Jezuita vyvolal škandál na medzináboženskom cirkevnom kongrese v Ríme. Prirovnal genocídu Palestínčanov ku genocíde Židov v nacistickej Tretej ríši

28. októbra 2025   Krátke správy

Na kongrese o medzináboženskom dialógu v Ríme došlo v pondelok 27. októbra 2025 ku škandálu medzi katolíckym teológom a židovskými zástupcami, ktorí prišli do Ríma viesť dialóg organizovaný katolíckou Cirkvou pre iné náboženstvá. Podnetom bol prednáškový príspevok švajčiarskeho jezuitu Maria Imperatoriho, ktorý pôsobí ako učiteľ v Neapole. Vo svojom vystúpení tvrdil, že existuje podobnosť medzi postupom Izraela v nedávnej vojne v Gaze a genocídou Židov v Tretej ríši.

V spontánnych reakciách z publika viditeľne rozhorčení židovskí účastníci z Izraela a USA hovorili o „temnom momente“ a „smutnom vyvrcholení“ židovsko-kresťanského dialógu.

Podnetom ku kongresu na Pápežskej univerzite Gregoriana je 60. výročie zverejnenia koncilového dokumentu Nostra aetate, v ktorom katolícka Cirkev podľa niektorých interpretácií upravila svoj vzťah k judaizmu a k iným náboženstvám.

Vedenie kongresu, ktoré ustanovila Univerzita Gregoriana, sa usilovalo upokojiť situáciu a vyzvalo, aby sa dodržiavali štandardy akademickej diskusie. Zároveň sa predsedníctvo dištancovalo od niektorých Imperatoriho výrokov.

Odborný kongres s účasťou zástupcov viacerých svetových náboženstiev je naplánovaný na tri dni. Podrobná diskusia o židovsko-kresťanskom dialógu je zaradená do programu na stredajšie popoludnie. Na utorok večer 28. októbra 2025 večer je plánované stretnutie účastníkov s pápežom Levom XIV.

Vo svete sa už dlhšie prirovnáva ničenie Varšavského geta v roku 1943 k ničeniu pásma Gazy (2023 – 2025) a hovorí sa o zločine genocídy či o etnických čistkách. Podľa Konvencie OSN o zabránení a trestaní zločinu genocídy (1948) ide v prípade genocídy o: „úmysel úplne alebo čiastočne zničiť národnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú skupinu ako takú“.

Aby sa niečo dalo nazvať genocídou, musia byť prítomné: úmysel vyhladiť skupinu, systematický plán, cielené útoky na civilistov ako skupinu – nie ako vedľajšiu škodu. (Izrael akceptuje mŕtvych arabských civilistov ako vedľajšiu škodu, u Srbov počas vojny v Juhoslávii nikdy kosovskí alebo bosnianski civilisti ako vedľajšia škoda neboli akceptovaní). Ak aj o zločine genocídy v prípade Gazy dosiaľ nemožno hovoriť, o etnických čistkách určite áno.

Varšavské geto bolo vytvorené ako miesto sústredenia Židov z Poľska na jednom mieste nacistickým režimom, Židia tu žili v neľudských podmienkach. Počas povstania (apríl – máj 1943) Nemci pod vedením SS generála Jürgena Stroopa geto systematicky likvidovali, vypaľovali dom po dome. Cieľom bolo vymazanie židovského obyvateľstva z Varšavy – mužov, žien, detí. Počet obetí: približne 50 – 60-tisíc zabitých priamo, zvyšok deportovaný do Treblinky. Išlo o etnické čistky s ideologickým úmyslom – vyhladiť židovské etnikum.

Varšavské geto je dôležité pre pochopenie psychopatológie brutálnej moci. Išlo o ideologický a symbolický akt. Varšavské geto bolo vytvorené v novembri 1940 Nemcami v okupovanom Poľsku. V gete žilo asi 450 000 Židov, uzavretých múrom v časti mesta s rozlohou len 3 km². Počas rokov 1942 – 1943 sa väčšina obyvateľov geta stala obeťou deportácií do vyhladzovacieho tábora Treblinka. Tí, čo zostali (asi 50 – 60-tisíc), vedeli, že ďalšia deportácia znamená smrť, preto sa rozhodli vzbúriť.

19. apríla 1943, počas židovského sviatku Pesach, začalo Varšavské povstanie. Asi 700 ozbrojených bojovníkov Židovskej bojovej organizácie (ŻOB) a Židovskej vojenskej únie (ŻZW) zaútočilo na nemecké hliadky. Nemci použili povstanie ako zámienku na totálne zničenie geta, oficiálne „na potlačenie ozbrojenej vzbury“. V skutočnosti to bola predom pripravená likvidačná akcia, tzv. Aktion Erntefest („Žatva“), ktorou chceli Nemci „vyčistiť“ všetky židovské enklávy v Poľsku.

