Kardinál Hollerich: Diskusia o vysviacke žien ešte nie je uzavretá. Polovica Božieho ľudu trpí, lebo nemá prístup k sväteniu!

20. marca 2026   Aktuality   Synodalita

Kontroverzná otázka svätenia žien je pre mnohých kľúčovou ohľadom budúcnosti katolíckej Cirkvi. A to napriek tomu, že Cirkev o nej už definitívne rozhodla, naposledy za pápeža Jána Pavla II. a tieto svätenia jasne a navždy odmietla. Kardinál Hollerich ju však považuje za stále otvorenú a zdôrazňuje, že sa v tejto veci aj veľa nového naučil.

Pre kardinála Jeana-Clauda Hollericha otázka svätenia žien v katolíckej Cirkvi ešte nie je uzavretá. Dokonca to, že ženy nemôžu byť vysvätené nazýva katolícky kardinál (!) utrpením:

„Neviem si predstaviť, ako môže Cirkev dlhodobo existovať, ak polovica Božieho ľudu trpí, pretože nemá prístup k vysvätenej službe,“ povedal Hollerich vo štvrtok v Bonne. Luxemburský arcibiskup, ktorý zastával ako generálny relátor kľúčovú funkciu na Svetovej synode 2023 – 2024, sa tak vyjadril na sympóziu na tamojšej univerzite.

– Ako môže Cirkev takto dlhodobo existovať? Evidentne takto dokázala existovať 2000 rokov!

Sám bol v tejto otázke kedysi konzervatívnejší, no svoj názor zmenil, zdôraznil Hollerich. „Aj ako biskup som sa naučil, že to nie je len desiderát niektorých ľavicovo orientovaných ženských združení.“

– Teraz už skutočne nie, keď je to téma pre kardinálov…

Ďalej uviedol: „Keď hovorím so ženami vo farnostiach, 90 percent z nich má u nás rovnaký názor.“ Aj na to by mali biskupi reagovať a počúvať.

Potrebná je ďalšia trpezlivosť

Luxemburský arcibiskup však zároveň vyzval na trpezlivosť. Pre ženy z iných kultúr sú to „umelé problémy“, keď ženy z Európy hovoria o téme vysvätenej služby. „Aj to je realita, ktorú musíme vidieť.“ Bude potrebný čas, kým sa táto téma ujme vo všetkých kultúrach.

– Ergo, keď sa ujme, tak sa bude svätiť? A čo doktrína viery?

Dôležitým krokom je podľa neho to, že vďaka reforme kúrie, ktorú zaviedol pápež František (2013 – 2025) v duchu apoštolskej konštitúcie Praedicate Evangelium, môžu ženy zastávať vedúce pozície v Rímskej kúrii. Tento trend bude pokračovať aj za pápeža Leva XIV., uviedol Hollerich. V zásade by malo platiť, že ženy sa môžu podieľať na riadení Cirkvi všade tam, kde je to možné. „Mojím najhlbším želaním by bolo, aby sa z toho tešila celá Cirkev,“ zdôraznil kardinál.

Sympózium na univerzite v Bonne nieslo názov „Synodalita a Praedicate Evangelium – dva základné prvky cirkevnej reformy pápeža Františka“. Medzi ďalšími účastníkmi boli kardináli Óscar Rodríguez Maradiaga a Oswald Gracias, biskupi Franz-Josef Overbeck a Klaus Krämer, ako aj teológ a bývalý riaditeľ organizácie Misereor Josef Sayer a teologičky Margit Eckholtová a Klara Csiszarová. Podujatie zorganizovala katedra morálnej teológie v Bonne.

Teológovia alebo demografi?

Ak je základným problémom Cirkvi to, že „polovica Božieho ľudu nemá prístup k vysvätenej službe“, potom sme sa elegantne presunuli od teológie k demografii. Apoštoli zrazu podľa toho asi neboli vyvolení Kristom, ale reprezentovaní v štatistike. A sviatosť kňazstva, ktorá bola vždy chápaná ako dar a povolanie, sa mení na nárok, ideálne rovnomerne rozdelený podľa percent. V takomto rámci už nejde o to, čo Cirkev prijala, ale čo sa javí ako „udržateľné“ v modernom diskurze.

Zaujímavé je aj to, že argument „90 percent žien vo farnostiach si to želá“ sa prezentuje ako teologický podnet. Keby sa rovnaký princíp aplikoval inde, mohli by sme hlasovaním upravovať aj iné časti viery, napríklad prikázania alebo sviatosti. Zdá sa, že sensus fidelium sa postupne mení na niečo ako prieskum verejnej mienky, kde pravda nevychádza zo zjavenia, ale z percentuálneho súhlasu. A biskup potom nestojí ako učiteľ, ale ako moderátor diskusie.

A napokon ten najjemnejší paradox: problém je vraj taký naliehavý, že ho treba riešiť, ale zároveň tak „kultúrne podmienený“, že naň treba ešte dlho čakať. Čiže je to zároveň urgentné aj odložiteľné, čo je vlastne ideálny stav pre nekonečný proces. A tak sa môže pokojne stať, že zatiaľ čo sa bude Cirkev trpezlivo pripravovať na nové formy služby, staré povolania budú ďalej miznúť, ale hlavne, že diskusia bude pokračovať. A v synodálnom jazyku, ako vieme, proces je často dôležitejší než výsledok.

Pár slov na záver

Natíska sa nám zaujímavá a pre kardinála Hollericha možno aj trochu nepríjemná otázka: Čo asi bude hovoriť duša kardinála Hollericha Kristovi pri osobnom súde, keď po smrti vyjde z tmavého tunela na svetlo rovno pred Boží trón?

Že Kristus, ktorý si vyvolil len apoštolov sa pomýlil a neurobil to optimálne, keď si už na počiatku nevyvolil aj ženy za kňažky?

Že to Kristus „nedomyslel“ a nebral do úvahy aj budúci vývoj spoločnosti, preto si Kristovo dielo dovolili doplniť, opraviť a vylepšiť „viribus unitis“ (spoločnými silami) on, kardinál Hollerich, a ďalší modernistickí a progresívni geniálni teológovia, ktorí sa nám vyrojili po II. vatikánskom koncile?

A že s pokorou prijali to bremeno vylepšovania Kristových predstáv, lebo svätý Augustín z Hippa, svätý Tomáš Akvinský, svätý František Saleský tiež neboli dostatočne synodálne teologicky zdatní, aby túto problematiku riešili?

Že vlastne Cirkev až do pápeža Františka nepochopila správne princíp, ktorý odhalili až moderné diskusie so ženami túžiacimi stať sa kňažkami a členmi LGBTQ komunity?

Podľa môjho skromného názoru – ak nejaký cirkevný hierarcha tvrdí, že základná štruktúra sviatostnej služby má byť de facto prehodnotená, potom sa už nekladie otázka len na disciplínu Cirkvi, ale nepriamo sa útočí aj na rozumnosť a úmysel samotného Krista,a to je hranica, kde už nejde o reformu, ale o naozaj primitívnu reinterpretáciu samotného základu depositum fidei.

Branislav Krasnovský

Zdroj: katholisch.de, titulný obrázok, zdroj – snímka obrazovky, youtube.com

PDF (formát pre tlač)