10 klasických vianočných komédií, ktoré možno nepoznáte, ale ktoré sa určite oplatí pozrieť: Filmy z doby, keď ešte normálnosť nebola čudná, či dokonca podozrivá

Branislav Michalka
6. decembra 2025   Kultúra

Vianočné filmové komédie napriek úzkemu rámcu, v ktorom sa odohrávajú, predstavujú vďaka významu sviatkov tvoriacich pozadie ich deja zlatý fond klasickej kinematografie z 30. až 60. rokov 20. storočia. Diváci sa k nim neustále vracajú, čo je logické, pretože sa každý rok stretnú pri tom istom rodinnom rituáli, spomínajú na svoje detstvo, na staré časy a chcú si navodiť atmosféru minulosti, o ktorej teraz už vedia, že v porovnaní so súčasným zmätkom, kultúrnym rozkladom a zvrátenosťou predstavovala vtedy nedocenenú duchovnú pastorálnu idylu.

V rámci týchto filmov, z ktorých väčšina vznikla v hollywoodskej produkcii (pretože paradoxne práve majitelia týchto štúdií napriek svojej štítivosti voči kresťanstvu dobre vytušili, aká je tá správna chvíľa a téma, ktorá donúti kresťanov siahnuť do vrecka), sa môžeme preniesť do sveta, v ktorom vychádzali ženy z tovární oblečené tak, ako dnes nechodia ani do opery, kde muži nosili kravaty ešte aj k robotníckym koženým bundám automechanikov, kde sa ženy zamilovávali výhradne do mužov a muži do žien, kde belošský otec rodiny nebol ešte úplný debil, ale len čiastočný, či dokonca vykazoval známky racionálnosti a chápavosti, kde mladé (a krásne) dievčatá mali morálne zábrany a mladí muži potláčali svoje pudy, a kde sa malé deti nesprávali ako nemecká armáda na ústupe a neuplatňovali taktiku spálenej zeme.

V tomto zvláštnom svete, aby sme začali podobne ako Robert Musil, kde všetko malo svoje miesto a čas, kde nebolo potrebné donekonečna objavovať vlastnými trápnymi pokusmi znovu a znovu duchovné a kultúrne koleso, kde nebol ten, kto sa správal ako úchylný považovaný za génia, ale za pretendenta psychiatrickej liečebne, kde boli doktori vykonávajúci potraty súčasťou podsvetia a tí, čo citujú Sväté Písmo neboli zatváraní do väzenia, v tomto svete, kde chaos (v porovnaní s dneškom) ešte len začína presvitať spoza okraja celuloidového pásu, si môžeme na chvíľu oddýchnuť, vynoriť sa nad hladinu trasoviska a nadýchnuť sa skôr, než nás opäť pohltí.

Z týchto úlomkov minulosti, zrejme už nenávratne stratenej, pretože cesta z degenerácie späť je bolestivejšia a namáhavejšia než si mnohí dokážu predstaviť, môžeme potom pri rozsvietenom vianočnom stromčeku, čakajúc ako malé deti, kedy sa pohnú figúrky betlehema, skladať svoj malý vnútorný azyl, ktorý nám Európska komisia a Európsky súd pre ľudské práva nedokáže vziať.

Takže, pokiaľ už máte vo svojom vnútri kapustnicu, šalát, kapra, bratislavské aj vanilkové rožky, vermut, oblátky s medom a všetko ste to zaliali portským, tak sa môžeme usadiť a začať snívať.

Vo výbere a zoradení som sa neriadil filmovými rebríčkami populárnosti starých filmov, ale uvádzam najprv tie menej známe kusy, prípadne tie, ktoré vo mne vyvolávajú najväčšie záchvaty sentimentálnosti či veselia. Pri filmoch uvádzam, ktoré sú dabované a ktoré obsahujú titulky, alebo ku ktorým sa titulky dajú stiahnuť. Vynechávam samozrejme tiež vianočné filmy, o ktorých som už písal v minulosti:

https://christianitas.sk/vianocne-filmy-z-cias-ked-krestanstvo-na-zapade-este-nebolo-tabu/

Vianoce v Connecticute (Christmas in Connecticut (1945), titulky)

Hlavnou hrdinkou je autorka Elizabeth Laneová (Barbara Stanwycková) píšuca do populárneho magazínu pre ženy o domácnosti, varení a rustikálnom živote s rodinou na farme v starokoloniálnom štýle. Žije však pritom v New Yorku, nevie variť, nemá rodinu a všetko si „cucia z prsta“, pričom sa so svojím šéfom radujú, ako im stúpa náklad výtlačkov. To všetko len do chvíle, kým sa magnátsky a nič netušiaci vydavateľ Alexander Yardley (Sydney Greenstreet, známy podliak z Maltézskeho sokola), ktorý pravidelne a s dojatím číta jej zlátaniny nerozhodne, že jednému vojnovému hrdinovi, ktorý sa vracia do vlasti, dopraje na základe prosebného listu jeho snúbenice pravé starosvetské Vianoce na koloniálnej farme v Connecticute.

