Biskupi varujú pred omylmi pápežovej synodality a pred snahou zmeniť na Synode Cirkev

Branislav Krasnovský a Branislav Michalka
5. októbra 2023   Cirkev

Ešte pred Synodou, ale čoraz viac počas jej priebehu, sa veľké množstvo biskupov, kardinálov a katolíckych teológov kriticky vyhranilo voči pápežovej synodálnej koncepcii, ktorá je podľa ich slov v rozpore s Tradíciou katolíckej Cirkvi. Tieto reakcie dráždia pápeža Františka a tím jeho poradcov, ktorými sa obklopil.

Včera, 4. októbra sa začala dlho očakávaná rímska fáza Synody o synodalite. Biskupi a laici zo všetkých kontinentov sa stretnú vo Večnom meste, aby diskutovali o podobe katolicizmu v nasledujúcich desaťročiach. Diskusia o Synode doteraz zahŕňala mnohé varovania od kardinálov a biskupov z mnohých krajín sveta. Skúsme sa pozrieť na niektoré argumenty kritikov synodálnej cesty a rímskej Synody.

Prvým je poľský prelát, ktorý v roku 2015 odsúdil „falošný pocit súcitu“ voči homosexuálom v súvislosti s kampaňou za práva homosexuálov v Poľsku, pričom razantne odmietol zmeniť prístup Cirkvi k LGBT komunite.

Arcibiskup Stanisław Gądecki, metropolita mesta Poznaň

„Posledné dva roky priniesli toľko rôznych názorov na Cirkev, čo však neznamená, že bol vypočutý hlas Ducha Svätého. Súčet takto získaných názorov nezaručuje, že väčšina – akoby parlamentná – je hlasom Ducha Svätého. V dejinách sa stalo, že jeden svätý muž v Cirkvi bol hlasom Ducha Svätého, zatiaľ čo hlas tisícov nebol takýmto hlasom. S takou širokou odozvou, ktorá bola zozbieraná, existujú rozumné a škodlivé návrhy. Otázkou teda je, ako odlíšiť jedno od druhého a ako rozoznať, že niečo je pre Cirkev dobré a niečo nie,“ uviedol arcibiskup Gądecki.

„Asi najťažšiu situáciu máme v Európe, kde je Cirkev silne polarizovaná a panuje tam hlboké napätie. Sú tu požiadavky na reformy, ktoré vyvolávajú obavy, pretože nie sú v súlade s Tradíciou a súčasným učením Cirkvi. Bolo to badateľné najmä na kontinentálnom zasadaní synody v Prahe. Donedávna sme si mysleli, že pochybná je len nemecká Synodálna cesta a že to bola hlavná hybná sila deštrukcie Cirkvi zvnútra, ale teraz vidím, že je to oveľa širší problém,“ dodal arcibiskup.

Hierarcha následne poukázal na problém „inkluzívnosti“, o ktorom sa toľko hovorí v synodálnych procesoch:

„Inklúzia môže znamenať aj sväté prijímanie pre rozvedených ľudí, ľudí žijúcich v nových vzťahoch, či LGBT+ ľudí v duchu nových, módnych ľavicovo-liberálnych ideológií. Hovorí sa napríklad aj to, že ľudia žijúci v polygamných vzťahoch sa cítia vylúčení. Nie sú tu jasné návrhy, zdôrazňuje sa, že každý by mal byť začlenený do Cirkvi, aby sa nikto necítil vylúčený. Musíme však rozlišovať medzi prijatím osoby a prijatím hriechu. Vernosť učeniu Cirkvi v žiadnom prípade neodstraňuje úctu k dôstojnosti homosexuálnych ľudí tak, ako to patrí každému človeku. „Prijatie“ hriechu však nemôže byť to, čo Cirkev zaujíma.“

Ďalším veľmi príkrym kritikom Synody a synodality je bývalý prefekt Kongregácie pre náuku viery, ktorý dlhodobo kritizuje konfúzne vyjadrenia pápeža Františka a s ním spriaznených prelátov.