Zničenie geta nebolo vojensky potrebné, Nemci mali absolútnu prevahu. Motívy boli ideologické a psychologické: rasový fanatizmus, nacisti považovali Židov za „rasového nepriateľa“. Vzbura Židov bola pre nich rúhaním, „podľudia“ sa odvážili vzdorovať „pánskej rase“. Himmler preto nariadil úplné vymazanie geta z mapy ako exemplárny trest. Pomsta a zastrašenie: povstanie bolo prvým veľkým ozbrojeným odporom Židov v okupovanej Európe. Nacisti chceli zastrašiť ostatných (napr. v Białystoku a Krakove). „Čistenie“ územia pred frontom: v roku 1943 sa Nemci obávali postupu Červenej armády. Chceli odstrániť akékoľvek potenciálne ohniská odporu a „nežiaduce“ obyvateľstvo. Symbolické gesto: pre ideológov SS bolo zničenie geta „víťazstvom nad židovstvom“, preto Himmler osobne povýšil veliteľa zásahu, Jürgena Stroopa, ktorý o akcii napísal cynickú správu („Es gibt keinen jüdischen Wohnbezirk in Warschau mehr – Vo Varšave už neexistuje žiadna židovská mestská časť“).

Ako prebiehalo ničenie geta. Jürgen Stroop dostal rozkaz „zničiť geto dom po dome“. Plameňometmi a bombami vypaľovali domy, v ktorých sa Židia skrývali. Keď bol odpor zlomený, Nemci začali systematicky vyhadzovať do povetria celé ulice. 16. mája 1943 Stroop osobne dal odpáliť Veľkú synagógu na ulici Tłomackie ako symbol víťazstva. Po akcii ostali z geta len trosky, miesto bolo zrovnané so zemou.

V Pásme Gazy boli sústredení postupne všetci palestínski Arabi vyhnaní zo svojich domov v oblastiach, ktoré obsadil Izrael, oblasť Gazy bola a je blokovaná Izraelom, Arabi žili a žijú v Gaze v neľudských podmienkach. Podobne ako vo Varšavskom gete vznikali ozbrojené skupiny, ochotné bojovať voči nacistom, vznikali v Gaze ozbrojené skupiny, ochotné bojovať proti izraelským sionistom.

Nejde len o Hamas (Harakat al-Muqawama al-Islamiyya), založený počas I. intifády v roku 1987. Hamas je sunnitská organizácia, politické krídlo Moslimského bratstva. Deklarovaným cieľom je zničenie Izraela, vytvorenie islamského štátu v historickej Palestíne. Hamas podporuje finančne a vojensky Irán, Katar a Turecko.

Palestínsky islamský džihád, organizácia vznikla v roku 1981 oddelením sa od Moslimského bratstva. Ideologicky ide o islamský džihádizmus s iránskym vplyvom, silné je zastúpenie šiítov. Organizácia vedie ozbrojený džihád proti Izraelu, bez politického kompromisu. Podporu získava z Iránu, v minulosti zo Sýrie a od libanonského Hizballáhu. Sú nezávislí od Hamasu, často s ním spolupracovali. Utrpeli veľké straty v Sýrii, kde bojovali na Asadovej strane proti ISIS (Brigády al-Quds).

Organizácia pre oslobodenie Palestíny (OOP) formálne existuje (v rámci OSN od 1974 má OOP status pozorovateľa v OSN a je oficiálne uznaná ako jediný legitímny zástupca palestínskeho ľudu – uznávajú ju aj EÚ, OSN, Vatikán), v praxi však nemá žiadnu moc, pohltil ju Hamas. Založená v roku 1964 v Káhire, pôvodný cieľ mala oslobodiť Palestínu, zničiť Izrael a vytvoriť nezávislý palestínsky štát. Najdôležitejšou frakciou bol Fatah, ktorému od roku 1969 do 2004 dominoval Jásir Arafat. OOP podpísala s Izraelom dohody z Osla, vznikla Palestínska samospráva na Západnom brehu Jordánu a v Pásme Gazy. OOP živorí v Ramalláhu na Západnom brehu Jordánu a Hamas získal pod svoju kontrolu Gazu.

Fatah, aj keď sa nenachádza v Gaze, je srdcom moderného palestínskeho nacionalizmu, kľúčom k pochopeniu Jásira Arafata, OOP a dnešného rozdelenia medzi Západný breh a Gazu. Frakcia vznikla v roku 1958 v Kuvajte, uskutočňovala teroristické útoky voči Izraelu, ideologicky sú to sekulárne orientovaní palestínski nacionalisti, ktorí chcú oslobodiť Palestínu ozbrojeným bojom. Ich najznámejšími lídrami boli Jásir Arafat a Mahmúd Abbás. V roku 1993 po dohodách z Oslo Fatah uznal existenciu Izraela výmenou za autonómiu Palestíny. Vznikla Palestínska samospráva (PA), v podstate politické rameno OOP riadené Fatahom. Arafat sa stal prvým prezidentom Palestínskej samosprávy (1994 – 2004). Po Arafatovej smrti (2004) ho nahradil Mahmúd Abbás, stále vodca Fatahu aj OOP (2025).

