Arcibiskup Fulton Sheen: Ako sa dostal Pilát do Kréda a čo to pre nás znamená?

Abp. Fulton J. Sheen
6. marca 2023   Cirkev Spoločnosť

Najväčší justičný omyl v dejinách ľudstva, nespravodlivé odsúdenie a ukrižovanie Božieho Syna, Ježiša Krista, je dôvodom, prečo sa aj taký človek ako Pilát dostal do Kréda. Známy arcibiskup Fulton Sheen v jednej zo svojich slávnych kázní, však (a stále aktuálne) pripomína: To, čo sa vtedy stalo, je vlastne proroctvo. Proroctvo o tom, ako budú ľudia viery aj naďalej umierať pod rukami štátnej moci.

Súdny proces, o ktorom budem dnes rozprávať je proces, na ktorom bolo prítomné celé ľudstvo. Odohrával sa pred miestne najvyšším predstaviteľom Rímskej ríše, ktorý sa nazýval Poncius Pilát. Na to, aby sme boli schopní porozumieť aspoň trochu tomuto procesu, je potrebné, aby sme si oživili pár skutočností z histórie.

Okolo roku 63 pred Kristom bola Palestína dobytá Rimanmi a stala sa rímskou provinciou. Od tohto momentu Palestínčania nemôžu raziť vlastné mince a ani nikoho odsúdiť na smrť. Guvernéri nad jednotlivými oblasťami boli menovaní Rímskou ríšou a jedným z nich bol Poncius Pilát, ktorého Židia nenávideli, pretože každé povstanie a odpor trestal tým najkrutejším spôsobom a oberal ich o peniaze. Pri jednom povstaní ich dal tisíc popraviť.

Tri body Ježišovej obžaloby

V to ráno doviedli pred neho nejakého trestanca, ktorý mal už za sebou nočné vypočúvanie a súd. Bol odsúdený za bohorúhačstvo. Bol to teologický spor a na otázku, či je Božím Synom otvorene odpovedal: „Áno, som“. A nakoľko Židia spadali v otázke výkonu trestu smrti pod jurisdikciu Rímskej ríše, museli predstúpiť pred guvernéra a žiadali ho, aby odsúdil tohto muža na smrť.

Pilát vystúpil na balkón a spýtal sa, čím sa Ježiš previnil. Obžaloba predostrela tri body. „Tohto sme pristihli, ako rozvracia náš národ, zakazuje platiť dane cisárovi a tvrdí o sebe, že je Mesiáš, kráľ.“ Každé slovo bolo klamstvo. Vieme, že keď ho v minulosti prišli farizeji pokúšať práve v otázke lojality k cisárovi, odvetil: „Dávajte teda, čo je cisárove cisárovi, a čo je Božie, Bohu.“ (Mt 22,21)

Vedel, že Ježiš ho neprišiel zvrhnúť

Samotný Judáš sa Kristovi odvrátil chrbtom, pretože vycítil, že politika a svetská moc ho nezaujíma. Nenájdeme muža, ktorý by sa tak stránil politiky ako Ježiš. Nechcel, aby si ľudia mysleli, že Mesiáš je politický revolucionár. Pilát sa zľakol, keď počul, že sa Ježiš mal vyhlásiť za kráľa. Zo všetkých obžalôb sa zaujímal práve o túto a medzi štyrmi očami sa ho priamo opýtal: „Si židovský kráľ?“

Ak by sa Ježiš vyhlásil za kráľa, bola by to zrada voči cisárovi. Jeden historik nám zanechal správu, že počas svojej vlády Pilát riešil 52 prípadov zrady. Preto chcel vedieť, či rímsky cisár má konkurenta. Židia vedeli, že ak by aj Pilát nemal pochopenie pre ich obvinenia z bohorúhačstva, obvinenie zo zrady voči cisárovi mlčky neprejde.

Ježiš však odpovedá: „Keby moje kráľovstvo bolo z tohto sveta, moji služobníci by sa bili, aby som nebol vydaný Židom. Lenže moje kráľovstvo nie je stadiaľto.“ Pilátovi vlastne hovorí: „Buď pokojný. Nepredstavujem žiadnu hrozbu pre cisára. Moje kráľovstvo je duchovné, a preto som požiadal Petra, aby schoval meč.“

Pilát bol s Ježišovou odpoveďou spokojný. Pochopil, že nepredstavuje hrozbu, a preto obžaloba zo vzbury a zo zrady neprichádzala do úvahy.

Jeho krv na nás a na naše deti…

Pilát rovnako pochopil, že Ježiš je duchovný vodca, ale nedá mu to a pýta sa ešte raz: „Tak predsa si kráľ?“ A dostáva jasnú odpoveď: „Sám hovoríš, že som kráľ. Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde.“

Pilát, ktorý mal za sebou tie najlepšie školy, bol vzdelaný, čítal popredných mysliteľov danej doby, poznal iba pokrivenú pravdu, ktorá je súčasťou manipulatívnych kampaní. Posmešne sa pýta Ježiša: „Čo je pravda?“ V tomto momente je súd skončený. Pilát oznámi žalobcom oslobodzujúci rozsudok: „Ja na ňom nenachádzam nijakú vinu.“

V tom žalobcovia rozširujú obžalobu a hovoria, že Ježiš v Galilei podnecoval k povstaniu. A Pilát, ktorý nepovažoval moc, ktorou disponoval, ako niečo zverené od Boha, neveril v absolútnu pravdu, sa začne správať, ako každý prízemný politik. Stal sa obrazom šikovného politika, ktorý aj za cenu popretia pravdy hľadá také riešenie, aby si udržal moc.