Kardinál Gerhard Ludwig Müller, bývalý prefekt Kongregácie pre náuku viery

„Biskupi sa zúčastňujú z titulu svojho úradu, pričom spolu s pápežom vykonávajú kolegiálnu zodpovednosť za celú Cirkev. Ak sa zúčastňujú laici s právom voliť, už to nie je synoda biskupov, ale cirkevná konferencia, ktorá nemá apoštolskú učiteľskú právomoc kolégia biskupov. O III. vatikánskom koncile môže rozprávať len neznalý človek, pretože Rímska biskupská synoda nie je od začiatku ekumenickým koncilom. Pápež to nemôže takto ex post vyhlásiť, bez ohľadu na božské právo biskupov na III. vatikánsky koncil, ktorý by mohol založiť novú Cirkev, ktorá by prekonala alebo doplnila tú, ktorá údajne stagnovala na II. vatikánskom koncile,“ povedal kardinál Müller.

„Falošní proroci, ktorí sa prezentujú ako pokrokári, oznámili, že premenia katolícku Cirkev na organizáciu pomoci pre Agendu 2030. Podľa nich sa do sveta bez Boha hodí iba Cirkev bez Krista.

„Mnohí mladí sa vrátili z Lisabonu sklamaní, že Cirkev sa už nezameriava na spásu v Kristovi, ale na svetovú náuku o spáse. Zjavne sú dokonca biskupi, ktorí už neveria v Boha ako zdroj a cieľ človeka a spasiteľa sveta, ale pannaturalistickým či panteistickým spôsobom považujú za počiatok existencie tzv. „Matku zem“ a „klimatickú neutralitu ako cieľ planéty Zem“, uviedol kardinál Müller.

„Nikto na zemi nemôže nič zmeniť, pridať alebo ubrať zo Slova Božieho. Ako nástupcovia apoštolov musia pápež a biskupi učiť ľudí to, čo im prikázal Kristus, ktorý bol na zemi a vstal z mŕtvych, jediný učiteľ. A len v tomto zmysle platí prísľub, že údy a hlava Jeho tela vždy zostanú s Jeho učeníkmi (porovnaj Mt 28,18–20): Ježiš pristúpil k nim a povedal im: 18 „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi. 19 Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého 20 a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“,“ dodal kardinál Müller.

Tesne pred smrťou sa otvorene kriticky vyjadril o synodalite a rozvrate v Cirkvi austrálsky prelát, ktorý bol falošne obvinený zo sexuálneho zneužívania a odsúdený na viacročné väzenie, v ktorom nakoniec strávil vyše roka, aby ho napokon súdy uznali za nevinného.

Kardinál George Pell, bývalý metropolita Melbourne a Sydney, bývalý člen Rady kardinálov

Skutočne prorocky zaznel hlas kardinála Georgea Pella, ktorého sa pápež František počas neostalinistického austrálskeho monsterprocesu proti nemu nezastal. Pritom sa však dnes pápež František vehementne stále zastáva sexuálneho predátora jezuitu Marka Rupnika či sodomitu jezuitu Jamesa Martina, čo je vskutku nechutné. Svätci – jezuiti ako Ignác z Loyoly, František Xaverský, Peter Kanizius či Edmund Campion a iní musia byť veľmi zarmútení z toho, čo sa v súčasnosti pod taktovkou dnešných jezuitov deje.

Kardinál Pell sa v článku pre The Spectator, ktorý vyšiel krátko po jeho náhlej smrti, kriticky vyjadril o omyloch pápeža Františka v súvislosti so súčasnou synodou.

„Katolícka biskupská synoda sa v súčasnosti zaoberá budovaním toho, čo považuje za „Boží sen“ o synodalite. Žiaľ, tento Boží sen sa napriek vyhláseniam biskupov o dobrých úmysloch zmenil na toxickú nočnú moru,“ napísal krátko pred svojou smrťou kardinál Pell.

