Vatikán zverejnil výstupný dokument zo Synody: Má sa meniť Cirkev, kánonické právo, učenie o človeku, bude sa premýšľať o diakonkách, homosexuáloch, celibáte etc. Liberáli jasajú

Branislav Michalka
30. októbra 2023   Cirkev   Komentár

Začiatok alebo koniec?

V sobotu sa konečne dočkali aj tí, ktorí si stále namýšľajú, že proces premeny Cirkvi ešte len čaká na svoje odštartovanie, „zásadného“ dokumentu z rímskej Synody. Vatikán zverejnil súhrnnú správu z rímskeho semifinále synodálnej cesty. Finále, ak je vôbec vhodné hovoriť o finále v rámci Cirkvi kým nepríde Posledný súd, by malo nasledovať v októbri budúceho roku.

Pokiaľ veríte, že éra tekutosti v Cirkvi sa teraz ešte len začína, tak pre vás dokument zaiste nebude natoľko radikálny, akým by mal byť podľa dichotómie: konzervatívna Cirkev do pontifikátu pápeža Františka – liberálna od pontifikátu pápeža Františka. Pokiaľ však viete, že liberalizácia Cirkvi má svoju dlhoročnú kontinuitu, ktorá začína II. vatikánskym koncilom, tak je vám zaiste jasné, že teraz nestojíme na mieste tektonického zlomu, ale na mieste, v ktorom sa revolúcia už len vylaďuje, dolaďuje a završuje.

Ergo, pokiaľ ste za prejav tradicionalizmu považovali aj rozdávanie svätého prijímania akolytmi, pokiaľ nedávali prijímanie na ruku, či miništrovanie dievčat, pokiaľ boli v úhľadných albách, tak vám súhrnný dokument zo Synody určite nebude pripadať až taký radikálny, či sa dokonca s nechcene infernálnym humorom môžete radovať, že zvíťazila umiernenosť. Ste už dostatočne vycvičení predchádzajúcim revolučným vývojom a preto drobné tanečné kroky revolúcie vám nepripadajú až také dramatické, najmä po verbálnej stránke.

Zmeny, zmeny, zmeny…

Všetkými očakávaný text bol schvaľovaný, odsek po odseku, 28. októbra hlasovaním 344 delegátov Synody. Základný rámec dokumentu, syntéza práce zhromaždených, dôkladne vybraných a preverených delegátov je, ako píše portál Catholic News Agency: „návrhom na synodálnu Cirkev, ktorá implementuje synodalitu cirkevného riadenia, teológie, misie a rozlišovania doktrín a pastoračných otázok“.

Už tu by mali všetci spozornieť, pretože je jasné, čo je potvrdené:

a) nastanú reálne ďalšie zmeny (pre tzv. pokoncilových konzervatívcov zásadné, pre tradicionalistov završujúce);
b) bude sa znovu rekonštruovať „cirkevné riadenie“;
c) bude ďalšia inovácia „teológie“;
d) budú sa nanovo riešiť „doktrína a pastorácia“

Čiže v podstate sa bude meniť – všetko. Respektíve dokončovať zmena všetkého. Tomu zodpovedá aj jasot nemeckých biskupov a ich ideových synodálnych súpútnikov. Ale o ich radosti neskôr. Dôležité pre nás je, že sám dokument charakterizuje už dopredu všetkých, ktorí by boli prípadne nepriaznivo naklonení zmenám, ako duchovných lenivcov a v podstate aj mocichtivých zvrátencov:

„Niektorí sa obávajú, že budú nútení zmeniť sa; iní sa obávajú, že sa nič nezmení a bude príliš málo odvahy pohybovať sa v rytme živej tradície. Určitá zmätenosť a opozícia skrývajú aj strach zo straty moci a privilégií, ktoré s ňou súvisia,“ píše sa v dokumente.

Z toho je zrejmé, ako bude prebiehať onen povestný „dialóg“ – tí, čo sú za, predstavujú zdravé a pozitívne jadro Cirkvi a tí, čo sú proti predstavujú slizké triumfalisticko-klerikalistické duchovné mŕtvoly. Odmietajú sa zmeniť, rozumej – zlepšiť, duchovne rásť a napredovať. Zároveň sa tu ako pozitívum opisuje „duchovná odvaha pohybovať sa v rytme živej tradície“, čiže v pokrokových zmenách. Naratív je teda daný, dobrí a zlí dostali svoje divadelné úlohy. Predstavenie sa môže začať.

Je tam dostatočná hmla, Watson?

