Politická činnosť vo svetle tradičných katolíckych zásad alebo Nekatolícka politika likviduje slobodu a právo

Radomír Tomeček
15. októbra 2026   Cirkev Politika Spoločnosť

Pojem „politika“ je zvyčajne definovaný ako proces a metóda záväzného rozhodovania určitej skupiny ľudí smerujúceho k dosiahnutiu určitého cieľa. V užšom zmysle tento pojem znamená kolektívne rozhodovanie zamerané na dosiahnutie alebo udržanie štátnej moci alebo obecnej moci. „Politická činnosť“ predstavuje ľudské aktivity spojené so získaním, udržaním, výkonom a ovplyvňovaním politickej moci, ako aj so správou verejných vecí.

Keďže moderný demokratický štát nalieha na občanov, aby venovali pozornosť politike, týmto spôsobom dochádza akoby k „výchove občanov na politikov“, avšak často bez ohľadu na správnosť použitých politických zásad. Z tradičného katolíckeho hľadiska je rozhodujúce, že nesprávne politické zásady môžu viesť k zdanlivému politickému úspechu, avšak v konečnom dôsledku sú škodlivé pre spoločnosť a štát.

Autorita a nezávislosť ako základ protichodných názorov na svet

Prof. PhDr. ThDr. Jan Bernardin Skácel (1884 – 1959), český rímskokatolícky kňaz a dominikán, teológ, filozof a publicista, je autorom diela Politika podle zásad katolických, ktoré vydala Cyrillo-Methodějská knihtiskárna a nakladatelství V. Kotrba v Prahe v roku 1926. Sto rokov od vydania tohto pozoruhodného diela je príležitosťou poukázať na významné skutočnosti, ktoré zmienené dielo odhaľuje v súvislosti s politickou činnosťou, a to vo svetle tradičných katolíckych zásad.

Prof. J. B. Skácel poukazuje na skutočnosť, že nezávislosť a autorita predstavujú dva základné prvky, z ktorých vychádza a ku ktorým sa vracia riešenie každého problému v ľudskom živote. Sú to však prvky protikladné a vzájomne sa vylučujúce. Riešenie problému vychádzajúce z princípu nezávislosti predstavuje popieranie autority od počiatku. Riešenie problému vychádzajúce z princípu autority predstavuje zdôvodnenie autority.

Taktiež existujú dva filozofické systémy, a to systém nezávislosti a systém autority. Rôzne názory vyplývajúce z racionalistickej filozofie, resp. z modernej filozofie, predstavujú strom s mnohými konármi, ktorý vyrastá z koreňa, ktorým je nezávislosť, alebo autonómia ľudského rozumu. Rôzne názory vyplývajúce zo scholastickej filozofie, resp. z kresťanskej filozofie, predstavujú strom s mnohými konármi, ktorý vyrastá z koreňa, ktorým je autorita.

Jedine katolícke náboženstvo je zakorenené výlučne v autorite. Prvok náboženskej autority je diktovaný nadprirodzeným Božím zjavením, povzneseným nad ľudský rozum, ktoré Učiteľský úrad Cirkvi zachováva neporušiteľné a vykladá neomylne. Všetky ďalšie náboženské systémy a názory vrátane kresťanských, sú zakorenené v nezávislosti ľudského rozumu.

Prof. J. B. Skácel uvádza, že všetky politické systémy, ktoré boli uplatňované v moderných štátoch od konca stredoveku, boli zakorenené v nezávislosti. Pápežský štát (756 – 1870) bol výnimkou. Avšak systém kresťanskej politiky, ktorá nedosiahla rozhodujúci vplyv nikde v modernej dobe, je zakorenený v autorite.

Moderná politika vyhlasuje právo za nezávislé na mravnom poriadku. Kresťanská politika považuje právo za závislé na autorite mravného poriadku. To dokazuje existenciu dvoch svetov, sveta nezávislosti a sveta autority. Tieto dva svety sa zásadne odlišujú, vzájomne sa potierajú a súčasne vzájomne sa prestupujú.

Nástupcovia veľkých imperátorov, akými boli Konštantín I. Veľký (272 – 337) a Karol I. Veľký (742 – 814), dokázali striasť jarmo autority. Postarali sa o to, aby vo svojich štátoch politika nezávislosti mohla zapustiť korene. Práve vtedy a práve preto sa vládcovia stali omnipotentní, resp. všemocní, a tým aj tyranmi.

Politika nezávislosti dosiahla aj preto väčšie úspechy v zápase proti kresťanskej politike. Prenikanie rímskeho práva postupne vytláčalo z jednotlivých štátov domáce právo, a to najmä od 15. storočia. Preto možno konštatovať, že v súčasnosti neexistujú kresťanskí právnici, hoci môžu existovať právnici s kresťanským zmýšľaním.