Vyjadroval sa pritom len o tom, čo bolo napísané v 45-stranovom základnom dokumente, ktorý informoval o cieľoch pripravovanej Synody o synodalite v októbri 2022. To, čo sa momentálne deje v Ríme, je podstatne divokejšie ako informácie v spomínanom 45-stranovom dokumente.

Poukázal na to, že synodálny dokument, ktorý vyšiel z vatikánskej dielne, nenabáda ľudí, aby hlásali Evanjelium celému svetu, ale skôr pozýva každého, aby načúval bližšie nešpecifikovanému hlasu Ducha Svätého, čo môže byť pre veriacich mätúce. Zároveň dokument podľa Pella naznačuje, že synodalita ako cesta Cirkvi nemá byť striktne definovaná, ale má byť duchovne zažitá a nabáda k budovaniu spolupráce zo zvláštneho dôvodu – vzhľadom na to, že na interrupcie, antikoncepciu, vysviacku žien či homosexualitu existujú rôzne názory a podľa tohto vatikánskeho dokumentu nie je možné k týmto témam prijať spoločný postoj, podobne ako k otázkam súvisiacim s polygamiou či veriacimi žijúcimi po rozvode v novom vzťahu.

„Aký je účinok tohto všetkého? Toto, čo je predstavené v dokumente, nie je súhrnom katolíckej viery alebo učenia Nového zákona. Je to neúplná vec, v podstate nepriateľská voči apoštolskej Tradícii; nikde neuznáva Nový zákon ako Slovo Božie, normatívne pre všetky učenia o viere a morálke. Ignoruje sa Starý zákon, odmieta patriarchát a vôbec sa nespomína Mojžišov zákon vrátane Desatora,“ napísal kriticky kardinál Pell.

„Synody si musia vybrať, či sú služobníkmi a obrancami apoštolskej Tradície viery a morálky, alebo či rozlišovanie medzi nimi zahŕňa nárok na autoritu nad katolíckym učením. Musia sa rozhodnúť, či sa základné učenie o témach, ako je kňazstvo a morálka, môže zmestiť do pluralitného limba, kde sa niektorí rozhodnú predefinovať hriechy a väčšina súhlasí s tým, že sa budú s rešpektom líšiť,“ uviedol ďalej kardinál.

Podľa kardinála Pella treba zdôrazniť, že na synodách musia zohrávať rozhodujúcu úlohu biskupi. Toto sa musí uskutočniť pri príležitosti kontinentálnej fázy Synody o synodalite, aby pastoračné iniciatívy zostali v medziach zdravého učenia. „Biskupi tam nie sú len na to, aby potvrdili celý proces a dali nihil obstat tomu, čo tam pozorujú,“ zdôraznil.

Ako upozornil, nie je vhodné, aby sa na synodách zakazovalo hlasovanie alebo aby sa nedali podávať návrhy; už len zaslanie stanoviska organizačného výboru pápežovi, aby rozhodol sám, je odsúvaním biskupov na vedľajšiu koľaj a zneužívaním synodality. Ako zdôraznil kardinál Pell, Sväté písmo a Tradícia to nezdôvodňujú.

Tento postreh sa potvrdil a nakoniec sa stalo zo Synody biskupov o synodalite stretnutie pápežom vybraných biskupov, kňazov a laikov, ktorí nijakým spôsobom nereprezentujú komplexne biskupské kolégium. Pritom si však nárokujú právo rozhodovať o zásadných či dokonca úplne doterajšej praxi odporujúcich zmenách.

Nad snahou predefinovať Cirkev z katolíckej na synodálnu sa pozastavuje známy predstaviteľ obhajcov katolíckej liturgickej tradície, ktorý pred niekoľkými rokmi navštívil aj Slovensko a slúžil svätú omšu v Trnave a Bratislave, a ktorého pred nedávnom pápež František zbavil úradu duchovného protektora Maltézskeho rádu.