Po parlamentných voľbách v roku 2006 vyhral Hamas, čo viedlo k vnútornému konfliktu. V roku 2007 Hamas násilne vyhnal Fatah z Gazy. Odvtedy Fatah vládne na Západnom brehu (Ramalláh), Hamas vládne v Gaze. Napriek opakovaným pokusom o zmierenie (2011, 2017, 2022), jednotná vláda Palestíny neexistuje. Fatah je medzinárodne uznávaný ako oficiálny partner v mierovom procese. Má silné vzťahy s Európskou úniou, OSN, Vatikánom a Ruskom. Dnes Fatah oficiálne hovorí o „dvojštátnom riešení“, ale radikálne krídla vnútri hnutia stále odmietajú trvalé uznanie Izraela.

Ľudový front za oslobodenie Palestíny (PFLP) vznikol v roku 1967 (marxisti podporovaní Sýriou, ZSSR, socialistickými štátmi). Unášali lietadlá (Leila Khaled), po roku 1991 význam organizácie upadol. Niektoré frakcie prežili a aktívne sú v Gaze, Nábuluse a Džanine. Ich cieľom bolo zničenie Izraela a vytvorenie socialistickej Palestíny. Neobľúbení u väčšiny sunnitských organizácií.

Demokratický front za oslobodenie Palestíny (DFLP) sa odštiepil od PFLP v roku 1969 (marxisti a sekulárni nacionalisti). Chceli slobodný palestínsky štát, zničenie Izraela, spolupracovali s KĽDR. Dnes majú v Gaze len marginálny význam.

Brigády mučeníkov al-Aksá, sú spojené s Fatahom Jásira Arafata. Sekulárni palestínski nacionalisti, nie islamisti. Odpor voči Izraelu, pôsobia lokálne s vlastnými lídrami. Útočia na izraelské jednotky aj z Gazy. Dnes majú výrazne oslabenú štruktúru, prítomné v Nábuluse, Džaníne a Túlkarme.

Salafistické džihádistické organizácie ako Armáda Islamu alebo skupiny napojené na ISIS, ktorých cieľom je vytvoriť kalifát, bojujú aj proti bezbožníkom z Hamasu, kedysi mali kontakty s Al Káidou. Hamas ich potláčal, pretože ich vnímal ako konkurenciu. Okrem toho existujú aj odštiepenecké frakcie Hamasu, ktoré takisto v Gaze utrpeli výrazné straty.

Toľko krátke predstavenie palestínskych skupín v Gaze, najaktívnejší je od roku 2006 Hamas. Izrael sa rozhodol zničiť Hamas po teroristických útokoch zo dňa 7. októbra 2023. Existujú názory, podľa ktorých Židia využili teroristický útok Hamasu ako zámienku na totálne zničenie Gazy ako trest za útok na židovské obyvateľstvo. Výsledkom vojenských akcií Izraela v pásme Gazy sú desaťtisíce civilných obetí, kolaps nemocníc, hlad, nedostatok vody.

OSN a Medzinárodný trestný súd prešetrujú možné vojnové zločiny a neprimerané použitie sily, ale doteraz nebolo právne dokázané, že ide o genocídu v zmysle úmyslu vyhladiť Palestíncov ako národ, o etnických čistkách v Gaze však hovoriť možno.

Varšavské geto bolo v roku 1943 úplne zničené, zahynulo 100 % civilistov. Gaza ešte nie je úplne zničená, podľa palestínskych informácií zahynulo viac ako 40 % civilistov. Varšavské geto bolo v úplnej blokáde, zásobovanie obyvateľstva neexistovalo. Gaza žije v totálnej blokáde, kolaps zásobovania je zdokumentovaný. Nacisti sa netajili antisemitizmom, Netanjahuova strana sa netají nenávisťou voči Palestínčanom. Genocída v prípade Varšavského geta bola potvrdená, etnické čistky rovnako. V prípade Gazy OSN o genocíde nehovorí, etnické čistky sú holým faktom.

Nacisti vo Varšave chceli zlikvidovať Židov z rasových dôvodov, spôsobili masové utrpenie civilistov, ktoré nadobudlo charakter kolektívneho trestu. Izraelská armáda v Gaze útočí na Hamas, izraelský spôsob boja spôsobuje tiež masové utrpenie civilistov, ktoré nadobúda charakter kolektívneho trestu.

Branislav Krasnovský

Zdroj: Katholisch.de, CrisisGroup.org, ochaopt.org, iiss.org, obrazový materiál, zdroj – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)