Jednotný katolícko-luteránsky front proti AfD: Luteránskych funkcionárov podporujúcich AfD vylúčia. Majú podpísať zoznam správnych hodnôt, ak chcú funkciu…

15. októbra 2026   Cirkev Politika Spoločnosť   Cirkevná kríza, Progresivizmus

Predsedníčka Evanjelickej cirkvi vo Vestfálsku navrhla vylúčiť z vedúcich cirkevných funkcií osoby, ktoré podporujú Alternatívu pre Nemecko (AfD), či dokonca zastávajú jej politický mandát. Konečné rozhodnutie padne v novembri a mohlo by sa týkať aj pastorov aj laických predstaviteľov. Zhoda s nemeckými katolíckymi biskupmi je v tomto postupe úplná.

Už celé desaťročia sa katolícka Cirkev v Nemecku dobrovoľne podrobuje procesu postupnej protestantizácie, v dôsledku ktorého sa stáva takmer nerozoznateľnou od luteránov. Podobnosti sa prejavujú nielen v teologickej oblasti (akceptovanie vzťahov osôb rovnakého pohlavia, rodovej ideológie, demokracie v Cirkvi, ženského kňazstva a podobne), ale aj v politike.

Radikálny odpor nemeckej katolíckej hierarchie voči nacionalistickej pravicovej strane Alternatíva pre Nemecko (AfD) je všeobecne známy. Viacerí nemeckí biskupi osobne viedli kampaň proti hlasovaniu za AfD a Nemecká biskupská konferencia ako celok vyhlásila, že katolíci nemôžu voliť nacionalistické strany ani v nich pôsobiť a že ideológia týchto strán je údajne „nezlučiteľná s kresťanským pohľadom na Boha a človeka“.

Rovnakým smerom sa vydáva aj Evanjelická cirkev vo Vestfálsku, jedno z hlavných protestantských spoločenstiev v Nemecku, ktorá sa pripravuje sprísniť svoj postoj voči AfD. Používa pritom argumenty podobné tým, ktoré predkladajú katolícki biskupi, a dokonca aj rovnaký slovník.

Predsedníčka vestfálskych luteránov, pastorka a teologička Adelheid Ruck-Schröderová, vyhlásila, že vzhľadom na krajne pravicové postoje AfD považuje zastávanie vedúcej cirkevnej funkcie za nezlučiteľné s vykonávaním politického mandátu za túto stranu. Ruck-Schröderová chce, aby sa táto nezlučiteľnosť vzťahovala aj na laikov, ktorí sa podieľajú na riadení jednotlivých cirkevných zborov (označovaných trochu mätúco ako „presbyteri“, hoci nejde o pastorov).

Podpis na zozname správnych hodnôt

Protestantská predstaviteľka ubezpečila, že nemá v úmysle podporovať „špehovanie osobného presvedčenia“, domnieva sa však, že je potrebné prijať rázne opatrenia. Medzi možnosťami, ktoré zvažuje, je aj požiadavka, aby uchádzači o tieto funkcie predkladali výslovné vyhlásenie o svojom stotožnení sa s hodnotami luteránskeho spoločenstva, ktoré bude zrejme obsahovať aj indície napomáhajúce k odhaleniu skrytých podporovateľov AfD, ako môžeme logicky usudzovať vzhľadom na predmet bádania.

Zdá sa však, že tieto hodnoty nesúvisia ani tak s kresťanskou vierou, ako skôr s moderným spôsobom myslenia: s obhajobou pluralitnej spoločnosti, údajnými prínosmi masovej imigrácie a slobodou sexuálneho sebaurčenia. Takmer by sa to dalo označiť za akúsi „antimodernistickú“ prísahu (aká kedysi bývala u katolíckych kňazov pred vysviackou), avšak obrátenú naruby: členovia Evanjelickej cirkvi vo Vestfálsku by slávnostne prisahali vernosť postmodernej ideológii.

V tejto súvislosti predsedníčka vyzvala vestfálskych luteránov, aby sa zamysleli nad tým, či je dôsledné hlasovať za politickú stranu, ktorá podľa jej názoru zastáva odlišné chápanie človeka, než aké obhajuje Evanjelická cirkev vo Vestfálsku. To sa pritom zhodou okolností zhoduje s prevládajúcim progresivistickým zmýšľaním.

Táto iniciatíva zapadá do širších obáv nemeckých protestantských denominácií z rastúcej volebnej podpory AfD v niekoľkých krajinských voľbách. V septembri tohto roku predstavitelia troch protestantských cirkevných spoločenstiev v Severnom Porýní-Vestfálsku vyjadrili v spoločnom vyhlásení znepokojenie nad posilňovaním radikálnej pravice, vyhrážkami namierenými proti osobám angažujúcim sa za demokraciu a atmosférou neistoty, ktorú pociťujú niektorí prisťahovalci a židovskí občania.