Kardinál Raymond Leo Burke, bývalý prefekt Apoštolskej signatúry

Kardinál v úvode knihy dvoch brazílskych katolíckych spisovateľov a členov organizácie Tradícia, rodina, vlastníctvo (TFP), založenej Pliniom Correom de Oliveirom, k odnoži ktorej patrí aj Nadácia Slovakia Christiana, José Antonia Uretu a Julia Loreda de Izcue doslovne uviedol:

„Povedali nám, že Cirkev, ktorá – ako vyznávame v jednote s našimi predkami vo viere od čias apoštolov – je jedna, svätá, katolícka a apoštolská, má byť teraz definovaná synodalitou. Toto je termín, ktorý nemá v cirkevnej doktríne žiadnu históriu, a preto nemá žiadnu racionálnu definíciu. Synodalita a z nej odvodené prídavné meno, synodálna, sa stali heslami, s ktorými revolúcia pracuje na radikálnej zmene sebapochopenia Cirkvi v súlade so súčasnou ideológiou, ktorá odmieta mnohé z toho, čo Cirkev vždy učila a praktizovala,“ napísal kardinál Burke.

Ako dodal kardinál, nejde len o teóriu, pretože takáto ideológia sa v katolíckej Cirkvi v Nemecku implementuje už dlhé roky, čo vedie k chaosu a rozdeleniam až k schizme. „Oprávnene sa môžeme obávať, že s nadchádzajúcou Synodou o synodalite sa rovnaký chaos, omyl a rozdelenie prenesie na celú univerzálnu Cirkev. V podstate sa to začalo diať už s prípravami synody na miestnej úrovni,“ upozornil hierarcha.

Potom kardinál upozornil na nemennosť cirkevného učenia a disciplíny a potrebu odhaliť ideológiu, ktorá stojí za synodálnym procesom. Nakoniec vyzval k dôvere v oddanosť Panne Márii. „Na príhovor a ochranu Presvätej Bohorodičky, Matky Nášho Pána, ktorú nám dal za Matku v Cirkvi nech sa zvráti veľkú škodu, ktorá teraz hrozí Cirkvi, aby Cirkev vo vernosti Nášmu Pánovi, mimo ktorej niet spásy, mohla pokračovať vo svojom poslaní vo svete,“ vyzval kardinál.

Ďalší významný kritik synodality pochádza z Argentíny a je krajanom pápeža Františka. Patrí však zároveň k dlhodobým kritikom jeho pontifikátu a snahy o synodálnu Cirkev.

Arcibiskup Hector Aguer, emeritný arcibiskup z La Platy

V článku na portáli Rorate Caeli z júla 2023 uviedol nasledovné: „Stupor (lat. ohromenie, údiv) je slovo, ktoré mi napadlo, keď som si prečítal 50-stranový dokument Instrumentum laboris pre synodu, „demokraticky“ realizovanú už od roku 2012. (…) Cieľ je mimoriadny: synodálna Cirkev formuluje postupnú glosu Evanjelia. Instrumentum laboris predstavuje plán cirkevného prijatia globalistickej Agendy 2030. Je hrozné, ako pápežská monarchia núti „synodálnu demokraciu“ povedať, čo sa od nej vyžaduje.“

„Program budúceho snemu, ktorý sa pripravuje dva roky, počíta s tým, že bude hovoriť a hlasovať „dav“ – novinkou je, že je aj ženský. (…) Keď bude projekt tejto novej Cirkvi dokončený, pápež, konfrontovaný s nepochybnou kritikou, bude tvrdiť: „Ja som to neurobil!“.“

„Jednou z tém na programe, ktorá rýchlo priťahuje pozornosť, je otázka „Ako môže Cirkev reagovať na LGBTQ+ ľudí?“ Stojí za zmienku, že tu už nie je zahrnutý výraz „osoby s homosexuálnymi sklonmi“, ktorý sa vyskytuje vo viacerých rímskych dokumentoch a v Katechizme katolíckej Cirkvi,“ upozornil arcibiskup.

