Boh sa o nás stará

3. marca 2024   Cirkev

„Na neho zložte všetky svoje starosti, lebo on sa o vás stará.“
(1Pt 5,7)

Spomedzi velebných právd našej katolíckej viery ani z jednej nevycítil som tak priamej útechy, ako z tejto: „Boh sa o nás stará.“ Stalo sa, že bez mojej viny musel som trpieť a nenašiel som sústrasť. Stalo sa, že osočovanie vyplazovalo svoj jazyk proti mne aj do mojej uzavretej samoty a sám ostával som vo svojich útrapách. Stalo sa, že ma odbili od mojej oprávnenej nádeje, sklamaný mohol som odznova začať svoje úsilia; avšak svoju ubolenú dušu vždycky som vedel uspokojiť touto pravdou: „Boh sa o nás stará.“ Preto plnou silou svojho presvedčenia hlásam: Jest v Nebi náš dobrotivý Otec, ktorý sa o nás láskavo stará.

1. Na dokázanie tejto našej katolíckej pravdy – drahí kresťania – vy sami podávate najsilnejší dôvod. Na čo ste prišli sem do kostola? Prišli ste, aby ste sa modlili, aby ste za minulé odpustenie poďakovali, na budúce ale o pomoc prosili, aby ste na oltár zložili svoje bôle a žiale. To isté činia naši katolícki spolublížni po celom svete, tu pred morom i tam za ním, na východe i na západe. K Bohu modlí sa nielen ten, kto môže kľačať na aksamiete, ale i ten, ktorý si kľaká na holú zem. Modlí sa kráľ a žobrák, nielen korunou ozdobený, ale i do handier odetý človek, lebo pokorne verí v Boha, ktorý sa o nás stará; modlí sa k Bohu, ako k takému svetlu, ktoré všetko vidí. K nemu utieka sa ako k takej mocnosti, ktorá môže všetko učiniť, k takej dobrote, ktorá nám vždy len dobre chce.

Sú síce ľudia, ktorí sa nemodlia – to sú pyšní, namyslení ľudia, ale týchto zatvrdnutosť neodvráti nádej miliónov, tisíce miliónov, ktorí vyznávajú modlitbou: „Boh sa o nás stará.“

2. Jednomyseľné presvedčenie ľudí potvrdzuje také slovo, ktoré nikdy neoklamalo. To je slovo Ježišovo. Od neho naučil som sa tú velebne jednoduchú pravdu:

„Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť, ani o svoje telo, čím sa zaodejete. Či život nie je viac ako jedlo a telo viac ako odev? Pozrite sa na nebeské vtáky: nesejú, ani nežnú, ani do stodôl nezhromažďujú, a váš nebeský Otec ich živí. Nie ste vy oveľa viac ako ony? A kto z vás si môže starosťami pridať čo len lakeť k svojmu životu? A čo sa tak staráte o svoj odev? Pozrite sa na poľné ľalie, ako rastú: nepracujú, nepradú; a hovorím vám, že ani Šalamún v celej svojej sláve nebol oblečený tak ako jediná z nich. Keď teda Boh takto oblieka poľnú bylinu, ktorá dnes je tu a zajtra ju hodia do pece, o čo skôr vás, vy maloverní?! Nebuďte teda ustarostení a nehovorte: „Čo budeme jesť?“ alebo: „Čo budeme piť?“ alebo: „Čo si oblečieme?“! Veď po tomto všetkom sa zháňajú pohania. Váš nebeský Otec predsa vie, že toto všetko potrebujete. Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše.“ (Mt 6,25–33)

Hľa všeobecná viera ľudského pokolenia spája sa s Božím slovom, aby nás presvedčila o vážnej pravde: „Boh sa o nás stará.“

3. Skúmajme prírodu a presvedčíme sa, že všetko čo jestvuje, nachádza sa v činnosti, účinkuje, ešte i jed lieči, aj búrka donáša osoh: čistí povetrie: vietor duje, kvet zaváňa. Všetko hýbe sa, pracuje. Nuž či len Pán Boh by nemal pracovať, tá prasila mala by nečinne ležať, ktorá svet stvorila z ničoho, ktorá je nekonečná a nevyčerpateľná? Aj ona musí pracovať. Prácou Pána Boha je, že zachováva a spravuje svet a túto Jeho prácu nazývame Božou starostlivosťou. Sú národy, ktoré mylne chápu Božiu prirodzenosť, klaňajú sa jej v podobe modiel, ale takého národa niet a nebolo nikdy, ktorý by popieral Božiu starostlivosť.

Kto tvrdí, že všetko, čo deje sa na svete, je čistou náhodou, taký človek týmto tvrdí to, že Boha niet. Samo od seba sa nič nedeje. Pán Boh sám všetko riadi, nám v živote deje sa všetko podľa Božej vôle. Preto, drahí moji, vo všetkom odovzdávajte sa do najsvätejšej Božej vôle. Keďže mnohí spoliehajú sa na svoj rozum, na svoju silu, na obratnosť, keďže mnohí rátajú bez Boha, prerátajú sa. Preto je na svete toľko sklamania, zúfania. Kto však v Boha dôveruje, nikdy sa nesklame. Tajomstvo blaženosti pozemského života záleží ako sa kto vie uspokojiť na Božej vôli.