AfD zdieľa s protestantskými cirkevnými spoločenstvami takisto znepokojenie, pretože nie je radikálnou pravicou.

Synodálne zhromaždenie preskúma návrh Ruck-Schröderovej v novembri a rozhodne, aké konkrétne opatrenia bude možné prijať.

Pohľad katolíckej tradície

Z pohľadu katolíckej tradície je na celej záležitosti pozoruhodné predovšetkým to, ako ľahko sa môže náboženské spoločenstvo premeniť na strážcu politickej pravovernosti. Cirkev má posudzovať spoločenské a politické postoje podľa nemenných zásad kresťanskej morálky, prirodzeného zákona a dôstojnosti ľudskej osoby. Nemá však zamieňať Božie prikázania za program ktorejkoľvek politickej strany ani za momentálne módne ideologické presvedčenie. Rovnako ako nemožno automaticky pokladať každého voliča AfD za vzorného kresťana, nemožno ho iba na základe straníckej príslušnosti vyhlasovať za nepriateľa kresťanstva.

Tradičná katolícka náuka pritom nikdy netvrdila, že všetky politické názory sú rovnako správne. Cirkev má právo a povinnosť odmietať nespravodlivé prenasledovanie, totalitarizmus a ideológie odporujúce prirodzenému zákonu. Rozhodujúce však musí byť konkrétne učenie a konanie človeka, nie jeho automatické zaradenie do politicky nežiaducej kategórie. Ak sa kritériom cirkevnej spôsobilosti stane bezvýhradné prijatie súčasných progresivistických predstáv o migrácii, sexualite či spoločenskom usporiadaní, potom sa oprávnene vynára otázka, či ešte ide o vernosť evanjeliu, alebo už o vernosť určitému politickému svetonázoru.

Osobitne výstižné je preto porovnanie s antimodernistickou prísahou, ktorú v roku 1910 zaviedol pápež svätý Pius X. Jej cieľom bolo chrániť katolícku vieru pred modernistickým relativizovaním zjavených právd. V prípade vestfálskych protestantov sa však objavuje takmer obrátený princíp: od cirkevných predstaviteľov by sa mohlo vyžadovať vyznanie vernosti hodnotám, ktorých obsah sa nápadne prekrýva so súčasnými politickými a kultúrnymi progresivistickými požiadavkami. Namiesto ochrany viery pred duchom doby tak vzniká riziko ochrany ducha doby pred tými, ktorí s ním nesúhlasia.

Záverečný komentár alebo Keď pseudodemokrati začnú hľadať nepriateľov

Nemecké dejiny 20. storočia poskytujú dostatok dôvodov na mimoriadnu opatrnosť pri označovaní celých skupín obyvateľstva za vnútorných nepriateľov. Národnosocialistická i komunistická diktatúra v Nemecku ukázali, kam až môže zájsť systém, v ktorom politická príslušnosť rozhoduje o občianskej dôveryhodnosti človeka. Samozrejme, dnešný spor o obsadzovanie cirkevných funkcií nemožno porovnávať s národnosocialistickými a komunistickými kontrolami. Napriek tomu sa ponúka ironická otázka: Kde sa má skončiť preverovanie správneho politického presvedčenia? Pri čestnom vyhlásení, pri preverovaní straníckej legitimácie alebo pri zisťovaní, čo si človek myslí v súkromí? A kto bude kontrolovať kontrolórov?

Podobné pokušenie pritom nie je výlučne nemeckou záležitosťou. V európskom aj americkom verejnom priestore sa čoraz častejšie možno stretnúť s tajtrlíckymi aktivistami, ktorí sa síce radi dovolávajú plurality, tolerancie a demokracie, no súčasne požadujú spoločenské vylučovanie svojich ideových protivníkov.

Pluralita názorov je pre nich samozrejme krásna a hodnotná vec – pokiaľ všetci zastávajú ten „ich správny názor“. Ak nie, nervóznejú a obsedantne ich to nutká oponentov trestať. Ak by sa takýto prístup stal všeobecným pravidlom, mohli by sme sa napokon dočkať aj osobitného úradu na ochranu slobody myslenia, ktorého hlavnou úlohou by bolo zisťovať, či občania náhodou nemyslia nesprávne. George Orwell, pokiaľ by žil, by možno iba požiadal o autorské honoráre.

Na záver pseudodemokratickým nemeckým aktivistom a im podobným venujem milú historickú pesničku z obdobia wilhelmovského cisárskeho Nemecka, v ktorej sa prejavujú určité nemecké vlastnosti. Ja viem, že im to v sebareflexii nepomôže, ak ich ale vrúcne osloví, začne formovať a budú jej načúvať, tak splnila svoj účel. 🙂

Branislav Krasnovský

Zdroj: infocatolica.com, titulný obrázok, zdroj – snímka obrazovky, youtube.com

PDF (formát pre tlač)