Vojna medzi monitorom a monštranciou alebo Vojna, ktorá zasiahla celý katolícky svet

Jakub Tužinský
10. marca 2026   Cirkev Spoločnosť   Eucharistia

Dnes sme svedkami pribúdajúcich vojen a konfliktov. Ich dôsledky čoraz citeľnejšie zasahujú aj do našich vlastných životov. No existuje ešte aj iná vojna, ktorá sa stupňuje každým rokom. Oveľa hlbšia. O. Štepán Smolen hovorí o vojne medzi monštranciou a monitorom. Kto víťazí u vás?

Poviete si: „Moja práca súvisí s technológiami, preto je pre mňa nemožné, aby som viac času trávil pri adorácii.“ Samozrejme, dnes je čoraz menej povolaní, kde človek nepotrebuje obrazovky alebo kde sú len vedľajším nástrojom. Preto sa víťaz nemeria len počtom hodín, ale aj túžbou a pripútanosťou srdca.

Čísla nepustia: Kto dnes vyhráva zápas o našu pozornosť?

Podľa Digital 2025 Global Overview Report z roku 2025 pri monitoroch denne trávime v priemere neuveriteľných 6 hodín a 40 minút. To je 46 hodín týždenne, takmer 100 dní ročne. Teda viac ako štvrtinu celého života a tretinu bdelého času. A to ide len o zariadenia pripojené na internet. Ak by aj polovica z toho času bola na pracovné účely, stále je to 23 hodín týždenne na voliteľné aktivity.

Naproti tomu podľa prieskumu CARA z roku 2022 v priemere len asi 25 % katolíkov navštevuje svätú omšu minimálne raz do týždňa (Nigéria 94 %, Slovensko 40 %, Holandsko 7 %). Nedeľná svätá omša trvá približne 45 minút. Aj keď niektorí veriaci prídu aj počas týždňa, v priemere ide približne o 1 hodinu týždenne.

Pokiaľ ide o vieru v transsubstanciáciu, nemáme veľa presných údajov. Najznámejšie sú tie z USA. Podľa prieskumu Pew Research z roku 2019 len necelá tretina (31 %) katolíkov tam verí v transsubstanciáciu a takmer dve tretiny (63 %) tých, čo sa zúčastňujú svätej omše aspoň raz do týždňa.

Nie všetci, ktorí sa zúčastňujú svätých omší, navštevujú aj adoráciu. Nemáme presné čísla, ale skúsenosť nám naznačuje, že to nie je ani polovica. Mohli by sme teda urobiť hrubý (a zrejme veľmi optimistický) odhad, že priemerný katolík strávi pol hodiny týždenne na adorácii.

Je teda zjavné, kto vyhráva zápas o našu pozornosť.

Vzťah meriame časom

To, čomu venujeme čas, určuje naše priority. Potrebujeme si zarobiť na živobytie, preto musíme pracovať. To často tvorí tretinu až polovicu nášho času. Napriek tomu nemusíme mať k práci hlboký vzťah. Môže ísť totiž o nutnosť.

Ak však chceme k niečomu alebo niekomu pestovať vzťah, je nevyhnutné venovať tomu kvalitný čas. Napríklad americký psychiater Dr. Daniel G. Amen hovorí, že 20 „plne prítomných“ minút denne s dieťaťom, kedy rodič bez príkazov robí, čo chce dieťa, výrazne posilňuje vzťahovú väzbu.

To naznačuje, že hoci strávime množstvo hodín pred monitormi, ešte to neznamená, že vyhrali vojnu nad monštranciou.

Podstata tejto vojny

Pointa teda nie je len v boji o množstvo času, ale aj o jeho kvalitu. Ak totiž mám v srdci reálnu túžbu adorovať Krista, nájdem si aspoň pár hodín do týždňa. Môže to mať vyššiu hodnotu ako desiatky hodín IT pracovníka v práci. To prvé chcem, to druhé musím.

Kresťanská skupina Regiment v piesni Nová krv podáva výstižnú myšlienku: „To, na čo hľadíme, na to sa premieňame.“ Predovšetkým, ak je v tom prítomná naša túžba, čo vyplýva aj z kontextu piesne.

Kardinál Luis Antonio Tagle dokonca hovorí, že digitálny svet mení pohľad na človeka i jeho osobnosť. Ide teda o zápas o čas, ktorý patrí Bohu, ale aj o myseľ, srdce a celé bytie človeka.

Prečo by sme mali byť na strane monštrancie?

Je v nej prítomný sám Kristus. A prebývanie v jeho prítomnosti človeka premieňa. Otec Štepán Smolen (autor knihy Buď, kde si či Cesta na Západ) mi povedal, že adorácia Najsvätejšej Sviatosti oltárnej funguje ako solárium. Stačí, že tam som a verne venujem Bohu svoj čas. Aj keď sa mi nedarí byť plne prítomným, som premieňaný samotnou prítomnosťou Krista v Eucharistii.

