Európska komisia pokarhala Slovensko za ústavné zmeny

1. októbra 2025   Krátke správy

Európska komisia kritizovala najnovšiu novelu Ústavy SR a poznamenala, že snaha zachovávať tradičné hodnoty týkajúce sa rodu a sexuality je… v rozpore s právom Európskej únie.

Slovenskí poslanci v piatok schválili ústavnú novelu na obranu svojej suverenity pred zasahovaním Bruselu. Zmeny navrhli premiér Robert Fico a vládnuca koalícia. Cieľom bolo chrániť sa pred vplyvom rodovej ideológie potvrdením existencie iba dvoch pohlaví, vylúčením párov rovnakého pohlavia z adopcie a uprednostnením slovenského práva pred právom Európskej únie v oblastiach súvisiacich s „kultúrnymi a etickými otázkami“, národnou identitou a hodnotami.

Práve tieto otázky vyvolali konflikt medzi EÚ a Maďarskom, v ktorom sa v roku 2022 uskutočnilo referendum o LGBT.

Ústavná novela má chrániť suverenitu Slovenska pred „progresívnou“ alebo „prebudenou“ legislatívou EÚ v oblasti „rodovej identity“, „práv LGBTQ+“ a rodinných záležitostí.

V júni premiér Fico vyhlásil zjavnú –, ale tiež zjavne nevyhnutnú – pravdu, že existujú iba dve pohlavia, a to muž a žena a že manželstvo je výlučne medzi mužom a ženou. Vtedy ubezpečil, že „existuje skutočná ústavná väčšina, ktorá môže v septembri posilniť tradičné chápanie rodiny a zdravý pohľad na existenciu dvoch pohlaví“. Ďalej dodal, že „ak chcete, aby sa niekto cítil ako lampa, stolička, vrtuľník alebo pes, nech sa tak cíti, ale v ústave budeme uznávať iba dve pohlavia: mužské a ženské“.

Novela vyžaduje, aby školy zaviedli učebné osnovy v súlade s ústavou. Školy nebudú môcť presadzovať vzdelávacie programy, ktoré presahujú rámec toho, čo je schválené v ústave. Novela ústavy mala byť „hradbou proti progresivizmu“, povedal Fico na Konferencii konzervatívnej politickej akcie (CPAC) začiatkom tohto roka. Zdôraznil, že Slovensko je založené „na viac ako 1 000 rokoch kresťanskej tradície s tradičnou rodinou ako základným prvkom našej spoločnosti“.

Minister spravodlivosti Boris Susko sa vyjadril, že novela neprekračuje rámec zásad, ktoré sú už zakotvené v slovenskom práve.

Ešte pred plánovanou ústavnou zmenou spustili organizácie ako Amnesty International, komisár Rady Európy pre ľudské práva a experti OSN kampaň proti novele, v ktorej varovali, že plánované zmeny by porušili medzinárodné štandardy v oblasti ľudských práv vrátane Európskeho dohovoru o ľudských právach a mohli by viesť k izolácii Slovenska v rámci EÚ. Komisár EÚ pre spravodlivosť Michael McGrath argumentoval, že prijatie novely by porušilo zákony EÚ.

V júni McGrath napísal slovenskej vláde list, v ktorom pripomenul, že „Európska komisia jasne varovala slovenské orgány, že navrhovaná ústavná zmena článku sedem, odseku šesť a odseku sedem, prijatá v prvom čítaní 9. apríla 2025, vyvoláva obavy týkajúce sa zásad nadradenosti európskeho práva“.

Opozícia a rôzne mimovládne organizácie v krajine zaslali petície a protestovali proti novele s argumentom, že by podkopala demokraciu a ohrozila členstvo Slovenska v EÚ (môj sused hovorí, že už aby nás z EÚ vyhodili 🙂 ). Amnesty International varovala, že prijatie novely, ktorá by uznala existenciu iba dvoch biologických pohlaví: ženy a muža, pričom by vylúčila transrodové, nebinárne a intersexuálne osoby, by predstavovalo riziko diskriminácie voči nim. Zákon by navyše zabránil prístupu k postupom zmeny pohlavia.

Následne Brusel pohrozil pozastavením financovania z EÚ, ak nebudú dodržané progresívne nariadenia EÚ.