Zvláštnou vlastnosťou katolíckeho náboženstva je takmer vylúčená možnosť zachovať si voči nemu neutrálny postoj. Na rozdiel od iných kresťanských vyznaní, katolícke náboženstvo vyvoláva buď priateľský, alebo nepriateľský postoj. Postupný úpadok vplyvu politiky autority neznamená jej zničenie. Aj stúpenci politiky nepriateľskej voči nej vo svojich zdanlivo protikresťanských názoroch môžu mať aj niečo dobré, avšak to je výlučne dedičstvom pochádzajúcim z pravého kresťanského vyznania.

Sféra politickej činnosti a najdôležitejší problém politiky

Sférou, resp. poľom politickej činnosti podľa prof. J. B. Skácela je právny štát, ktorý má tri vlastnosti, ktoré sú predmetom záujmu politiky. Sú to právny poriadok, zákon a sloboda.

Právo predstavuje panstvo, na ktoré nikto iný nemá väčší nárok. Zákon predstavuje ochrancu práva. Sloboda je nezávislosť človeka vo vláde nad tým, na čo má právo.

Politika autority uznáva slobodu jednotlivca v štátnej spoločnosti. Politika nezávislosti pripúšťa nutnosť autority v štátnej spoločnosti. Hlavným problémom politickej činnosti je vytvoriť harmóniu, resp. súlad medzi autoritou a slobodou.

Dosiahnutie vyššie zmieneného súladu medzi autoritou a slobodou vyžaduje najmä pevné právne formy, nezávislé na individuálnych úvahách. Tieto predpisy stanovujú, kto je predstaviteľom štátnej autority, aké sú ciele vedúce k realizácii štátnych úloh, a ako sú upravené pomery medzi členmi spoločnosti. Avšak vytúžený súlad nemožno považovať týmto spôsobom za dosiahnutý.

Život v spoločnosti je totiž veľmi mnohotvárny, vznikajú nové problémy, ktoré sa vymykajú stanoveným predpisom. Je potrebné vytvoriť nové predpisy, aby bol zachovaný súlad a aby štát splnil svoju úlohu. Stabilné predpisy právneho poriadku a nové predpisy, vyvolané novými problémami, majú jedinú úlohu, ktorou je chrániť právo a slobodu občanov.

Politická sloboda občanov vyplýva zo slobodného vykonávania práv, zabezpečeného právnymi predpismi. Politická činnosť predstavuje uplatňovanie tejto politickej slobody.

Politika katolíkov zameraná proti modernému právnemu poriadku

Prof. J. B. Skácel konštatuje, že všetok moderný právny stav, a to nielen súkromné právo, spočíva na rímskom práve klasického obdobia. Právo preto je presiaknutý protikresťanským pohanským duchom. Tento duch vytlačil zásady kresťanského práva, poškodil kresťanskú spoločnosť a prenikol do kresťanských štátov často násilným spôsobom.

Politika katolíkov je zameraná proti trvajúcemu modernému právnemu poriadku z vecných dôvodov. Moderný právny poriadok stojí totiž mimo mravný poriadok.

Podľa zásad moderného právneho poriadku platí, že právo nepodlieha mravnosti, resp. morálke, a nemá čo robiť s mravnosťou. Mravné povinnosti síce existujú, avšak nie sú súčasne právnymi povinnosťami.

Na základe vyššie uvedených dôvodov je zjavné, že katolícky politik nemôže súhlasiť s existujúcim právnym poriadkom. Pokiaľ sa jeho politická činnosť nedotýka zmieneného právneho poriadku, môže to byť len preto, že sám je voči nemu bezmocný a že len prostredníctvom zákonodarstva môže zmierniť jeho protikatolícke zásady.

Moderná nekatolícka politika a jej spor s katolíckou politikou

Politická činnosť v moderných štátoch predstavuje najmä zákonodarnú činnosť. Hlavnou úlohou zákonov, vytvorených politickou činnosťou, je hájenie práva a slobody občanov. Táto zákonodarná politická činnosť musí dosiahnuť súlad medzi autoritou štátu a slobodou občanov.

Podľa prof. J. B. Skácela existuje podstatný rozpor medzi katolíckym a nekatolíckym názorom na autoritu štátu a na slobodu občanov. Zmienená skutočnosť má závažné dôsledky.

Moderná nekatolícka politika vyplýva z náuky, podľa ktorej štátna autorita, ktorá potvrdzuje štátne zákony, je nezávislá na akejkoľvek vyššej moci a je nezávislá od akéhokoľvek iného zákona. Občianska sloboda znamená následne môcť konať všetko, čo zákon nezakazuje.

