Britský poslanec Danny Kruger: „Bolo historickou chybou zosadiť z trónu Boha a posadiť tam človeka“, pretože „nás to privádza k sebazničeniu“

30. januára 2026   Aktuality

V pomaly umierajúcej Británii, ktorá však javí známky túžby po záchrane, začína prebiehať debata, kde sa to celé pokazilo. Poslanec parlamentu Danny Kruger v programe Winstona Marshalla vyslovuje slová, s ktorými nemožno nesúhlasiť: pokazilo sa to vtedy, keď človek zosadil z trónu Boha a posadil sa naň sám.

Poslanec britského parlamentu Danny Kruger na seba upozornil svojou výnimočnou rečou pred poloprázdnou rokovacou sálou, keď vyzval celý národ na čele s jeho volenými zástupcami, aby sa opätovne zasvätil svojmu kresťanskému Bohu, ako to urobili Izraeliti, keď si po dobe odpadnutia chceli opätovne uzmieriť svojho Stvoriteľa (viac v krátkej správe). Medzitým prešiel od „konzervatívnej“ Konzervatívnej strany, ktorá je až šokujúco liberálna, do strany Reform UK Nigela Faragea. Tá má v súčasnosti najvyššie šance zvíťaziť v najbližších parlamentných voľbách, ak ich však premiér Starmer nezruší podobne, ako zrušil mnohé lokálne voľby.

V najnovšom rozhovore v podcaste Winstona Marshalla vysvetlil Kruger niektoré svoje zaujímavé názory bližšie. Podľa neho je konzervativizmus myšlienkou, ktorú musí obnovovať každá nová generácia. Je to staroveká myšlienka zakorenená najprv v rodine, následne v susedstve či lokálnej komunite a potom v národe ako takom. „Toto sú základy našej identity, ktoré nás robia zabezpečenými, šťastnými a slobodnými,“ uvádza poslanec. Podľa jeho názoru by mal byť účel politiky iný, než mikromanažment:

„Skôr než by sa mala vláda pokúšať všetko napraviť, mala by vytvárať prostredie, v ktorom by ľudské bytosti robili veci, ktoré sú pre ne najlepšie…, iba vtedy môžeme prosperovať ako individuality.“

Dôležitá v politickom živote je podľa Krugera celková počestnosť, ktorá je z časti morálkou, ale taktiež „prispieva k rozkvetu ľudstva“. Sú to pritom „zvlášť rodiny,“ ktoré vytvárajú „cnostné ľudské bytosti“. Katolícka náuka pozná 7 hlavných cností: vieru, nádej, lásku, opatrnosť, spravodlivosť, statočnosť a miernosť.

Podľa hosťa relácie sú toto starobylé myšlienky, ktoré sú dnes schválne vykresľované ako „zastarané“ a dokonca nelegitímne – rodina je vykresľovaná ako „patriarchálna“, komunita ako „rasistická“, národ ako „bigotný a nemoderný“. „Ja však tieto koncepty vnímam ako také, ktoré sú hodnotné pre všetky generácie“, hovorí politik. „Ak nebudeme mať silné rodiny a komunity, národ sa bude zmietať v neustálych problémoch.“ Kruger pokračuje a vysvetľuje, že rodina, komunita a národ teda nie sú „zastarané“ myšlienky, ale v skutočnosti „nadčasové“ koncepty a to aj v modernej dobe.

Technológia by podľa neho bola „požehnaním“, problémom však je, že celý britský národ (a vlastne západný svet ako taký) „zišiel z cesty niekedy v 18. storočí“. „Stratili sme sa a potrebujeme sa vrátiť k týmto večným princípom… v našich dňoch je preto všetko zlé, pretože sme na ne zabudli.“ Čím sa svet prepadáva do väčšieho chaosu, tým by aj konzervatívci mali byť „radikálnejší“, nazdáva sa poslanec britského parlamentu.

Uvádza, že si je vedomý toho, že niektoré veci, ktoré sa udiali, už nie je možné zvrátiť, to však neznamená, že aj naďalej musíme plávať po prúde „progresívnej modernity,“ pretože tá „vedie k nášmu sebazničeniu“. „Ak máme v tejto modernej dobe prežiť, musíme sa pridŕžať niektorých starých myšlienok.“

Politik hovorí, že veda a rozum sú rovnako tak „večné hodnoty“ a prízvukuje, že kresťanstvo to vždy tak vnímalo. Problém v 18. storočí nenastal s vedou a rozumom, ale s odmietnutím Boha. Danny Kruger:

„Je to večná, starobylá chyba ľudských bytostí, že sme sa dosadili na trón, na miesto, ktoré patrilo Bohu, a začali sme rozhodovať, čo je správne a čo je zlé, a moralizovať celý svet… Začali sme rozhodovať o biologických pravdách a privlastnili sme si frankensteinovskú moc, aby sme mohli ohýbať realitu podľa našich vlastných predstáv. A to je nebezpečná tendencia.“

Skutočným koreňom všetkých našich neduhov teda je, že sme začali „uctievať seba samých“. Kruger prízvukuje, že sloboda je základná kresťanská čnosť, no nesúhlasí so známou myšlienkou „rob si čo chceš, kým neubližuješ druhému“. Vníma ho ako stále príliš široký, „progresivisticko-modernistický“ a „individualistický“ koncept. Človek má pociťovať zodpovednosť voči komunite, v ktorej žije a uvažovať nad tým, ako jeho konanie vplýva na ostatných. „Najlepšia vec, ktorú môžeme urobiť, je rešpektovať naše vzťahy – a preto sú rodina, komunita a krajina také dôležité,“ zakončuje Danny Kruger svoj prehovor.

Matej Gavlák

Zdroj: youtube Winston Marshall show, titulný obrázok, zdroj – snímka obrazovky

PDF (formát pre tlač)