„Dovolím si výklad: objektívna pravda a uznanie princípov, podľa ktorých sa posudzujú a rozlišujú cnosť a hriech, už nie sú v synodálnych dokumentoch relevantné. Dôležité je, ako sa cítia tí, ktorí sa považujú za vylúčených; dôležitý je ich pocit, nie objektívny stav, v ktorom sa nachádzajú,“ napísal.

„Akokoľvek divne sa takéto pozorovanie môže zdať, katolícka Cirkev čoraz viac začína kráčať cestou, ktorú otvorila protestantská reformácia – a to v momente, keď protestantizmus už dávno pohltil svet. Teraz je vhodný čas citovať dánskeho luterána a veľkého kresťanského filozofa Sørena Kierkegaarda. Vo svojom Denníku v roku 1848 napísal: „Práve teraz, keď ľudia hovoria o reorganizácii Cirkvi, je jasné, ako málo je v nej kresťanstva. Kierkegaard hovorí aj o „nešťastnej ilúzii kresťanstva, ktoré zamieňa byť kresťanom za byť ľudskou bytosťou,“ tvrdí bývalý metropolita z La Platy.

„Rovnakou ilúziou sa teraz snažia oklamať katolícku Cirkev,“ zdôraznil ďalej arcibiskup Aguer.

Veľmi nepríjemnou pre synodálne ambície je kritika preláta, ktorý je hlboko zasvätený do praxe východných cirkví, na ktorých údajnú synodálnosť sa snažia odvolávať propagátori synodálnosti v latinskej cirkvi.

Biskup Manuel Nin, apoštolský exarcha Grécka

Na začiatku augusta 2023 uviedol: „Na Východe neexistuje žiadna synodalita, v ktorej by „všetci, laici a duchovní, spolupracovali na prijímaní cirkevných, doktrinálnych, kánonických a disciplinárnych rozhodnutí.“

„Synodalita v Cirkvi, na Západe alebo na Východe, nemôže odrážať moderný svet spôsobom, že Cirkev sa zmení „na modernú parlamentnú západnú demokraciu, kde každý môže hovoriť čo chce…,“ zdôraznil biskup Manuel Nin.

„V živote Cirkvi nikdy nebola taká forma demokracie, v ktorej by každý o všetkom rozhodoval väčšinou,“ upozornil kňaz. Synodalita sa podľa hierarchu nepochopiteľne zamieňa s kolegialitou biskupov na synodách vo východnej cirkvi, výsledkom bude chaos.

„Na Východe zasadá zhromaždenie biskupov patriacich k partikulárnej cirkvi; na jej čele stojí patriarcha, arcibiskup alebo metropolita. Rozhodnutia, ktoré sa prijímajú na týchto zhromaždeniach – takmer vždy nazývaných synody – sú rozhodnutiami biskupov, ktoré robia pre duchovné a materiálne dobro veriacich.“

Medzitým, ako zdôraznil exarcha, Synoda o synodalite je o „kolektívnych stretnutiach“ laikov a duchovných. Vynára sa otázka: „Kam a s kým kráčajú tí, ktorí sa zhromaždili na takejto synodálnej ceste. Kráčajú skutočne s Kristom?“

Ako pripomenul biskup Manuel Nin, slovo synoda pochádza priamo z gréčtiny a znamená „cesta z“. Musíme si odpovedať na otázku, s kým alebo s čím je táto cesta. No, toto je o ceste s Kristom, nie o ceste s laikmi, duchovenstvom alebo kýmkoľvek iným. „Tu je potrebné objasniť: nemá to byť cesta všetkých spolu navzájom, ale cesta všetkých spolu s Kristom,“ zdôraznil.