Katolícka politika, riadiaca sa katolíckymi zásadami, nepriznáva štátnej autorite vyššie zmienenú nezávislosť, a robí ju závislou na Božích zákonoch, a na právach občanov, ktoré mali pred zriadením štátu. Občianska sloboda následne spočíva v tom, že štát chráni prirodzené práva jednotlivcov, ktoré nestoja pod štátnou jurisdikciou. Jedine tento katolícky názor možno považovať za správny.

Nekatolícka politika a jej negatívne dôsledky pre občanov

Ak by štátna zákonodarná autorita bola celkom nezávislá, právo a zákon by spočívali len na nej. Štát by bol považovaný za pôvodcu a prameň práva a súčasne za prameň slobody. Čo by však z toho vyplývalo a aké by to malo dôsledky?

Jeden z negatívnych dôsledkov podľa prof. J. B. Skácela spočíva v tom, že občan môže požívať slobodu a právo len vtedy, pokiaľ mu budú priznané „zákonom“. Politická činnosť a zákonodarstvo, založené na týchto zásadách, nemôžu dosiahnuť súlad medzi autoritou štátu a slobodou občanov. Práve preto likvidujú občiansku slobodu, ktorú obetujú štátnej autorite.

Politické práva občanov moderných štátov, a účasť týchto občanov na vláde, nevytvára politické slobody týchto ľudí. To všetko je len logickým dôsledkom zásady katolíckej politiky, podľa ktorej prirodzené práva jednotlivcov a súkromné práva sú nedotknuteľné a sväté, a nepodliehajú štátnej právomoci.

Ak neobmedzenosť štátnej autority je považovaná za prípustnú, a ak právo je tvorené štátnym zákonom, dôsledkom je skutočnosť, že v štáte vládne absolutizmus. Preto sú občania zbavení politickej slobody napriek existencii svojich „politických práv“.

Moderné štáty práve preto sú zmietané vnútornými nepokojmi, pretože nedokážu dosiahnuť súlad medzi autoritou štátu a slobodou občanov. Napriek svojmu prepolitizovaniu nepoznajú správnu politickú činnosť. Nesprávny názor na obsah a vzájomný pomer autority a slobody vyvoláva v prepolitizovaných moderných štátoch šírenie neúcty k zákonom a strácanie dôvery v právny poriadok.

Nekatolícka politika tvorí zákony potláčajúce slobodu a právo

Prof. J. B. Skácel uvádza, že politici popierajúci katolícke zásady považujú za svoju hlavnú úlohu obšťastňovať občanov stále novými zákonmi a nariadeniami. Väčšina občanov práve preto je celkom vylúčená z toho, čo nazývame právnym poriadkom. To je vecou len určitých kást ľudí, najmä advokátov a sudcov.

Kto nemá možnosť študovať právo a skúmať zákony, nariadenia a často aj proti sebe stojace rozhodnutia súdov, ten sa musí zriecť vlastného úsudku o tom, čo v jeho štáte je právo. Podobá sa na človeka, ktorý prišiel do krajiny, ktorej jazyku nerozumie. Musí mať vodcu a tlmočníka, ktorému musí slepo dôverovať, a len od neho sa dozvie, či má „právo“ alebo nie.

Právna neistota vyplýva práve preto z činnosti nesprávnej politiky, ktorá nevie, aké zásady majú byť aplikované v zákonodarstve. Jednoduché a prirodzené kresťanské právo bolo nahradené pohanským právom, resp. rímskym právom. Prirodzené a samozrejmé zásady katolíckej politiky o autorite, slobode, zákone a práve boli nahradené náukou o omnipotencii štátnej autority a obmedzení slobody, a došlo k zamieňaniu zákona a práva.

Zákonodarná činnosť vyplývajúca z nekatolíckej politiky postupne likviduje politickú slobodu. Snaží sa poukázať na svoju dôležitosť produkciou veľkého množstva zákonov, ktoré potláčajú právo. Politická činnosť podľa tradičných katolíckych zásad je založená na odlišných základoch a vedie k odlišným dôsledkom.

Politická činnosť a štát podľa tradičných katolíckych zásad

Štát podľa tradičných katolíckych zásad predstavuje sám ľud, ktorý je zorganizovaný podľa Božej vôle prostredníctvom zákonov do jedného celku. Štátny organizmus nemôže existovať bez zákonov, ktoré ho udržujú, a podľa ktorých sa vyvíja. Tvorba zákonov vyplýva z politickej činnosti.

Rozumní ľudia obdarení slobodnou vôľou sú podľa prof. J. B. Skácela súčasťou tohto štátneho organizmu. Štátne zákony nesmú preto obmedziť slobodu týchto ľudí v takej miere, že by následne mohli stratiť Bohom dané a vrodené právo na sebaurčenie. Zákony môžu zasahovať do slobody občanov len vtedy, ak by ňou bolo poškodené právo iných občanov.