V hlasovaní Synody bolo schválených viac ako 80 návrhov, ktoré boli natoľko voľne a vágne sformulované, že môžu poslúžiť opäť tak, ako väčšina textov po II. vatikánskom koncile – nie ako definície, ktoré majú upresniť neupresnené a zabrániť zmätku, ale ako revolučný nástroj, ktorý vďaka svoje vágnosti umožňuje čo najširšie použitie v procese liberalizácie. Inak povedané: tento nástroj musí byť dostatočne vágny, aby nikto nemohol prichytiť jeho používateľov pri omyle alebo zlom výklade, ale zároveň musí hovoriť o témach, ktoré chcú revolučne meniť.

Už konkrétne uvedenie témy, nie jej presná definícia a definícia vzťahu, ktorý treba k téme zaujať, je dostatočným základom, na ktorom sa dá ďalej budovať revolučný proces. Podobne ako brožúrka veľkého Mao Cetunga, ktorá sa stala počas Kultúrnej revolúcie mútnym rybníkom, z ktorého sa dali vyloviť také závery, aké boli práve potrebné, a zároveň zabraňovala nepriateľom pokroku usvedčiť revolucionárov z neprimeraného výkladu a citovania.

Toto si musíme uvedomiť, inak vôbec nepochopíme metódu práce progresivistov v Cirkvi a budeme sa napríklad detinsky radovať z umiernenosti synodálneho dokumentu preto, že neuvádza konkrétnu skratku LGBTQ a nepíše explicitne o požehnávaní homosexuálnych párov, ale „len“ uvádza, že treba viac vtiahnuť sexuálne menšiny do Cirkvi, prijať ich a pastoračne na ne pôsobiť. Alebo slovami dokumentu napríklad citlivo vnímať, že „ľudia, ktorí sa cítia vylúčení kvôli svojej sexualite alebo rodovej identite, chcú sprevádzanie a od Cirkvi, aby bránila ich dôstojnosť.“

V rukách správne orientovaného interpreta to však znamená – požehnávať homosexuálne zväzky. A dokážte mu, že to zle interpretuje…

Sexuálna evolúcia

O tom, že práve takto, v duchu revolučnej ideológie, bude dokument interpretovaný, svedčí vyjadrenie jedného z najpokrokovejších svetových prelátov. Georg Bätzing, predseda Nemeckej biskupskej konferencie, označil túžbu Svetovej synody po dôkladnej revízii katolíckej sexuálnej etiky za „veľký krok pre univerzálnu Cirkev“. Je mu teda jasné, čo Synoda hlása do sveta svojím sobotným dokumentom. Limburský biskup to povedal v nedeľu ráno na tlačovej konferencii v Ríme. Na druhý deň po publikovaní dokumentu. Uvádza to jeho oddaný portál Katholisch.de.

Na otázku o zmene sexuálnej morálky Bätzing ďalej povedal v súvislosti so synodálnym dokumentom: „Keď Synoda povie, že predchádzajúce formulácie cirkevného učenia o ľudských bytostiach tu už nestačia a že sa v tomto bode posúvajú vpred, aj s podporou vedy, potom toto je to obrovský krok vpred.“ Tak, tak „ľudské bytosti“, doteraz ste o sebe ešte všetko nevedeli. Synoda vám to objasní…

Jasajúci Bätzing potom v duchu synodálnej logiky dodáva, že „prevažná väčšina svetovej Cirkvi si zvolila túto formuláciu a prijala ju za svoju. Je to veľký krok pre svetovú Cirkev.“ Väčšina Cirkvi – 344 vyselektovaných delegátov…

A revolučný valec sa valí ďalej…

V správe sa uvádza, že bodom „konvergencie“ (čiže zhody) v zhromaždení bolo, že „niektoré problémy, ako napríklad tie, ktoré sa týkajú rodovej identity a sexuálnej orientácie, konca života, zložitých manželských situácií a etických otázok súvisiacich s umelou inteligenciou, sú kontroverzné nielen v spoločnosti, ale aj v Cirkvi, pretože vyvolávajú nové otázky.“

No a nové otázky predsa vyžadujú nové odpovede, alebo nie? O tom nemusíme pochybovať. Celá rétorika posledného pontifikátu reve do sveta práve to.

Nový synodálny človek

A završuje sa aj totálna premena videnia človeka, o akej sa tým naivnejším otcom koncilu ani nesnívalo. Len zlým „konšpirátorom“ a „prorokom skazy“, ktorých vtedajšie predpovede, v danom čase zosmiešňované a zatracované, akosi teraz nápadne súhlasia so súčasným stavom pokrokových katolíckych myslí. Správa zo Synody totiž uviedla, že antropologické kategórie už nie sú vždy dostatočné na to, aby pokryli zložitosť prvkov „vyplývajúcich zo skúseností alebo poznatkov vo vedách“ a Cirkev by o tom mala uvažovať a pracovať na tom.