Keďže je vlastníkom najmenej tuctu časopisov a novín, vrátane tých, do ktorých píše Elizabeth, niet o čom premýšľať. Povolá ju k sebe, apeluje na jej vlastenectvo a donúti ju súhlasiť. Kolotoč pretvárky, paniky, klamstiev, zúfalstva, absurdných situácií a samozrejme neodmysliteľnej lásky, sa môže začať.

Fitzwilly (Fitzwilly (1967), dabing)

Jedna z posledných starosvetských komédií s vianočnou tematikou, je zároveň jednou z najzábavnejších. Claude Fitzwilliam (Dick Van Dyke známy z Mary Poppinsovej alebo Chitty Chitty Bang Bang) je absolventom prestížnej univerzity, ale robí komorníka u starej bohatej dámy, pre ktorú pracoval ako komorník už jeho otec. Realita je však taká, že pani Victoria Woodworthová (skvelá Edith Evansová z Aké dôležité je mať Filipa) žijúca v elegantnom mestskom dome z 19. storočia nemá ani cent, pretože všetky zdedené peniaze dávno roztočila.

A tak musel Fitzwilly rozvinúť svoj talent a vytvoriť tím podvodníkov, s ktorými pod falošnými dokladmi, pomocou fiktívnej charitatívnej Nadácie svätého Dismasa, pod rôznymi zámienkami a objednávkami okráda veľké obchodné domy a tovar následne predáva inde so ziskom, ktorý umožňuje udržiavať starej dáme život na vysokej nohe. Blížia sa Vianoce, čas keď máva partia najväčšie zisky a všetci sa tešia na „krásne a biele“. Avšak pani si vymyslí, že najme novú asistentku, ktorá jej bude pomáhať s písaním jej slovníka. Prichádza Juliet Nowellová (Barbara Feldonová), ktorá okrem toho, že sa po počiatočnom pohŕdaní do Fitzwillyho zamiluje, začína niečo temné tušiť. Lenže peniaze treba a tak sa rozbieha najväčšia akcia, ktorá má skupinu zabezpečiť navždy, aby už nemuseli kradnúť a stali sa počestnými podľa Julietinho nariadenia.

Slobodná matka (Bachelor Mother (1939), titulky)

Polly Parrishová (Ginger Rogersová s neodolateľným sarkastickým úškľabkom) pracuje ako predavačka hračiek v obchodnom dome. Blížia sa Vianoce, majitelia sa trasú na tržbu, ale nezabúdajú ani nato, ako sa zbaviť sezónnych zamestnancov po sviatkoch. Polly preto dostane ako vianočný „darček“ oznámenie, že po sviatkoch končí. Otrávená ide na obed a idúc okolo sirotinca vidí, ako tam neznáma žena odkladá svoje dieťa. Keďže malý bumbrlíček plače, Polly sa k nemu zohne, aby ho utíšila. Vtom sa otvoria dvere a milá pani ju so sladkým úsmevom pozýva dnu.

Polly sa zaprisaháva, že dieťa nie je jej, ale nie je to nič platné. Nikto jej neverí a všetci sa na seba navzájom znalecky a sprisahanecky pozerajú. Zamestnávateľ J. B. Merlin (Charles Coburn, večný predstaviteľ mrzutých milionárov) jej dojatý vráti prácu a jeho syn David Merlin (mladý David Niven, u nás známy ako Veľký šéf) zhrozený z toho, že chcela pohodiť svoje dieťa ju kontroluje, ako ho vychováva a či nedôjde k recidíve. Z pasce už, zdá sa, niet úniku.

Muž, ktorý prišiel na večeru (The Man Who Came to Dinner (1941), titulky)

Herecký koncert Bette Davisovej a Monty Woolleyho, natočený podľa divadelnej hry Mossa Harta a Georga S. Kaufmana prináša vianočný príbeh najodpornejšieho, najzlomyseľnejšieho a najegoistickejšieho hulváta v Amerike, populárneho spisovateľa a rozhlasového moderátora Sheridana Whitesidea (Monty Wooley). Ten ide počas Vianoc na turné po Spojených štátoch, aby vyžmýkal nejaké peniaze, pohŕdajúc pritom odpornými a tupými vidiečanmi, s ktorými sa mu nechce baviť. Plný sarkazmu a invektív, sprevádzaný svojou sekretárkou Maggie Cutlerovou (Bette Davisová), rozmýšľa neustále koho by ešte lepšie urazil.