Rozsah slobodného sebaurčenia každého občana je obmedzený len oprávnenou slobodou druhého občana. Je to právo občana, ktoré musí byť nedotknuteľné. Ak občania vytvoria organickú spoločnosť v medziach štátu, práva tejto organizácie musia zostať nedotknuteľné, pokiaľ nimi nie sú dotknuté práva iných podobných organizácií a občanov.

Prvou úlohou štátu je chrániť práva svojich príslušníkov. Ak by neboli žiadne práva, ktoré patria občanom pred vytvorením štátu, a nezávisle na ňom, znamenalo by to, že by štát nemal ani vzniknúť. Človek mal totiž náboženské právo, vlastnícke právo, právo výchovy, a pod., dávno pred vytvorením štátu. Pozitívne božské právo a prirodzené právo nepatria do právomoci štátu, ktorý je určený len na to, aby chránil tieto práva.

Pravá politická sloboda každého štátneho občana vyplýva práve z vyššie zmienenej ochrany práva, ktorú štát prináša. Politická činnosť, ktorej hlavnou úlohou je zákonodarstvo, môže následne ľahko dosiahnuť súlad medzi autoritou štátu a slobodou občanov.

Politická činnosť prostredníctvom zákonodarstva môže zveľaďovať a zachovávať štátnu spoločnosť. Podceňovanie politickej činnosti je preto nezmyselné a nesprávne. Aká je vnútorná politická činnosť, taký je aj štát. Politika je preto veľmi zodpovedná činnosť.

Možno poukázať aj na význam odborných predpokladov pre politickú činnosť. Politik zasahujúci svojou činnosťou do rôznych oblastí života by mal mať primerané vedomosti o týchto oblastiach, so zreteľom na historické súvislosti, sociálne pomery v štáte v danom období a zákony, ktorým podlieha aj spoločenské bytie a ktoré sú podmienkou pre dosiahnutie jeho cieľa. Súčasne musí mať primeranú predstavivosť na vytvorenie obrazu o novom usporiadaní spoločenských vzťahov, ktoré chce dosiahnuť.

Pravý politik a politická strana vo vzťahu k Božej autorite

Pravý politik predstavuje podľa prof. J. B. Skácela vyhranenú a silnú individualitu. Nie je to štátny orgán, vykonávajúci štátnu vôľu, ale je to samostatný činiteľ a zástupca slobodných občanov. Snaží sa, aby jeho vôľa bola štátom uznaná, avšak bez toho, aby došlo pri tom k narušeniu štátnej autority.

Nedostatok vynikajúcich politikov a úpadok politickej činnosti priniesli prepolitizovanie spoločnosti. Politická činnosť, ktorá nerešpektuje Božiu autoritu a tradičné katolícke zásady, prináša najmä hanebné intrigánstvo, chytráctvo a „politiku úspechu“. Tento stav vyplýva z náboženského a mravného úpadku súčasných národov.

Politická strana združuje stúpencov určitého politického programu a predstavuje základ politickej činnosti. Napriek tomu, že pravý politik je v súčasnosti veľmi zriedkavým javom, medzi zástupcami politickej strany možno nájsť politikov, ktorí sa viac alebo menej blížia k ideálu politika. Taký politik dokáže vhodne rozdeľovať politickú činnosť medzi svojich spolupracovníkov, keďže nie je možné, aby všetky úlohy vykonával sám.

Nemožno tvrdiť, že politická strana žije a zomiera s vedúcimi politikmi. Ak je politická strana založená na rešpektovaní Božej autority a na správnych politických ideách, nezanikne ani pri nedostatku vynikajúcich politikov. Práve týmto spôsobom je najlepšie chránená pred veľkými otrasmi.

Politická činnosť v súčasných štátoch spravidla nerešpektuje Božiu autoritu a tradičné katolícke zásady. Dôsledkom tohto stavu je aj existencia veľkého množstva politických strán, ktoré nestoja na skutočných politických ideách, alebo stoja na nesprávnych politických ideách.

Svet modernej politiky zaplavili práve preto politické subjekty, ktoré existujú krátke obdobie a nemajú vyhranené ideové zameranie. Aj samotné názvy týchto zoskupení sú často veľmi stručné, povrchné, bizarné a pre kresťanov a ľudí rešpektujúcich morálku niekedy aj odporné.

Možno poukázať napríklad na tzv. „pirátske strany“, teda spravidla liberálov, bojujúcich údajne za „občianske slobody“, ktorých názov je odvodený od ozbrojených lúpežníkov, prepadávajúcich lode. Aj to je smutným dôsledkom nerešpektovania Božej autority a tradičných katolíckych zásad zo strany štátov, v ktorých politická činnosť následne môže vyvolávať len nestabilitu, neporiadok a chaos. Také štáty nemôžu mať dobrú budúcnosť.

PDF (formát pre tlač)