900-ročné opátstvo v Rumunsku šikanované politikom – slobodomurárom? Škandál niekdajšieho starostu, ktorý je v súčasnosti premiérom

27. februára 2026   Aktuality   Prenasledovanie kresťanov

Norbertínske opátstvo v rumunskom meste Oradea (Veľký Varadín) sa ocitlo v centre súdneho sporu po tom, ako mestský Okresný súd nariadil okamžité vysťahovanie opáta Anzelma Fejesa z kláštorného komplexu, založeného približne pred deviatimi storočiami. Podľa informácií francúzskeho portálu Le Salon Beige inicioval Mestský úrad v Oradei konanie o vysťahovaní s odôvodnením, že komplex je potrebné rekonštruovať, keďže susedí so školskou budovou vo vlastníctve štátu. Súd 29. januára 2026 rozhodol v prospech mesta a vyhlásil vykonateľnosť vysťahovania za okamžitú.

Vysťahovanie odložené po mobilizácii veriacich

Vysťahovanie bolo naplánované na pondelok 23. februára o 10:00 hodine. Opatrenie však bolo odložené po tom, čo sa pred opátstvom zhromaždilo množstvo katolíckych veriacich, aby vyjadrili podporu opátovi. V určenom čase zostal rehoľník stáť na schodoch chrámu, odetý v bielom norbertínskom habite a s opátskym krížom v ruke. Hoci na miesto dorazili policajti, k jeho zadržaniu nepristúpili. Zábery a videá z udalosti sa následne rozšírili na sociálnych sieťach.

Jadrom sporu je vlastníctvo majetku

Spor sa týka vlastníctva kláštorného komplexu. Norbertínska komunita tvrdí, že opátstvo patrí rádu nepretržite od 12. stor. a že toto vlastníctvo bolo uznané dokonca aj počas komunistického režimu, ktorý vládol v Rumunsku po druhej svetovej vojne. Podľa komunity rumunské právo považuje fungujúci kostol a kláštor za posvätné statky (extra commercium), ktoré nemôžu byť prevedené ani prisvojené štátom vzhľadom na ich náboženský účel.

Rehoľníci ďalej uvádzajú, že v posledných rokoch došlo k administratívnym zmenám v katastrálnych registroch a v evidencii susedných nehnuteľností bez toho, aby bol právne uskutočnený prevod vlastníckeho titulu.

Nelegitímna iniciatíva rumunského predsedu vlády a slobodomurára Ilieho Bolojana?

Podľa článku zverejneného 27. januára rumunským portálom Zianews bývalý prokurátor a pravoslávny senátor Valer Marian tvrdí, že postup proti opátstvu je vyvrcholením procesu začatého počas pôsobenia Ilieho Bolojana vo funkcii primátora Oradey, ktorý je dnes predsedom rumunskej vlády.

Marian uvádza, že Bolojan, ktorého označuje za slobodomurára zasväteného už viac ako tridsať rokov, mal od roku 2009 presadzovať sériu administratívnych krokov zameraných na oslabenie právnej pozície norbertínskej komunity. Podľa týchto tvrdení mestský úrad prostredníctvom mestského katastra vykonal viacero administratívnych prevodov majetku spojeného s opátstvom bez riadnej listiny o prevode, či platnej zmeny vlastníckeho titulu. Takéto kroky mali podľa správy fakticky zmeniť zápis vlastníctva historických pozemkov a budov patriacich rádu, čím by komunita postupne prišla o majetok chránený ústavou vzhľadom na jeho náboženský charakter.

Odvolanie rehoľníkov na vyššie rumunské a medzinárodné inštancie

Rozsudok bol vydaný napriek tomu, že podľa komunity sú stále nevyriešené ústavné námietky. V reakcii na to bolo podané odvolanie na Európsky súd pre ľudské práva so žiadosťou o nariadenie predbežných opatrení, kým sa rumunská ústavná justícia nevyjadrí.

Podľa informácií agentúry ACN sa opátstvo zároveň obrátilo na Ministerstvo zahraničných vecí USA a na členov Senátu i Snemovne reprezentantov Spojených štátov so žiadosťou o diplomatický tlak s cieľom zastaviť to, čo považuje za útok na historickú náboženskú inštitúciu. Prípad sleduje aj Inštitút Lepanto. Opát Fejes vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby venovalo prípadu pozornosť a apeloval na ochranu náboženskej slobody.

Opátstvo s 900-ročnou históriou

Opátstvo v Oradei patrí Rádu premonštrátskych kanonikov (Rád norbertínov), založenému svätým Norbertom z Xantenu v 12. stor. Počas približne 900 rokov existencie si komunita udržiavala nepretržitú prítomnosť v regióne a zohrávala významnú náboženskú, kultúrnu a pastoračnú úlohu. Tradícia norbertínov z Oradey mala aj medzinárodný dosah. Súčasné opátstvo svätého Michala v Orange (Kalifornia) má nepriamy pôvod v tejto stredoeurópskej tradícii, po úteku rehoľníkov počas komunistických perzekúcií v 50. rokoch.

Prípad zostáva otvorený a čaká na ďalšie súdne rozhodnutia. Vyvolal širšiu diskusiu o právnej ochrane cirkevného majetku a o náboženskej slobode v Rumunsku.

Prípad norbertínskeho opátstva v Oradei nemožno vnímať iba ako technický majetkový spor. Ide o inštitúciu s 900-ročnou kontinuitou, ktorej existencia presahuje generácie politických režimov. Kláštor nie je obyčajná budova – je to miesto modlitby, obety a nepretržitej liturgickej služby. Ak Cirkev počas komunizmu stratila mnohé majetky, no toto opátstvo si zachovalo kontinuitu a vlastníctvo, jeho dnešné ohrozenie prirodzene vyvoláva otázky.

Z tradičného katolíckeho pohľadu je cirkevný majetok určený na Božiu slávu a spásu duší. Ak štát vstupuje do sporu spôsobom, ktorý vedie k faktickému oslabeniu rehoľnej komunity bez jasného a transparentného právneho základu, vzniká oprávnená obava, či nejde o zásah do náboženskej slobody. Cirkevné dejiny poznajú obdobia, keď administratívne kroky maskovali ideologický tlak. Preto je legitímne, že komunita žiada ochranu aj na medzinárodnej úrovni.

Je nepodstatné, či je rumunský predseda vlády Ilie Bolojan slobodomurárom alebo nie. Ak ním je, veľa by to vysvetľovalo o jeho arogancii. Platí, že ak existenciu norbertínskeho opátstva v Oradei akceptovali a nespochybňovali svojho času rumunskí komunisti, znamená to, že nenašli nič, čo by spochybňovalo právo norbertínov na toto opátstvo. Ilie Bolojan nestojí nad rumunskými zákonmi, hoci vo svojej arogancii môže byť presvedčený, že áno.

Súčasný rumunský premiér Ilie Bolojan by nemal zabúdať na skutočnosť, že Božie mlyny melú pomaly, ale dôkladne a spravodlivo. Rumunskí premiéri prichádzajú a odchádzajú a možno to nebude ani tak dlho trvať a bude sa musieť za svoje skutky tu na Zemi zodpovedať pred Bohom – a vtedy mu určite nepomôžu ani prípadné slobodomurárske stupne zasvätenia, ani kožená slobodomurárska zástera.

Branislav Krasnovský

Zdroj: InfoVaticana, sprievodný obrazový ilustračný materiál, zdroj – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)