Rodinka pani Stanleyovej zo zapadákova v Ohiu, vedená umeniachtivou matkou, si slávneho spisovateľa pozve k sebe na večeru. Pri vstupe do domu sa otrávený a pohŕdajúci Sheridan rozpleští na schodoch a zlomí si nohu. Nedá sa nič robiť, musí ostať v dome. Zúri a je pripravený to všetkým, vrátane svojej sekretárky, poriadne osladiť. A je v tom majster. Postupne rozvráti celú domácnosť, potupí a skritizuje všetko čo uvidí, poníži všetky ambície okolia a nakoniec ho má plné zuby celé osadenstvo, dokonca aj manžel pani Stanlyovej, inak dôsledný „papučiar“ i samotná, pôvodne očarená, pani Stanleyová.

Dobrák Sam (Good Sam (1948), titulky)

Film katolíckeho režiséra Lea McCareyho (režíroval napríklad Zvony zo Školy Panny Márie) opisuje osudy dokonalého dobroprajného truhlíka Sama Claytona (Gary Cooper, ktorého majú diváci zaškatuľkovaného ako hviezdu westernov, avšak počet jeho komédií je väčší, než by možno tušili), ktorý nedokáže povedať nikomu „nie“, odoprieť nikomu svoju pomoc, aj na úkor svojej rodiny a ešte sa poďakuje aj vtedy, keď mu za jeho pomoc vynadajú. Keď pred Vianocami navyše počuje motivujúcu kázeň kňaza v kostole, že má pomáhať všetkým, je proces jeho dobráckosti definitívne zavŕšený.

Jeho manželka Lucille (Ann Sheridanová) je z neho zúfalá, jej brat, ktorý s nimi žije ako zaslúžilý príživník, si robí z jej muža posmech, susedia ho využívajú a jeho šéf zúri, že namiesto predávania tovaru sa chce so zákazníkmi kresťansky socializovať. Jeho trápenie graduje práve na Vianoce, keď ho na tradičnej charitatívnej večeri okradnú o peniaze, ktoré vybral od zamestnancov.

Stalo sa na 5. avenue (It Happend on 5th Avenue (1947), titulky)

Tulák Aloysius T. McKeever (Victor Fred Moore) si spokojne nažíva na 5. avenue, v prázdnom sídle druhého najbohatšieho muža na svete, ktorým urobil režisér filmu Roy del Ruth (sám pôvodom katolík) trochu nedomyslene Íra, čiže pravdepodobne katolíka, Michaela J. O’Connora (Charles Ruggles). Ten trávi Vianoce vo svojom sídle v štáte Virgínia, takže Aloysia nikto nevyrušuje. Stretne však náhodou mladého bezprizorného vojnového veterána Jima a jeho kamarátov, ktorým blahosklonne „dovolí“ bývať vo „svojom“ sídle.

Jedného večera prichytia v sídle mladé dievča, o ktorom si myslia, že ide kradnúť kožuchy a Aloysius jej dohovára, aby sa správala slušne, polepšila a začala viesť usporiadaný život! Nechajú ju bývať v sídle, netušiac, že je to dcéra majiteľa, ktorá utiekla zo školy. Tá prehovorí svojho otca, aby hral tiež tuláka a býval s nimi. Aloysius sa odrazu prepne do úlohy morálnej veličiny a všetkých riadi a poučuje. Postupne sa k zdeseniu pravého majiteľa počas Vianoc sídlo zapĺňa rôznymi nečakanými ľuďmi, vrátane jeho bývalej manželky.

Stretneme sa v St. Louis (Meet Me in St. Louis (1944), titulky)

Rodinný muzikál odohrávajúci sa začiatkom 20. storočia počas Svetovej výstavy v St. Louis 1903, nás uvádza do rodiny bankového úradníka Alonza Smitha (Leon Ames, predstaviteľ chápavých otcov vo viacerých slávnych filmoch), ktorý má štyri dcéry, jedného syna, jednu manželku, jedného otca a jednu slúžku. Najstaršia dcéra pomýšľa na vydaj, mladšia je zamilovaná do chlapca od susedov a dve najmladšie sa venujú permanentne svojim eskapádam. Do toho, ako to už v muzikáloch býva, všetci spievajú (slávna Judy Garlandová hrá dcéru Esther) a tancujú, ale to všetko len dovtedy, kým im ich otec neoznámi, že dostal výnosné miesto v New Yorku a toto sú ich posledné Vianoce v St. Louis.

Zdrvená rodina sa rozpŕchne plakať po dome a otec s úžasom zisťuje, že správa, ktorá mala podľa neho všetkých naplniť šťastím, uvrhla do zúfalstva ešte aj jeho manželku. Odmieta však ustúpiť a manželka a deti sa nakoniec podvolia. Len najmladšia Tooti (geniálne hrajúca detská hviezda Margaret O’Brienová, ktorá, mimochodom, dodnes žije) otvorene otcovi povie, že ho za to nenávidí.

