Kardinál Grech navštívil v Krakove kardinála Ryśa a jeho synodu. Želá si, aby „cirkev v Krakove prešla z tmy do svetla“. Doteraz bola teda v tme?

17. marca 2026   Aktuality   Synodalita

Kardinál Mario Grech, generálny sekretár Synody o synodalite, navštívil počas víkendu poľskú arcidiecézu Krakov, kde sa pred nedávnom ujal funkcie arcibiskupa progresívne orientovaný kardinál Ryś a nahradil tak konzervatívne orientovaného arcibiskupa Jedraszewského, na ktorého sa neustále sťažovalo tak LGBT hnutie, ako aj poľské feministky a tiež poľskí liberáli vo všeobecnosti.

V poľskom Krakove sa totiž počas týchto dní odohráva Pastoračná synoda, ktorá má prijať a implementovať záverečný dokument Svetovej synody, ktorý schválil pápež František. Osobitný dôraz sa má klásť na farskú úroveň.

https://katholisch.de/artikel/67716-kardinal-krakauer-kirche-soll-vom-dunkel-ins-licht-gehen

Úvodnú svätú omšu slúžil práve kardinál Grech a nevdojak či úmyselne, ktože ho už vie, ilustroval vo svojej kázni ako vidia progresívne sily v Cirkvi cirkevné dejiny. Pred koncilom a synodálnou cestou bola podľa nich zrejme v Cirkvi tma a rigidná temnota, avšak potom prišla záplava svetla. Kardinál totiž očakáva od implementácie synodálnych dokumentov toto:

„Želám si, aby cirkev v Krakove prešla z tmy do svetla.“

– Cirkev v Krakove bola niekedy v tme? Či je v nej doteraz? Máme tomu rozumieť so všetkými významovými súvislosťami, čiže: cirkev bola zaslepená, nevedomá, zaostalá, rigidná, tmárska, skrátka bez svetla? A kedy? Za arcibiskupa Jedraszewského? Alebo za kardinála Wojtylu?

V každom prípade sa zdá, že progresívci v tom majú jasno – kým neprišla synodalita, bola všade v Cirkvi tma. Znamená to, že Cirkev žila celé stáročia v tme a blude? A pokiaľ áno, tak ako ju potom Boh riadi, keď musela čakať takmer 2000 rokov na svetlo?

Kardinál Grech mal následne po omši dve prednášky, v ktorých oboznámil prítomných so synodálnosťou a jej potenciálne skvelým vplyvom na budúcnosť Cirkvi, pričom sa neustále odvolával na II. vatikánsky koncil. Po prednáške nasledovala diskusia s veriacimi, ktorá však otca kardinála trochu sklamala. Veriaci prejavili z implementácie synodality trochu menej nadšenia, zato však viackrát naznačili, že z nej majú obavy.

https://pch24.pl/budujacy-przyklad-na-krakowskim-synodzie-wierni-nie-bali-sie-mowic-o-watpliwosciach/

Otázky, ktoré kládli zhromaždení jasne vyjadrovali záujem o zachovanie ortodoxného učenia Cirkvi. Zreteľne boli vyjadrené aj obavy o platnosť všetkých prvkov synodálneho záväzku. V diskusiách po oboch prednáškach generálneho tajomníka Synody vyjadrila značná časť účastníkov práve tieto obavy.

Jeden účastník sa opýtal, či hlboké korene synodality v II. vatikánskom koncile sú skutočne jej silnou stránkou. Diskutujúci poukázal na to, že neustále hovoríme o II. vatikánskom koncile, zatiaľ čo o predkoncilovom Magistériu pozoruhodne málo.

Najjasnejšie a najrozhodnejšie znepokojenie nad ortodoxiou synodality azda vyjadrila otázka, ktorú položil otec Dariusz Oko, ktorý bol prítomný v publiku. Odpoveď kardinála Grecha odhalila jeho dištancovanie sa od tohto postoja.

Poľský kňaz, ktorý sa angažuje v boji proti LGBT „levanduľovej mafii“, uviedol príklad nemeckého synodálneho procesu, poukazujúc na heterodoxné názory šíriace sa medzi nemeckými teológmi. Kňaz sa pýtal, ako zabezpečiť, aby sa podobné návrhy a skupiny neobjavili počas krakovského synodálneho procesu.

Kardinálova odpoveď bola mierne vyhýbavá. Tvrdil, že nemecká Synodale weg je odlišná od tzv. synodálneho procesu, čo si však nemyslia ani nemeckí preláti, ani laici. Takéto rozlišovanie sa používa len mimo Nemecka a práve len kvôli znepokojeným veriacim. Kto nazrie do nemeckých médií ľahko zistí, že nemecká Synodálna cesta sa považuje za legitímnu súčasť svetovej Synodálnej cesty a svoje heterodoxné excesy vníma len ako fakt, že Nemecko je v synodalite o krok vpred.

Kardinál tiež ubezpečoval, že ak by synodálny proces obsahoval akékoľvek návrhy, ktoré sú v rozpore s cirkevnou doktrínou, tak nemôžu byť prerokované. Lenže v kontexte dokumentov ako Fiducia supplicans alebo Amoris laetitia tieto ubezpečenia budia dojem nechcenej komiky. Zdá sa totiž, že na heterodoxné návrhy už synodálna cesta ani nie je nutne potrebná.

Samotná účasť laických navrhovateľov heterodoxných nápadov na synodálnom procese, alebo dokonca vyjadrenie takýchto téz hierarchami kardinála zjavne netrápi. Vysvetlil, že počúvanie takýchto jednotlivcov môže podľa jeho názoru viesť k lepšiemu pochopeniu ich perspektívy – takúto prítomnosť možno podľa neho preto stále považovať za cennú.

V každom prípade tieto námietky nemôžu zastaviť kardinála Ryśa, aby nezačal Krakovskú diecézu, prevzatú po arcibiskupovi Jedraszewskom poriadne „orať“. Tak sa totiž vyjadril pred sobotnou návštevou kardinála Grecha:

„Potrebujeme orať pôdu krakovskej cirkvi, aby opäť bujne vzrástla, aby sme do nej mohli nanovo siať a aby Božie slovo mohlo rásť v nás, v našich komunitách, v našej cirkvi.“

Takže, bude sa orať…

Branislav Michalka

Zdroj: Katholisch.de, PCH24, titulný obrázok, zdroj – snímka obrazovky, youtube.com

PDF (formát pre tlač)