Francúzsko: V Paríži sa uskutočnil Pochod za život. Tisíce ľudí odmietli potraty a eutanáziu

22. januára 2026   Aktuality   Potraty

Približne 10 000 obhajcov života, prevažne mladých a angažovaných ľudí, sa 18. januára zhromaždilo na Place Vauban v Paríži na každoročnom Pochode za život. Tento dátum nie je náhodný, pochod sa tradične koná v polovici januára ako pripomienka 17. januára 1975, kedy bola vo Francúzsku prvýkrát legalizovaná interrupcia na základe tzv. Zákona Veil, pomenovaného po vtedajšej ministerke zdravotníctva Simone Veilovej.

Tohtoročný pochod sa konal v mimoriadne ťaživom kontexte. Francúzsko sa v roku 2024 stalo prvou a zatiaľ jedinou krajinou na svete, ktorá zakotvila právo na interrupciu priamo do svojej ústavy. Zároveň sa diskusia o otázkach života v posledných mesiacoch ešte viac vyostrila: v marci 2025 Národné zhromaždenie Francúzska schválilo návrh zákona na legalizáciu asistovanej smrti pre dospelých trpiacich nevyliečiteľnými, vážnymi a terminálnymi ochoreniami, a to fyzickými aj psychickými. Aj preto účastníci pochodu otvorene protestovali proti plánom francúzskej vlády legalizovať eutanáziu.

Jedna logika smrti

Z pohľadu katolíka je dôležité, že parížsky Pochod za život sa nezameriava výlučne na interrupcie, ale jasne spája obranu nenarodených s odmietnutím eutanázie. Ide totiž o jednu a tú istú logiku smrti: ak si človek prisvojí právo rozhodovať o tom, kto smie žiť, hranica sa vždy posúva – od nenarodených detí, cez chorých a starých, až po tých, ktorí sú označení za „psychicky nevhodných“.

V tomto duchu zazneli aj slová geriatrickej lekárky Geneviève Bourgeoisovej, ktorá pomenovala realitu bez eufemizmov: „Hovoria, že môžete ľuďom pomôcť zomrieť. Ale úmyslom je dať smrť – a to nie je naša úloha. Nemôže to byť naša úloha. Takto sa ľudia neutíšia. Utrpenie existuje, ale ak zabijete trpiaceho, nezabijete utrpenie – zabijete pacienta.“ Pre praktizujúceho katolíka je tento jazyk v plnom súlade s morálnou teológiou Cirkvi, ktorá vždy rozlišovala medzi úľavou od bolesti a úmyselným zabitím človeka.

Život je dar od Boha

Jedným z mála vysokopostavených cirkevných predstaviteľov, ktorí sa pochodu osobne zúčastnili, bol biskup Dominique Rey. Jeho prítomnosť a vyjadrenia sú z pohľadu katolíka chvályhodné, no zároveň bolestne odhaľujú stav hierarchie.

„Nesmie sa dotknúť života. Život je dar od Boha,“ povedal biskup Rey. Zároveň zdôraznil, že obrana života si vyžaduje slobodu a odvahu nebáť sa, aj keď sú médiá voči takémuto postoju nepriateľské. A dodal, že vo Francúzsku, v Európe i vo svete je naliehavo potrebné, aby Cirkev bola silno angažovaná v obrane života, pretože ide o otázku budúcnosti ľudstva aj Cirkvi samotnej.

Katolík však nemôže prehliadnuť fakt, že ak je biskup Rey „jeden z mála“, znamená to, že väčšina mlčí. A mlčanie biskupov v otázkach života nie je neutrálne: oslabuje verejné svedectvo Cirkvi a ponecháva veriacich bez jasného pastierskeho vedenia.

Svedectvo pokánia a odpustenia

Silným momentom pochodu bolo tiež osobné svedectvo Emilie Quinsonovej, ktorá v minulosti podstúpila tri interrupcie. Otvorene priznala, že nebola informovaná o tom, čo interrupcia vlastne je, ako prebieha a aké má následky. Dnes je vydatá, má päť detí a sama patrí medzi výrazné postavy pro-life hnutia.

Jej svedectvo nebolo moralizovaním, ale dráma hriechu, pokánia a odpustenia. Sama pomenovala, že pre ženu po interrupcii je najťažšie odpustiť si a následne prijať Božie odpustenie. Pre praktizujúceho katolíka je však dôležité dodať: tento proces má konkrétne meno a konkrétnu podobu – sviatosť zmierenia. Bez nej zostáva svedectvo duchovne neúplné.

Pro life menšina vo Francúzsku

Francúzski katolíci musia žiť s vedomím skutočnosti, že pro-life hnutie je dnes v krajine menšinové. Cirkev bola menšinou aj v Rímskej ríši. Rozhodujúca otázka však znie: Ide o menšinu pravdy, alebo len o tolerovanú protestnú subkultúru? Pochod za život má zmysel iba vtedy, ak nie je náhradou za katechézu, nie je ventilom frustrácie, ale vyrastá z hlbokej viery, sviatostného života a jasného učenia. Bez týchto koreňov sa môže zmeniť na morálne gesto bez duchovnej sily.

Z katolíckeho pohľadu by bolo potrebné posilniť tri rozmery. Po prvé, jasnejší jazyk o hriechu: potrat a eutanázia nie sú len „spoločenské problémy“, ale ťažké morálne zlá, ktoré volajú po obrátení. Po druhé, viditeľnejšie prepojenie so sviatosťami, najmä so spoveďou. A po tretie, teológiu obety: obrana života je formou kríža, nie pohodlného aktivizmu.

Parížsky Pochod za život je z katolíckeho pohľadu potrebným a chvályhodným znamením odporu voči kultúre smrti. Ukazuje, že aj v hlboko sekularizovanej Európe existujú ľudia, ktorí sa odmietajú zmieriť s logikou potratu a eutanázie. Zároveň je však aj nepríjemným zrkadlom stavu modernistickej a progresívnej Cirkvi, pretože odhaľuje, ako veľmi dnes verejná obrana života závisí od jednotlivcov a, žiaľ, nie od jednotného a odvážneho pastierskeho vedenia.

Pochod je dobrý začiatok, ale bez pravdy, sviatostí a ochoty niesť kríž sa z neho nikdy nestane víťazstvo.

Branislav Krasnovský

Zdroj: Catholic News Agency, sprievodný obrazový materiál, zdroj – snímka obrazovky, youtube.com; wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)