Dnes máme sviatok zaujímavého svätca, ktorý sa zvlášť staral o chudobných a ktorého ostatky ležia v… Dóme sv. Martina v Bratislave

23. januára 2026   Aktuality

Niekedy máme tie najväčšie poklady priamo pred očami a napriek tomu ich stále nevnímame… V Dóme sv. Martina v Bratislave je v bočnej kaplnke uložené telo pozoruhodného svätca, biskupa zo severnej Afriky, ktorý sa preslávil svojou starostlivosťou o chudobných. Sv. Ján Almužník.

Svätý Ján Almužník nám pripomína, že v konečnom dôsledku je to láska k blížnym – a predovšetkým k tým, ktorí sa nám nemajú ako odvďačiť – čo človeka najviac pripodobňuje Ježišovi. Sv. Ján žil na prelome 6. a 7. storočia. Narodil sa na ostrove Cyprus do vznešenej rodiny, vďaka čomu sa mu dostalo výborného vzdelania. Najprv sa podľa niektorých zdrojov oženil a mal aj deti, avšak žena i deti mu zomreli. Neupadol do nenávisti k Bohu, ktorý rozhoduje o našich osudoch, ale ešte viac si nášho Stvoriteľa zamiloval. Všetko čo mal predal a všetok výťažok rozdal chudobným. Sám sa rozhodol pre utiahnutý život obetovaný Bohu.

Jeho skutky však neostali nepovšimnuté a zaujali byzantského cisára Héraklea. Byzantská ríša v tom čase zaberala viac ako polovicu územia niekdajšej Rímskej ríše vrátane Cypru a pásu severnej Afriky. A keďže sa v Alexandrii v severnej Afrike uvoľnilo miesto vodcu miestnej cirkvi, patriarchu, cisár túto pozíciu ponúkol Jánovi. Ten spočiatku odmietal s tým, že nie je hodný takej pocty, ale na naliehanie cisára a ľudu mesta napokon privolil. V roku 608 sa tak Ján stáva arcibiskupom a patriarchom Alexandrijskej cirkvi, jedného z piatich kresťanských centier starovekého a ranostredovekého sveta.

V tom čase boli dôchodky patriarchovho trónu v Alexandrii „nezvyčajne veľké“ a Jánovi dávali možnosti „štedro pomáhať biednym“, uvádza autor Antonij Dobrjanskij vo svojej knihe Žiťje uhodnikov Božich z roku 1865. Pokračuje:

„A skutočne nikomu nedovolil odísť smutnému, alebo s prázdnymi rukami, ale všetkým núdznym dával almužny, zarmútených potešoval, a to nielen slovom, ale aj skutkom, pretože hladným dával jesť, nahých zaodieval, otrokov vykupoval na slobodu, staral sa o chorých a cestujúcich, a tak jeho dobrota bola ako nekonečne a bohato tečúca rieka napĺňajúca všetkých, ktorí od neho žiadali pomoc.“

Známy je jeho výrok, keď svojim podriadeným kázal, aby išli po meste a priviedli mu „všetkých mojich pánov“. „Ktorí sú to tí tvoji páni, vladyka?“ – pýtali sa. Patriarcha odpovedal: „Tí, ktorých tu voláte úbožiakmi a biednymi sú mojimi pánmi, pretože oni mi môžu pomôcť k spáse a otvoriť bránu nebeského kráľovstva.“ Správcovia odišli a spísali zoznam všetkých biednych, kde len akých našli. A bolo ich dovedna 7500. Od toho času sa o nich arcibiskup Ján staral. Netrvalo dlho a dostal prívlastok „Almužník“, ktorý mu ostáva dodnes.

Arcibiskup zvykol dva dni v týždni osobne sedieť pri chrámových dverách, aby mohol dať peniaze na živobytie skutočne každému, kto príde, lebo jeho služobníci mnohých ľudí aj odháňali. Hovoril: „Ak ja môžem k Pánu Bohu pristúpiť kedy len chcem, rozprávať sa s ním, slobodne ho prosiť, prečo by môj blížny nemal mať voľný prístup ku mne, aby mi oznámil svoju krivdu a núdzu a prosil ma, čo potrebuje, pretože sa patrí byť v bázni pred tým, ktorý povedal: „Akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám“.“ (Mt 7,2)

Svojim služobníkom niekoľkokrát prikázal rozdať aj posledné peniaze arcidiecézy s odôvodnením, že Boh zaiste všetko vráti v ešte väčšom počte. A Ján sa nezvykol mýliť. Zakaždým, keď arcidiecéza dala hladujúcim a núdznym posledné peniaze, našiel sa nejaký bohatý občan mesta, ktorý jej poskytol ešte väčší finančný obnos, aký mala dovtedy. Sv. Ján Almužník vysvetľoval:

„Keď som bol ešte na Cypre, v mojej vlasti, jedného dňa, ešte pred východom slnka som išiel do cerkvi (do kostola). Cestou som uzrel jedného nahého chudáka ako sa trasie od zimy. Preto som zo seba strhol vrchný odev a dol som ho úbožiakovi mysliac si, že sa na mne ukáže pravdou to, čo bolo povedané, že darované chudobnému Pán Boh nahradí stonásobne.

A ešte som nedošiel ani do cerkvi a stretol ma akýsi človek celý odetý do bieleho, vložil mi do rúk uzlík, v ktorom bolo zaviazaných 100 zlatých a povedal mi: „Priateľu, zober to.“ Skutočne som to s radosťou zobral a pomyslel som si, načo som to bral, keď to nepotrebujem.“

Toto bola jeho životná filozofia. Daj chudobnému a Boh sa postará, aby si ty sám nikdy netrel núdzu. Samozrejme, všetky peniaze čo mal, šli na pomoc nešťastným. Istý čas dokonca živil aj kresťanských utečencov, ktorí na Cyprus prišli z krajov, ktoré zabrali pohanskí Peržania. Počet chudobných v Alexandrii narástol na viac ako 14-tisíc. Pokladnicu miestnej cirkvi to v tých ťažkých časoch vyčerpalo až na dno. Okrem neustálej pomoci chudobným dal postaviť aj niekoľko nemocníc, chudobincov a útulkov pre cudzincov. V meste tiež dal postaviť viac ako 60 kostolov. A najväčší zázrak zo všetkých? V deň jeho skonu bolo v pokladnici diecézy viac peňazí ako v deň jeho príchodu do Alexandrie.

Pozostatky sv. Jána daroval v 15. storočí osmanský sultán uhorskému kráľovi Matejovi Korvínovi. Z Budína sa postupne dostali do Bratislavy, kde sú dodnes uložené v Dóme sv. Martina v bočnej kaplnke – naľavo od hlavného oltára.

Dnes, keď má sv. Ján Almužník svoj sviatok, môže nám odpovedať na naše modlitby silnejšie ako inokedy. Všetci sme chudobní – možno nie po materiálnej stránke, ale po duchovnej určite. Dnes je jeho pokladnica otvorená dokorán, aby aj nám podaroval, o čo ho s úprimným srdcom poprosíme.

Matej Gavlák

Zdroj: Gréckokatolícka cirkev, farnosť Božej múdrosti Košice-Furča, Farnosť sv. Martina v Bratislave, sprievodný obrazový materiál, zdroj – wikimedia commons a archív autora

PDF (formát pre tlač)