitizmu a dokonca (čo sa mi páčilo najviac) aj vyjadril obavu, či v budúcnosti kvôli AfD „bude môcť ešte jesť talianske, španielske, grécke, chorvátske či turecké a indické jedlá“. (Tu by som si dovolil biskupovi Feigemu skôr pripomenúť, že vo veci jeho jedálnička bude asi skôr dôležitejšie, čo povie jeho ošetrujúci lekár než voliči AfD. 🙂 )

Niektoré jeho formulácie dokonca vzbudzujú dojem, že žije v Sasku-Anhaltsku akoby za trest a len preto, že ho neznáša, s nádejou, že ho zbaví identity:

„Neviem si predstaviť život v dusnom, provinčnom nemeckom prostredí.“

Prečo sa teda neodsťahoval už pred desiatkami rokov, aby mohol voľne dýchať čerstvý poryv kozmopolitného vetra? Načo zostával v tom dusnom, provinčnom, nemeckom prostredí?

Našťastie Mons. Feige budúci mesiac predloží svoju rezignáciu z dôvodu dosiahnutia vekovej hranice. Sám okrem toho tvrdí, že sa na dôchodok teší, pretože bude môcť viesť „život s menším tlakom a väčšou mierou sebaurčenia“. Priznám sa, že táto informácia ma v článku potešila najviac a už sa ani ja sa neviem dočkať, kedy odíde na zaslúžený odpočinok a budem sa môcť z toho tešiť spoločne s ním… 🙂

Jeho slová sú však veľmi výrečné, pokiaľ ide o priority nemeckých biskupov. Nemajú problém s tým, aby synodálna cesta menila vieru a morálku Cirkvi, no podráždene reagujú už na samotnú možnosť obmedzenia imigrácie, odmietnutia rodovej ideológie alebo priškrtenia dotácií progresívnych mimovládnych organizácií s náboženským náterom.

Pohľad katolíckej tradície

Rozhorčenie Mons. Feigeho pôsobí ako názorná ukážka zvláštneho prevrátenia priorít, ktoré už desaťročia sužuje časť nemeckého episkopátu. Biskup má byť predovšetkým strážcom viery, učiteľom katolíckej náuky a pastierom duší smerujúcich k večnosti. Nie politickým komisárom „liberálnej demokracie“, imigračnej politiky či módnych ideologických projektov. Katolík môže AfD voliť alebo odmietať; nijaká politická strana však nemá nárok na cirkevné požehnanie alebo zatracovanie. Rovnako však biskup nemá právo ani zamieňať svoje politické preferencie za články katolíckej viery.

O to grotesknejšie pôsobí horlivosť, s akou sa časť nemeckej hierarchie rozohňuje nad nacionalizmom, hranicami či migráciou, zatiaľ čo pri útokoch na prirodzený zákon, sviatostné manželstvo, tradičnú sexuálnu morálku alebo samotnú nemennosť katolíckej náuky dokáže objaviť celé oceány „dialógu“, „rozlišovania“ a „pastoračnej citlivosti“. Ak je kresťan podozrivý už preto, že odmieta masovú migráciu, ale požehnávanie homosexuálnych párov sa dá vysvetliť ako pastoračný vývoj, problém už zrejme nebude iba v politike. Problémom je čudný meter, ktorým sa medzi nemeckými biskupmi meria.

Ale Mons. Feige by sa možno namiesto ďalšieho rozčuľovania nad volebnými urnami mohol vo svojom veku radšej častejšie zahľadieť za horizont, ktorý čaká jeho aj nás všetkých. Tam už nebude tlačová agentúra KNA, synodálny sekretariát ani potlesk občianskej spoločnosti či kultivovaných priateľov z pro LGBTQ a modernistických nadácií. Starý liberálny biskup tam ani nebude sedieť za katedrou, ale bude pokorne stáť ako žiačik pred Kristom Učiteľom. A otázky môžu byť nepríjemne jednoduché: Kde vo Sv. Písme, Apoštolskej tradícii a stálej náuke Cirkvi si našiel oporu pre tie kontroverzné novoty pontifikátu pápeža Františka, ktoré si tak ochotne prijímal ako údajný vývoj katolíckej viery? Ktorý apoštol ich učil? Ktorý cirkevný Otec ich odovzdal a podporoval? Ktoré stáročia ich vyznávali?

Tam už sotva pomôže odpoveď, že bolo treba byť „kozmopolitný“ alebo kráčať s dobou. A obávam sa, že ani jeho obľúbená talianska, španielska, grécka, turecká či indická kuchyňa, ktorou Mons. Feige tak pôvabne ilustruje požehnania multikultúrnej spoločnosti, nebude tvoriť podstatnú časť jeho záverečnej skúšky. Kristus totiž Petrovi nezveril kľúče od dobre zásobenej medzinárodnej jedálne, ale kľúče od Nebeského kráľovstva. A práve na túto skutočnosť by si mal nielen biskup Feige spomenúť skôr, než „zazvoní zvonec a rozprávke bude koniec“.

Branislav Krasnovský

Zdroj: KNA, infocatolica.com, titulný obrázok, zdroj – snímka obrazovky, youtube.com

PDF (formát pre tlač)