Ďalší kritik synodálnosti sa ocitol v hľadáčiku Vatikánu a stal sa natoľko nepohodlným, že v januári 2023 vyslala Svätá stolica do jeho diecézy vizitáciu, aby bol následne po jej vyhodnotení na biskupa robený nátlak s cieľom donútiť ho k odstúpeniu. Príčinou bola kritika pápeža Františka a synodálnosti:

Biskup Joseph Strickland, diecéza Tyler v Texase v USA

V pastierskom liste diecézam z augusta 2023 doslovne uviedol: „V tomto prichádzajúcom čase veľkého chaosu v Cirkvi a vo svete vám musím hovoriť z otcovského srdca, varovať vás pred zlom, ktoré nás ohrozuje a uisťovať vás o radosti a nádeji, ktorú vždy máme v Našom Pánovi Ježišovi Kristovi. Zlo a klamstvo, ktoré vstupuje do Cirkvi, Kristovej nevesty, spočíva v tvrdení, že Ježiš je len jeden z mnohých, že nie je potrebné zdieľať Jeho posolstvo s celým ľudstvom. Túto myšlienku treba zakaždým odmietnuť a bojovať s ňou. Musíme sa podeliť o dobrú správu, že Ježiš je náš jediný Pán, že chce, aby celé ľudstvo získalo večný život v Ňom,“ napísal ordinár diecézy Tyler.

„Cirkev neexistuje preto, aby nanovo definovala náuku viery, ale aby chránila poklad viery, ktorý nám odovzdal Náš Pán prostredníctvom apoštolov, svätých a mučeníkov. (…) všetky pokusy zmeniť pravé posolstvo Evanjelia musia byť kategoricky odmietnuté ako škodlivé pre Kristovu nevestu a jej jednotlivých členov,“ dodal.

Potom hierarcha pripomenul svojim diecézam niekoľko základných právd: že neexistuje iná cesta k spáse ako Ježiš Kristus a Jeho Cirkev; o Božom ustanovení Eucharistie; o posvätnosti a nerozlučiteľnosti manželstva; nedotknuteľnosti a dôstojnosti ľudského života; hriešnosti sexuálnych aktov mimo manželstva; že relativizmus a náboženská indiferentnosť sú herézou; takisto písal o nenahraditeľnom rozmere kresťanského života – o mučeníctve.

„V nasledujúcich týždňoch a mesiacoch budú mnohé z týchto právd spochybnené na Synode o synodalite. Musíme sa pevne držať týchto právd a byť opatrní pri všetkých pokusoch kázať alternatívne evanjelium Ježiša Krista, ako aj kázať vieru, ktorá hovorí o dialógu a bratstve, pričom zabúdame na otcovstvo Boha,“ zdôraznil hierarcha z Tyleru.

„Je možné, že niektorí z tých, ktorí odmietnu navrhované zmeny, budú považovaní za schizmatikov. Buďte si však istí, že nikto, kto pevne stojí v katolíckej viere, nie je schizmatik. Musíme zostať úplne a celkom katolíkmi,“ napísal. Biskup Strickland ubezpečil, že zachovanie pokladu viery je pravou láskou k Cirkvi.

„Volám vás, bratia a sestry v Kristovi. Teraz je čas silného priľnutia ku katolíckej viere všetkých vekov. Všetci sme boli stvorení, aby sme hľadali Cestu, Pravdu a Život. V tomto veku chaosu je pravou cestou tá, ktorá je osvetlená svetlom Ježiša Krista. Lebo pravda má tvár a je to Jeho tvár. Buďte si istí, že Kristus neopustí svoju Nevestu,“ uzavrel svoju reč biskup Strickland.

Posledný v našom výbere odvážnych pravoverných prelátov je biskup, ktorý sa kvôli svojmu zápalu, s ktorým obhajuje nemenné pravdy katolíckej viery dostáva do permanentných konfliktov s modernizmom nasiaknutými kolegami, čoho príkladom bol aj škandál so zákazom jeho vystúpenia na Slovensku zo strany Konferencie biskupov Slovenska.