Eucharistická adorácia mocnejšia ako vojsko

Jej silu nám dokazuje aj príklad zo života svätej Kláry z Assisi. Keď mesto obliehali saracénski žoldnieri v službách cisára Fridricha II., mnohí sa v smrteľnom strachu lúčili so životom. Svätá Klára namiesto toho vyložila monštranciu s Eucharistiou a v dôvere adorovala prítomného Krista. Podľa dobových záznamov sa útočníci zrazu dali na ústup a Assisi zostalo ušetrené.

Obrátenie Žida Hermanna Cohena

Silným svedectvom moci eucharistickej adorácie je aj príbeh karmelitánskeho kňaza Hermanna Cohena. Narodil sa roku 1820 v židovskej rodine a stal sa mimoriadne nadaným klaviristom, žiakom slávneho Franza Liszta. Sláva ho však postupne vtiahla do nepokojného života plného hazardu a prázdnoty.

Zlom nastal v roku 1847. Na pozvanie známeho dirigenta sa zúčastnil eucharistickej adorácie. Počas požehnania Najsvätejšou Sviatosťou v parížskom kostole zažil silný vnútorný dotyk Boha. Kostol začal navštevovať častejšie, prijal krst a neskôr vstúpil ku karmelitánom. Ako kňaz potom šíril eucharistickú adoráciu po celej Európe. Jeho príbeh ukazuje, že aj tiché stretnutie s Kristom v Eucharistii môže úplne zmeniť život človeka.

Keby sme si viac uvedomovali, čo sa nám v adorácii ponúka, túžili by sme ju konať každý deň. Náš život by sa zásadne zmenil. Svätý John Henry Newman vo svojej homílii o Jednotlivosti duše píše: „Žiadna pravda nemá takú živelnú silu než je tá, že každý, kto žije alebo žil, je určený pre večné šťastie alebo muky. Je príliš obrovská, aby sme si ju mohli uvedomiť.“ Druhou takouto obrovskou silou je práve adorácia. Nie nadarmo napísal pápež Ján Pavol II., že „Cirkev žije z Eucharistie.“

Potrebujeme ešte viac argumentov?

Prečo by sme nemali zbombardovať ani monitor?

Monitor je často nepriateľom na našej ceste spásy. Napriek tomu by v prípade väčšiny z nás nebolo správnym riešením vyhodiť z nášho života všetky obrazovky. Niekto môže dostať aj špeciálnu milosť alebo povolanie. Vo väčšine prípadov by však išlo len o impulzívne konanie pod vplyvom emócií. To by zrejme neprinieslo veľa dobrého ovocia. Najmä preto, lebo by to neriešilo podstatu problému.

Problémom je totiž naša pripútanosť k technológiám, únik do virtuálneho sveta namiesto života v realite či zbieranie dopamínu. Na druhej strane nám online priestor ponúka rôzne možnosti vzdelávania či pestovania vzťahov so vzdialenými blížnymi.

Jedným z riešení ako čas pri obrazovkách nezbombardovať, ale ani nebyť jeho otrokom, je dať tomu správny poriadok. Teda používať zariadenia vtedy, keď je to naozaj potrebné. Nastaviť si pravidelné digitálne pôsty (detox) či pestovať správne návyky používania. Ak chceme zmeniť život, často je to jeden z prvých krokov. Pomôckou nám môžu byť programy ako napríklad Exodus 90. Program, okrem iného, vedie k ohraničovaniu digitálneho sveta a k životu v reálnom svete.

Víťaz na záver

V tomto článku nemožno vynechať spomienku na svätého Carla Acutisa. On je žiarivým príkladom víťaza tejto vojny. O jeho živote rozpráva napríklad kniha jeho matky Môj syn Carlo.

Eucharistickej adorácie sa zúčastňoval každý deň. Považoval ju za jeden zo základných krokov na cestu ku svätosti. Zároveň bol však veľkým fanúšikom technológií. Mal v tom však poriadok a nevenoval sa im v priemere viac ako hodinu denne. Zarmucovalo ho, keď videl, ako to zotročuje jeho kamarátov.

Nakoniec vytvoril populárnu online výstavu eucharistických zázrakov z celého sveta. Veľmi rád putoval na tieto miesta a väčšinu z nich aj navštívil. Nie nadarmo je jeden z jeho najznámejších citátov: „Eucharistia je diaľnica do Neba.“

Carlo Acutis ukázal, že monitor nemusí byť nepriateľom monštrancie. Môže sa stať jej služobníkom. Otázka teda neznie, či budeme používať technológie. Otázka znie, komu budú slúžiť – Kristovi alebo našim rozptýleniam?

Víťaz vojny medzi monštranciou a monitorom sa tak ukáže v pohľade nášho srdca.

PDF (formát pre tlač)