Žena, ktorá všetko vie (Desk Set (1957), dabing)

Film, ktorý bol v Česku (a s českým dabingom) distribuovaný pod horeuvedeným názvom sa odohráva v knižnici významnej korporácie, kde šéfka oddelenia informácií Bunny Watsonová (Katharine Hepburnová) riadi trojicu žien, čo po telefóne podávajú informácie o čomkoľvek, na čo sa zákazníci pýtajú, vrátane polomeru Zeme alebo dialektov v Papue-Novej Guinei. Blížia sa Vianoce a celá budova sa pripravuje na bujaré oslavy, keď tu prichádza záhadný pán Richard Summner (obvyklý Hepburnovej partner – Spencer Tracy).

Nakoniec špionážna sieť sekretárok zistí, že muž je počítačový expert a tvorca výpočtových mechanizmov, ktorý má do budovy nainštalovať supervýkonný nový stroj. Bunny a jej kolegyne sú plné kreatívneho nepokoja, pretože im ich neomylný ženský inštinkt nahovára, že sa deje niečo nedobré. Napriek tomu Bunny začína pociťovať k Richardovi sympatie. Na Vianoce ich však všetky čaká zvláštny darček od firmy – dostanú padáka.

Byt (The Apartment (1960), dabing)

Po Dobrákovi Samovi prichádza ďalší truhlík a outsider – C. C. „Bud“ Baxter (Jack Lemmon), oproti ktorému je aj Sam ťažký mačo. Baxter nemá ani rodinu, ani svoj dom, nemá známosť a jediné čo má, okrem práce, ktorou ho všetci zavaľujú, je jeho prenajatý byt, ktorý však musí nadriadeným kolegom neustále požičiavať na ich milenecké avantúry. Pokorne čaká pred domom, kým sa jeho nadriadení vytratia s milenkami z bytu, mrzne a má stále nádchu.

Blížia sa Vianoce a za odmenu mu jeho nadriadení napíšu skvelé hodnotenie pre vrchného šéfa Jeffa Sheldrakea (Fred MacMurray), ktorý ho na základe toho povýši, ale má jednu podmienku – kľúč od Baxterovho bytu. Aby bol čistý vzduch, dá mu šéf dva lístky na atraktívne predstavenie a Baxter pozve výťahárku Fran Kubelíkovú (Shirley MacLaineová), aby išla s ním. Tá si však ide dať pred koncertom večeru s dávnou známosťou – Shaldrakeom. Bývalý milenec ju znovu oklame, že sa dá rozviesť a zvedie ju. Samozrejme – v Baxterovom byte. Fran poznajúc, že ju zase oklamal, rozhodne sa spáchať samovraždu. Tak ju šokovaný Bexter nájde a s pomocou suseda – lekára zachráni. Jeho vianočné problémy tým však nekončia, ale naopak, len začínajú.

Chudý muž (The Thin Man (1934), titulky)

Krimi-komédia Chudý muž, nakrútená podľa literárnej predlohy Dashiela Hammeta otvára sériu vynikajúcich detektívnych komédií, v ktorých vystupuje detektív Nick Charles (William Powell) a jeho bohatá manželka Nora (Myrna Loyová). Nakoniec bolo po úspechu prvého filmu natočených ešte päť pokračovaní, v ktorých našťastie kvalita neklesala a geniálny herecký pár (hrali spolu v mnohých slávnych komédiách ako Dvojitá svadba, Znovu ťa milujem či Osočovaná dáma), spolu so psom Astom a neskôr aj dieťaťom, odhaľovali zločincov a riešili záhady viac ako desaťročie.

Dej prvého dielu sa odohráva na Vianoce, v rámci ktorých Nora a jej večne nasávajúci manžel Nick, bývalý detektív, trávia sviatky v New Yorku. Dcéra Nickovho priateľa Clydea Wynanta, podnikateľa a vynálezcu, Dorothy (Maureen O’Sullivanová, najslávnejšia filmová Jane, Tarzanova družka) požiada Nicka, aby ho našiel, keďže otec záhadne zmizol, krátko po tom, ako mu predstavila svojho snúbenca. Nickovi sa nechce, ale Nora je posadnutá detektívnou vášňou a chce zažiť na Vianoce dobrodružstvo. Nick, ako správny manžel, poslúchne. Veď sú Vianoce. A začne rozplietať uzly, vzťahy a tajomstvá tak komplikované, že je zbytočné ich opisovať. Lepšie asi bude, pozrieť si film samotný.

Požehnané Vianoce a pekné sny o minulosti.

PDF (formát pre tlač)