Biskup Athanasius Schneider, pomocný biskup v Astane, Kazachstan

Biskup Athanasius Schneider, pomocný biskup v Astane v Kazachstane v článku z júna 2023 uviedol: „Biskupská autorita je podkopávaná dokumentom Instrumentum laboris dvoma základnými spôsobmi. Jednak vyzývaním k „väčšiemu zapojeniu všetkých veriacich a tým k „menej výlučnému“ vykonávaniu biskupskej funkcie“ (B 2.5, c) a podporovaním „rozlišovania v spoločenstve“ (B 3.2, 7). Po druhé tým, že autorita biskupa je závislá od nehierarchických poradných orgánov a zodpovedá sa im, čo napodobňuje svetské inštitúcie (pozri B 3.3, 8).

Pápežská autorita je podkopaná dvoma základnými spôsobmi. Po prvé, navrhnutím, že „konvergencia niekoľkých skupín miestnych cirkví (osobitné synody, biskupské konferencie atď.) v tej istej veci“ by mala zaviazať „rímskeho biskupa, aby to vykonal v mene univerzálnej Cirkvi?“ (B 3.4, c). Po druhé navrhnutím, že „miestne inštitúcie“ v rôznych regiónoch môžu „zaujať iný prístup“ ako rímsky biskup, ktorý by mal akceptovať (B 3.4, 2).

V platnosti však zostáva nasledovné vyhlásenie Učiteľského úradu : „Petrovým nástupcom je skala, ktorá proti svojvôli a konformizmu zaručuje absolútnu vernosť Božiemu slovu.“

Podľa biskupa je spochybňovaný aj zjavený Boží zákon. Po prvé, existujú vážne medzery v absencii akejkoľvek diskusie o hriechu, detských prikázaniach a cnosti čistoty.

Po druhé, nepriamo je podporované LGBTQ hnutie, ktoré zahŕňa propagáciu homosexuálnej aktivity a súčasnej globálnej totalitnej „gender ideológie“. Pracovný dokument Instrumentum laboris odsudzuje tých, „ktorí sa necítia vítaní v Cirkvi, ako sú… LGBTQ+ katolíci“ (B 1.2, a); a vyzýva Cirkev, aby prijala tých, ktorí „sa cítia vylúčení z Cirkvi pre svoju emocionalitu a sexualitu (napr. LGBTQ+ ľudia atď.) (B 1.2, 6).

A napriek tomu zostávajú v platnosti nasledujúce vyhlásenia Magistéria: „Princíp rešpektu a nediskriminácie sa nemôže odvolávať na podporu legalizácie homosexuálnych zväzkov (…). Upieranie sociálneho a právneho statusu manželstva formám života, ktoré nie sú a nemôžu byť zosobášené, nie je v rozpore so spravodlivosťou, ale práve naopak, vyžaduje si to.“

Hierarcha v článku zdôraznil nasledujúce:

„Instrumentum laboris pre zasadnutie Synody o synodalite v októbri 2023 v podstate presadzuje, hoci vznešenejším spôsobom, tie isté heterodoxné myšlienky, ktoré navrhuje nemecká Synodálna cesta.

Nahrádza jedinú, svätú, katolícku a apoštolskú Cirkev fantáziou „synodálnej Cirkvi“, ktorá je svetská, byrokratická, antropocentrická, neopelagiánska a zmätená z hľadiska hierarchie a doktríny – to všetko je maskované skomolenými frázami ako napr. ako „rozhovor v duchu“.

