Debakel jezuitov v Španielsku: Za tri mesiace museli zavrieť päť rehoľných komunít! Čo by povedal sv. Ignác z Loyoly?

17. júla 2026   Aktuality

Päť zatvorení jezuitských domov v Španielsku len za tri mesiace. Táto trpká bilancia odráža debakel Spoločnosti Ježišovej v Španielsku spôsobený nedostatkom povolaní. Skutočnosť nie je pre jezuitov lepšia ani v iných krajinách, avšak Španielsko bolo domovom ich zakladateľa, svätého Ignáca z Loyoly.

Spoločnosť Ježišova prechádza v Španielsku ďalším procesom reorganizácie, ktorý je poznačený kontinuálnym poklesom počtu rehoľníkov a nedostatkom nových povolaní. Len počas troch mesiacov jezuiti oznámili zatvorenie piatich komunít v rôznych častiach krajiny. Samotná rehoľa toto rozhodnutie odôvodňuje nemožnosťou udržať svoju prítomnosť pri súčasnom počte členov.

Najsymbolickejším prípadom úpadku je mesto Murcia, kde sa 16. júna skončila takmer päťstoročná nepretržitá prítomnosť jezuitov. Ako informuje denník El Debate, provinciál Španielska páter Enric Puiggròs SJ podpísal spolu s biskupom Cartageny Mons. José Manuelom Lorcom Planesom dohodu, ktorá ukončuje pôsobenie stálej jezuitskej komunity v meste.

V dokumente sa uvádza, že „zatiaľ“ už nie je možné udržiavať v Murcii stálu rehoľnú komunitu.

500 rokov jezuitskej prítomnosti

Prví jezuiti prišli do Murcie už v roku 1555, iba pätnásť rokov po založení Spoločnosti Ježišovej svätým Ignácom z Loyoly, ešte za života jej zakladateľa. Zrušenie tejto komunity predstavuje jedno z najvýznamnejších rozhodnutí v rámci súčasnej reorganizácie španielskej provincie jezuitov. Počas rozlúčkového podujatia páter Puiggròs vysvetlil, že rozhodnutie je dôsledkom reorganizačného procesu, ktorý rehoľa uskutočňuje už niekoľko rokov v reakcii na neustále znižovanie počtu dostupných rehoľníkov.

Zatvorenie komunity v Murcii nie je ojedinelým prípadom. V posledných týždňoch jezuiti ukončili aj svoju stálu prítomnosť vo farnosti San Esteban del Mar v Gijóne, ktorá bola zverená Spoločnosti Ježišovej 59 rokov, ďalej v rezidencii Kolégia Spasiteľa v Zaragoze aj v komunite vo štvrti Clot v Barcelone. K týmto zatvoreniam sa už čoskoro pridá aj jezuitská komunita v Santiagu de Compostela, ktorej ukončenie činnosti je naplánované na budúci august.

Séria týchto oznámení odráža proces sústreďovania komunít, ktorý Spoločnosť Ježišova považuje za nevyhnutný, aby prispôsobila svoju prítomnosť v Španielsku súčasnej situácii v oblasti povolaní.

Sv. Ignác z Loyoly na Rubensovom obraze

Kríza, ktorá zasahuje celý zasvätený život

Hoci situácia jezuitov je mimoriadne významná vzhľadom na historické postavenie tejto rehole v španielskej Cirkvi, nejde o problém, ktorý by sa týkal iba Spoločnosti Ježišovej. V posledných rokoch mnohé mužské i ženské rehoľné kongregácie obmedzili svoju územnú prítomnosť pre vysoký vek svojich členov a nedostatok nových povolaní. Tento trend sa prejavuje nielen v Španielsku, ale vo všeobecnosti aj v ďalších krajinách západnej Európy.

Vo svojich vyhláseniach jezuiti opisujú tieto zatvorenia ako začiatok novej etapy svojho apoštolského poslania a zdôrazňujú, že ignaciánska spiritualita bude naďalej prítomná prostredníctvom škôl, inštitúcií, apoštolských diel a mnohých laikov spätých s duchovným dedičstvom svätého Ignáca z Loyoly.

Postupné zatváranie rehoľných komunít je však zároveň odrazom hlbokej krízy povolaní, ktorou v súčasnosti prechádza značná časť zasväteného života na Západe.

A čo na to katolícka tradícia?

Z pohľadu katolíckej tradície nemožno krízu povolaní vysvetliť iba demografickým vývojom alebo spoločenskými zmenami. Dejiny Cirkvi opakovane ukazujú, že rehoľné spoločenstvá rozkvitali najmä vtedy, keď verne žili svoju pôvodnú charizmu, dôsledne zachovávali modlitbu, askézu, vernosť učeniu Cirkvi a odvážne ohlasovali Evanjelium bez prispôsobovania sa duchu doby.

Práve takúto cestu ukázal svätý Ignác z Loyoly, ktorého duchovné cvičenia a bezvýhradná služba Kristovi priviedli do Spoločnosti Ježišovej celé generácie horlivých povolaní.

Rovnako nemožno prehliadnuť, že veľkosť jezuitov nevyrástla na prispôsobovaní sa svetu, ale na svätosti ich členov. Mená ako sv. Ignác z Loyoly, sv. František Xaverský, sv. Peter Faber, sv. Peter Kanízius či sv. Robert Bellarmin dodnes priťahujú veriacich svojím príkladom vernosti, misijnej horlivosti, učenosti a obetavosti. Práve títo svätci vytvorili duchovné dedičstvo, ktoré preslávilo Spoločnosť Ježišovu na celom svete.

Mnohí katolíci preto s bolesťou konštatujú, že dnešné kontroverzie spájané s jezuitskými osobnosťami, ako sú Marko Rupnik, James Martin či Pierre Teilhard de Chardin, ako aj viaceré pastoračné dôrazy pontifikátu pápeža Františka, (tiež jezuitu) podľa ich názoru nepriťahujú nové rehoľné povolania takou silou, akou ich kedysi priťahoval príklad veľkých jezuitských svätcov.

Možno keby pápež František kládol menší dôraz na synodálny dialóg v duch synkretizmu…

Isté je, že budúcnosť každej rehole bude napokon závisieť predovšetkým od vernosti jej členov Kristovi, autentického svedectva života a ochoty nasledovať svätosť jej zakladateľov.

Branislav Krasnovský

Zdroj: infovaticana.com

PDF (formát pre tlač)