V momente ako počul slovo „Galilea“, napadlo mu, že Ježiša pošle za Herodesom, nakoľko tento prípad nepatrí pod jeho jurisdikciu. Miesto toho, aby Ježiša na základe faktov prepustil a ukončil tak jeho trápenie, našiel riešenie v Herodesovi.

Sprav zázrak, obžalovaný!

Pilát ani Herodes nemali spolu dobrý vzťah a nerozprávali sa. Dalo by sa povedať, že pre Piláta to bola zábava, keď mu podhodil Ježiša a Herodes sa radoval, že ho uvidí urobiť nejaký zázrak. Ten sa však odmieta s ním rozprávať. Rozprával sa s Máriou Magdalénou, so zlodejmi, farizejmi, rozprával sa s každým, len nie s Herodesom. Prečo? Pretože pre Herodesa bolo náboženstvo predmetom na debaty, nie niečím, čo sa má záväzne a jednoznačne rozhodnúť. Obliekol ho do bielych šiat a poslal späť k Pilátovi.

Pilát opäť predstúpil pred dav. „Nenašiel som na tomto človekovi nič z toho, čo na neho žalujete. Ale ani Herodes, lebo nám ho poslal späť. Vidíte, že neurobil nič, za čo by si zasluhoval smrť. Potrescem ho teda a prepustím.“

Ecce, homo!

Pamätajme však, že Pilát bol politik. Ten deň bol tiež dňom, kedy prepúšťal Židom jedného trestanca. Vedľa Ježiša postavil Barabáša a dal ľudu na výber medzi cnosťou a neresťou. Pred takouto voľbou stojíme v našich životoch aj my dnes. A Pilát nemohol veriť vlastným ušiam, keď Židia odpovedali, že chcú Barabáša.

Pilát sa pýtal: „Ale čo zlé urobil? Nenašiel som na ňom nijakú vinu, za ktorú by zasluhoval smrť. Preto ho potrestám a prepustím.“ Takto sa Pán dostal do rúk vojakov, bičovali ho, nasadili mu korunu z tŕnia, ponižovali, vysmievali sa mu. Keď sa Ježiš vrátil z týchto múk, Pilát sa pokúsil poslednýkrát ho prepustiť. Pred davom zvolá: „Hľa, človek!“ Ponechajte ho pri živote! Len sa na neho pozrite!

Ježiš tam zastupoval celé ľudstvo, všetkých ľudí, ktorí žili svoj život s vedomím existencie Boha, snažili sa dodržiavať jeho príkazy a trpeli pre to. Každý tam vtedy bol prítomný. Pilát ukázal, ako budú zohavení za pravdu a spravodlivosť všetky obete budúcich diktatúr a náboženského prenasledovania.

Boh vie, aké je to – trpieť…

Po slovách davu, že je Božím Synom, sa Pilát znova spýtal sa Ježiša: „Odkiaľ si?“ Ale Ježiš mu neodpovedal. Pilát sa ho spýtal: „So mnou sa nechceš rozprávať? Nevieš, že mám moc prepustiť ťa a moc ukrižovať ťa?“ Všetci diktátori hovoria rovnako. Myslia si, že my im patríme, že sme ich majetok. Pán mu odpovedá: „Nemal by si nado mnou nijakú moc, keby ti to nebolo dané zhora.“

Ježiš mu dal túto moc. Pilát si vypýta vodu, namočí si do nej prsty a rituálne dá najavo, že s preliatím krvi tohto muža nemá a nechce mať nič spoločné. Pilát si svojím konaním zabezpečil miesto vo Vyznaní viery – trpel za vlády Poncia Piláta. Táto veta je nielen historickým faktom, ale je zároveň aj proroctvom. Je o veľkom spore síl dobra a zla.

Je proroctvom o tom, ako budú ľudia viery umierať pod rukami štátnej moci. Tento konflikt je vždy tam, kde sa stretá ľudská sloboda a Božia dobrota. Najhoršiu vec, ktorú Zlo vedelo urobiť, bolo ukrižovať ho. Najhoršia vec, ktorú Zlo dokáže spraviť nie je vraždenie detí, koncentračné tábory, ale zabitie dobra. A práve ukrižovaním Ježiša, ktorý na tretí deň vstal z mŕtvych, bola moc Zla porazená.

Ak by toto všetko Ježiš nebol vytrpel a ak by nevstal z mŕtvych, vtedy by sa človek mohol oprávnene Boha pýtať, ako sa môže na všetko to zlo na zemi pozerať a nič neurobiť. Ako môže byť pasívny pri všetkom tom zle.

Po tomto všetkom, čo Ježiš pretrpel, už človek nemôže povedať: „Boh nevie, aké to je trpieť.“

(kázeň arcibiskupa Fultona J. Sheena)

PDF (formát pre tlač)