My však neveríme v „synodálnu Cirkev“ – a nikto by za ňu nedal život. Veríme v jedinú, svätú, katolícku a apoštolskú Cirkev, ktorú založil Náš Pán Ježiš Kristus. Sme verní Jeho nemennej Božskej pravde, za ktorú prelialo svoju krv nespočetné množstvo katolíckych mučeníkov.“

Synoda o synodalite sa už včera začala. Statoční preláti sa už začínajú ozývať stále hlasnejšie. Spomeňme dubia piatich kardinálov a ich podporu aj od biskupa Schneidera alebo kardinála Müllera. Čo nám zostáva? Naša viera, ktorú nemôže nič zmeniť, ani zničiť. A ako zbraň modlitba. Napríklad tá, ktorú napísal biskup Schneider za odvrátenie omylov synodálnosti:

Modlitba biskupa Athanasia Schneidera za odvrátenie omylov Synody o synodalite v roku 2023

Pane Ježišu Kriste, náš Boh a Spasiteľ, Ty si Hlava Cirkvi, zhliadni milosrdne na biedu, do ktorej upadla naša Svätá Matka Cirkev, Tvoja Nevesta. Doktrinálny zmätok, morálna ohavnosť a liturgické zneužívanie dosiahli v našich časoch bezprecedentnú úroveň.

„Keď pohania vojdú do tvojho dedičstva, znesvätia tvoj svätý chrám, premenili Jeruzalem na ruiny“ (Ž 79,1). Duchovní, ktorí stratili pravú vieru a stali sa podporovateľmi svetského, globalistického programu, túžia zmeniť Tvoje pravdy a prikázania, Božiu ústavu Cirkvi a apoštolskú tradíciu.

Ó, Pane, s pokorným duchom a skrúšeným srdcom Ťa prosíme, nedovoľ, aby sa nepriatelia Cirkvi tešili z víťazstva nad autentickou katolíckou Cirkvou vnucovaním falošnej Cirkvi pod rúškom „synodality“. Ukáž svoju moc, Pane, a príď na pomoc svojej Cirkvi svojou všemohúcou silou. Lebo čím viac sa v Cirkvi rozmnoží hriech a odpadnutie od viery, tým väčšie bude víťazstvo Tvojej milosti.

Hlboko veríme, že brány pekla Tvoju Cirkev Pane nepremôžu, tak ako si prisľúbil. V tejto hodine, v ktorej naša milovaná a svätá Matka Cirkev zažíva svoju Kalváriu, sľubujeme, že jej zostaneme verní a nablízku. Milostivo prijmi naše vnútorné a vonkajšie utrpenia, ktoré pokorne prinášame v spojení s Nepoškvrneným Srdcom Márie, Matky Cirkvi, ako zadosťučinenie za naše vlastné hriechy a za hriechy svätokrádeže a odpadlíctva v Cirkvi.

Ó, Pane, pošli svojich svätých anjelov pod vedením svätého Michala archanjela, aby priniesli Tvoje nebeské svetlo pápežovi a účastníkom synody a zmarili plány tvojich nepriateľov v rámci zhromaždenia synody. Ó, Pane, zhliadni milosrdne na maličkých v Cirkvi, pozri na skryté duše, ktoré sa obetujú za Cirkev, pozri na všetky slzy, vzdychy a prosby pravých detí Cirkvi a cez zásluhy Nepoškvrneného Srdca Tvojej presvätej Matky, vstaň, Pane, a svojím zásahom daj svojej Cirkvi svätých pastierov, ktorí podľa tvojho príkladu dajú svoj život za Teba a tvoje ovečky.

Pane, prosíme Ťa: Daj nám skrze Preblahoslavenú Pannu Máriu svätého pápeža, ktorý bude horlivo podporovať a brániť katolícku vieru. Daj nám skrze blahoslavenú Pannu Máriu, svätých a odvážnych biskupov. Udeľ nám skrze Preblahoslavenú Pannu Máriu svätých kňazov, ktorí budú Božími mužmi. V Teba, Pane, vkladáme svoju nádej. Tebe, Pane Ježišu Kriste, buď všetka česť a sláva v Tvojej svätej Cirkvi. Ty, ktorý žiješ a kraľuješ s Otcom v jednote Ducha Svätého, Boha na veky vekov. Amen.

PDF (formát pre tlač)