4. Pohliadnime do Sv. písma, tam nájdeme naznačené tieto pravdy. Keď sa židia vyslobodili z egyptského otroctva a došli na púšť, kde nerastie ani jedna zelená bylinka, kde darmo hľadáš osviežujúci vodný pramienok, tam im ohnivé slnko hlavu opekalo, horúci piesok nohy pálil, zúfalo zakvílili k nebu, cítili sa byť opustenými sirotami. Pred nimi smutná púšť, za nimi hučiace more, zapadla nad nimi tmavá noc, divá zver navôkol revala za nočného šera. Židia od strachu jeden-druhému hodili sa do náručia, plačúc – horekujúc volali: „Veď lepšie by nám bolo slúžiť v Egypte, ako zomrieť na púšti!“ a uprostred tohto všeobecného strachu a zúfalstva čo urobil ich veľký prorok, Mojžiš? Zbožnou dušou vybral sa na horu. Vyjdúc na samý vrchol, rozprestrel ramená, začal prosiť Najvyššieho, Pána Boha zástupov: „Pane, neopúšťaj svoj ľud. Pozdvihni jeho zúfalú dušu. Ukáž mu, že si s ním i na tej osamelej púšti. Daj, oh, daj znamenie, aby videli, že ich miluješ, že sa o nich neprestajne staráš.“

Boh vyslyšal modlitbu svojho nariekajúceho proroka, dal im znamenie. Ohnivý stĺp spustil z neba. Od toho času tento ohnivý stĺp ustavične niesol sa v povetrí pred nimi, až dokiaľ nedošli do krajiny Kanaanu. Keď ohnivý stĺp za nočnej tmy po prvý raz zažiaril nad nimi, ľud sa nesmierne zaradoval, jednohlasne skríkol: Boh je s nami, Boh je s nami.

5. Drahí bratia Slováci! Uvažujúc nad touto kresťanskou pravdou, že Boh sa stará o jednotlivcov, bdie nad národmi, dôvera v Božiu opateru dodáva vám nádej, že Nebeský Otec neopustí ani náš milovaný národ slovenský. Mnoho trpel národ slovenský v minulosti, a predsa nezahynul, Boh ho zachoval. Akokoľvek bol mu hatený prekážkami slobodný vývoj života, našiel on svoju záchranu v modlitebnej knižke, v svojom cirkevnom spevníku. Kresťanská viera, ktorú medzi nami založili naši apoštolovia, sv. Cyril a Metod, zachovala slovenský národ od zániku v minulosti, a tá nás zachráni aj v budúcnosti.

Slováci, musíme i teraz veľa trpieť; ťažko nesieme rôzne zaznávania, vykorisťovania. Ale tá istá kresťanská viera, ktorá nás doteraz zachovala, privoláva nám i teraz: Trpieť dá, zahynúť nie Boh toľkej rodine. Pomáhaj si, Slovač, i Boh ti pomôže. Povzbudení dôverou v Božiu starostlivosť, pod ochranou svojej nebeskej patrónky, Sedembolestnej Matky Božej, pracujme všetci ruka v ruke na mravnom a hmotnom povznesení nášho milovaného slovenského národa, pridržiavajme sa verne svojej duševnej matky, Cirkvi Kristovej a nebudeme zahanbení naveky. Amen.

***

Text kázne vyšiel pôvodne v knihe Katechizmus v kázňach, IV. zväzok, ktorú napísal Jozef Baráczius, farár v obci Maklár (Hevešská župa, dnešné Maďarsko), knihu preložil do slovenčiny slovenský kňaz Viktor Milan, farár v obci Krivá na Orave a knižne vydal v Ružomberku 1929; pre uverejnenie na stránke Christianitas.sk bola kázeň ešte mierne upravená redakciou.

***

Staňte sa členom Fatimského Apoštolátu!

Dostanete od nás ako časopis Spojenectvo s Máriou ako dar.

Členovia Fatimského Apoštolátu (FA) však okrem dvojmesačníka dostávajú tiež rôzne sväteniny – medailóny, brožúrky, plakety a podobne. A navyše – za členov FA sú odslúžené sv. omše a tiež sa zvlášť za nich a za nimi spísané úmysly modlia Služobnice Ducha Svätého počas celonočných adorácií, konaných v kláštore každú druhú noc.

Členstvo vo Fatimskom Apoštoláte je dobrovoľné, fatimský apoštol ho potvrdzuje svojím súhlasom a zasielaním pravidelného príspevku vo forme milodaru. Rovnako tak sa však môže fatimský apoštol kedykoľvek rozhodnúť zrušiť svoje členstvo, čo oznámi buď písomne alebo telefonicky.

Pridajte sa teda k našim pravidelným podporovateľom a staňte členmi Fatimského Apoštolátu – prihlásiť sa môžete na tel. čísle 02/222 00 777.

Svojím členstvom vo Fatimskom Apoštoláte tým najlepším spôsobom podporíte v týchto neľahkých časoch fungovanie Nadácie Slovakia Christiana, ako aj portálu Christianitas.sk a ich neúnavnú snahu o zachovanie nemenného učenia Cirkvi.

Ďakujeme!

PDF (formát pre tlač)