Assisi očakáva až 15-tisíc veriacich denne pri prvom vystavení telesných ostatkov sv. Františka v histórii

18. februára 2026   Aktuality

Od najbližšej nedele do 22. marca sa v dolnom kostole Baziliky sv. Františka v Assisi po prvý raz v histórii uskutoční vystavenie relikvií telesných ostatkov sv. Františka z Assisi, pred ktorými sa budú môcť modliť pútnici. Ide o súčasť rôznych iniciatív prijatých pri príležitosti 800. výročia jeho smrti. Františkán o. Giulio Cesareo zdôrazňuje obrovský záujem o toto podujatie: odhaduje sa, že do baziliky príde spolu 370-tisíc osôb, teda viac než 15-tisíc denne.

Ako uvádza o. Giulio Cesareo, františkán a riaditeľ Komunikačného úradu Sacro Convento (spoločenstva františkánov pri Bazilike sv. Františka) v Assisi, jubileum 800. výročia smrti svätého „Chudáčika z Assisi“ je príležitosťou na posilnenie viery, ktorá „nie je akýmsi vopred existujúcim názorom, ale je vzťahom s Pánom, ktorý je láskou“. Viera sa prežíva v jednote s Cirkvou. „To, čo nás spája s inými, nie sú idey, ale práve láska, ktorú si navzájom odovzdávame vo vzťahoch. Uctievanie Františka je príležitosťou zamyslieť sa nad tým, ako veľmi láska dávaná s autentickosťou prináša ovocie už 800 rokov.“

Výnimočné svedectvo obyvateľov Assisi

„Assisi a jeho okolie žijú týmto podujatím,“ hovorí františkán na otázku o vplyve jubilejných udalostí na miestne spoločenstvo. „Dúfame, že to môže byť príležitosť milosti, pretože naša spoločnosť nám neustále hovorí: mysli na seba, nedávaj sa druhým, nestaraj sa o iných, staraj sa najprv o seba. Medzitým František navrhuje presný opak a jeho relikvie o tom svedčia. (…) A hovorí nám: neboj sa dávať seba samého, takto prinesieš ovocie.“ O. Cesareo zdôrazňuje, že sv. František „jednoducho je Evanjeliom“, čo spôsobuje, že jeho postava a možnosť uctiť si jeho relikvie oslovuje mnohých ľudí, aj mladých, ba dokonca aj neveriacich.

Krásne posolstvo v ťažkých časoch

Keď o. Cesareo hovorí o tom, aké posolstvo pre súčasnosť odovzdáva sv. František, zdôrazňuje, že „Chudáčik z Assisi“ žil v ťažkých časoch poznačených náboženskými vojnami, rodovými konfliktmi a nespravodlivosťou. „A predsa posolstvo, ktoré nám dáva, je veľmi krásne: ak človek skutočne prijme Evanjelium, vytvára okolo seba inú históriu, vytvára okolo seba nové vzťahy,“ hovorí. „Ak človek prijme Evanjelium, nezmení celý svet, ale veci sa menia okolo neho. Ak každý z nás urobí krok, tento krok zanechá stopu, bude mať účinok – a je klamstvom tvrdiť, že nič nemôžeme urobiť.“

Z pohľadu katolíckej tradície nie je vystavenie telesných ostatkov sv. Františka turistickou atrakciou, ani emocionálnou spomienkou na významnú historickú osobnosť. Relikvie sú konkrétnym dotykom s realitou vtelenia – pripomínajú, že svätosť sa uskutočňuje v tele, v konkrétnom živote, v askéze, utrpení a láske. Úcta k relikviám nie je prejavom sentimentality, ale vyjadrením viery v spoločenstvo svätých a vo vzkriesenie tela. V čase, keď je telo často redukované na biologický materiál alebo predmet manipulácie, relikvie svedčia o dôstojnosti tela premeneného milosťou.

Zároveň tradičný katolík zdôrazňuje, že úcta k relikviám má viesť k obráteniu, nie k povrchnej zbožnosti. Sv. František nepriťahuje masy preto, že bol romantickou postavou, ale preto, že radikálne žil Evanjelium – chudobu, pokánie, poslušnosť Cirkvi a lásku ku Kristovi ukrižovanému. Ak púť k jeho relikviám vedie k sviatostiam, k Eucharistii a k reálnemu duchovnému obratu, potom napĺňa svoj pravý zmysel. Bez toho by zostala iba vonkajším gestom.

Historický kontext relikvií sv. Františka

Sv. František zomrel 3. októbra 1226 pri Porciunkule a bol pochovaný v kostole sv. Juraja v Assisi. Už dva roky po jeho smrti, v roku 1228, ho pápež Gregor IX. kanonizoval a začala sa výstavba dnešnej Baziliky sv. Františka v Assisi. Jeho telesné pozostatky boli neskôr prenesené do novovybudovanej baziliky, pričom miesto ich uloženia bolo z bezpečnostných dôvodov istý čas utajené, aby sa predišlo ich rozdeleniu alebo zneužitiu. Až v roku 1818 bola Františkova hrobka znovuobjavená a sprístupnená pre verejnú úctu.

Relikvie svätca sa postupne rozšírili do rôznych častí sveta podľa vtedajšej praxe delenia relikvií, ktorá mala podporiť úctu a duchovné spojenie s konkrétnym svätcom. Vystavenie samotných telesných ostatkov je však výnimočné, pretože ide o bezprostredný kontakt s fyzickou realitou jeho života. Františkova hrobka v Assisi sa tak po stáročia stala jedným z najvýznamnejších pútnických miest kresťanstva, kde sa spája historická kontinuita Cirkvi so živou vierou veriacich.

Branislav Krasnovský

Zdroj: pch24.pl, titulný ilustračný obrázok, zdroj – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)