„Pripomeňme si, že právo EÚ má prednosť pred vnútroštátnym právom vrátane ustanovení vnútroštátnych ústav. Ľutujeme, že prijatý právny text nerieši obavy, ktoré vyjadrila Európska komisia. Konzultácie sa uskutočnili aj s Benátskou komisiou, ktorá nedávno vydala stanovisko vyjadrujúce podobné obavy,“ vysvetlila v pondelok Katarína Touquet Jaremová, zástupkyňa Európskej komisie v Bratislave.

Uviedla, že EÚ sa zasadzuje za rovnosť, ktorá zahŕňa rozmanitosť, v ktorej môžu byť všetci občania sami sebou a žiť bez diskriminácie. „Hoci regulácia dôležitých otázok rodinného práva zostáva výsadou členských štátov, ich implementácia by nemala ohrozovať základnú zásadu práva EÚ týkajúcu sa nediskriminácie,“ komentovala úradníčka EÚ, ktorá dúfa, že prezident novelu nepodpíše.

Podľa stanoviska EÚ byrokratov, Slovensko vstupom do Európskej únie súhlasilo s tým, že bude rešpektovať jej právo. To, čo sa dohodne na úrovni Európskej únie, má byť v jej štátoch platné. Tento princíp platí vo všetkých oblastiach, kde má Európska únia kompetencie. V niektorých prípadoch môže byť nejasné, či Európska únia svoje kompetencie neprekračuje a nezasahuje do oblastí, kde majú byť členské krajiny suverénne. Vtedy však má konečné slovo Súdny dvor EÚ. V opačnom prípade by si všetky členské štáty mohli ľubovoľne vyberať, ktorými dohodnutými zákonmi sa cítia byť zviazané a ktorými nie, čo by narušilo právnu istotu kľúčovú pre život aj podnikanie v EÚ.

Práve to je podstatou nadradenosti európskeho práva nad tým vnútroštátnym. Európska komisia teraz vyjadruje obavy, či novela slovenskej ústavy tento princíp neporušuje. Ak krajina porušuje európske právo, Európska komisia by ju za to mala začať stíhať cez postup v prípade nesplnenia povinnosti, známy ako infringement. Ten môže viesť k žalobe na súdnom dvore a prípadne aj k vysokým pokutám, ktoré sa krajine môžu strhnúť z eurofondov.

Komisia tak urobila napríklad v prípade Poľska, kde tamojší Ústavný súd spochybnil nadradenosť európskeho práva. Európska komisia na otázku, či siahne po tomto nástroji aj v prípade Slovenska, neodpovedala.

Európska komisia ďalej v stanovisku uznáva, že regulácia „vecnej úpravy rodinných záležitostí“ patrí medzi právomoci členských štátov, tie však pri tom nemôžu ohroziť základný princíp práva Únie, a to nediskrimináciu.

„V EÚ sa zasadzujeme za Úniu rovnosti, ktorá prijíma rozmanitosť, kde každý môže byť sám sebou a kde všetci ľudia môžu žiť bez diskriminácie,“ odkazuje hovorca Európskej komisie.

V praxi však právo Európskej únie párom rovnakého pohlavia negarantuje manželstvá alebo adopcie. Súdny dvor EÚ pri týchto otázkach vyhodnotil, že spadajú pod rodinnú politiku, v ktorej majú štáty právo prijať aj zákony, ktoré tieto možnosti zakazujú. V niektorých prípadoch však súdny dvor dúhovej komunite isté práva priznal. Európania napríklad majú právo slobodného pohybu v rámci EÚ, a toto právo je narušené, ak sa nemôžu presťahovať do inej krajiny aj so svojou rodinou. Na základe tohto práva napríklad Súdny dvor EÚ rozhodol, že krajiny musia vydávať cestovné doklady pre deti z dúhových rodín.

Rozsudky Súdneho dvora EÚ sú pre krajiny právne záväzné, a za ich nedodržiavanie hrozia pokuty. V praxi je však cesta od súdneho rozsudku k vymoženiu práva dlhá, čo dokazuje aj fakt, že konkrétni ľudia z týchto rozsudkov sľúbené doklady stále nemajú.

Branislav Krasnovský

Zdroj: European News Rroom.com, Brussels Signal.eu, titulný obrázok, zdroj – flickr.com

PDF (formát pre tlač)