Rozumieme správne? Bude sa vylepšovať už aj nemenný obraz človeka, ako nám ho zanechala katolícka teológia dvoch tisícročí. Začalo to liturgickými experimentmi a končí to spochybňovaním nemenného katolíckeho obrazu človeka. Malá chyba na počiatku, veliká jest na konci, ako písal sv. Tomáš Akvinský…

A ako na to v praxi? Dokument píše, že cirkevné učenie môže byť „preložené do vhodných pastoračných iniciatív“, pričom poznamenal, že aj keď „je potrebné ďalšie objasnenie“, mali by sme nasledovať Ježišov príklad. Ktorým smerom? Ľudia, ktorí sa cítia byť marginalizovaní alebo vylúčení z Cirkvi pre svoju „manželskú situáciu, identitu a sexualitu,“ uvádza sa v dokumente, „požadujú, aby boli vypočutí a sprevádzaní a aby bola chránená ich dôstojnosť.“ Smer je teda jasný…

Bude sa ďalej diskutovať a napredovať

Celkovo bolo v dokumente spomenutých 80 tém. Z nich boli dominantné tie, ktoré zavádzajú väčší vplyv laikov a konkrétne laikov ženského pohlavia, inak povedané ide tu o návrh „iniciovania procesov rozlišovania, týkajúcich sa decentralizácie Cirkvi“, alebo návrh takej vágnosti ohľadom všetkých pokrstených laikov, ako je zriadenie novej „krstnej služby načúvania a sprevádzania“. To môže byť samozrejme hocičo, od pomoci seniorom v domove dôchodcov až po prácu agenta tajnej polície. Ďalší návrh hovorí o „lektoráte“ laikov, čiže o ich kazateľskej službe „vo vhodnom kontexte“ (?).

Témy, ktoré boli najkontroverznejšie, ako požehnávanie homosexuálnych párov, zrušenie kňazského celibátu, ženský diakonát, či „eucharistická pohostinnosť“ pre medzináboženské páry sú v dokumente uvedené ako tie, na ktorých sa účastníci zatiaľ nezhodli. Budú sa riešiť počas nasledujúceho roka, v intenzívnom synodálnom kráčaní a bádaní, až do zdarného výsledku, ako predpokladáme.

Časť správy o potrebe ďalšieho prejednávania otázky ženských diakoniek, sa stretla s najväčším odporom – 69 ľudí hlasovalo proti jej začleneniu do dokumentu, zatiaľ čo za jej zahrnutie bolo 277. Čiže, ako neskôr zhodnotil kardinál Hollerich – z hľadiska princípu parlamentného hlasovania to skončilo dobre. Zvyšok sa doladí asi o rok.

Text bol podľa oficiálnych správ napísaný „odborníkmi“ a pod dohľadom komisie 13 synodálnych delegátov. Je rozdelený do troch častí: prvky synodálnej Cirkvi, účasť na misii a procesy umožňujúce dialóg so svetom. Mediálny hovorca Synody Paolo Ruffini uviedol, že delegáti predložili viac ako 1000 dodatkov k pôvodnému návrhu. Zároveň boli témy rozdelené podľa toho ako uspeli na „konvergencie“, „záležitosti na zváženie“ a „návrhy“. Konvergentné sú také, na ktorých sa väčšina radostne zhodla, „na zváženie“ sú asi tie, kde treba trošku ešte pritlačiť na vzpierajúcich sa prelátov, no a pod pojmom „návrhy“ zostali tie, pri ktorých bol najväčší odpor. Ale bude sa o nich ďalej diskutovať. Pokrokovo, samozrejme… Avšak žiadna časť nenesie pomenovanie „zamietnuté“. Zaujímavé, však?

Obety „woke“ božstvám a pokroku zašli však ešte ďalej. Okrem požiadavky na ďalšie teologické štúdium otázky stáleho diakonátu a možnosti prístupu žien ku kňazskej službe, správa Synody navrhla začleniť jazyk viac zohľadňujúci ženy a ich skúsenosti do liturgických a iných cirkevných textov!

Šesťdesiatsedem členov Synody hlasovalo proti návrhu, že „teologický a pastoračný výskum o prístupe žien k diakonátu by mal pokračovať“, zvyšok – väčšina, bol však za. Čiže sa budú ďalej presadzovať. Teraz už liberáli poznajú svoju silu a pôjde im to ako po masle. Kontroverzné témy, prestanú byť kontroverznými.

Budeme k vám celkom úprimní…

Túto „poctivosť“ Synody, ktorá sa už prestáva pred konzervatívcami pretvarovať, ocenil aj augsburský biskup Bertram Meier: „Všetky kontroverzné témy sú teraz na stole. Niekedy sme v katolíckej Cirkvi pokúšaní žiť priateľskými klamstvami, pretože nám chýba láska k pravde.“ Myslí tým však evidentne „pravdu“ o strategických zámeroch progresívcov, nie pravdu ako takú. Na „rímske pomery“ bolo podľa neho dobré, že sa posledné štyri týždne diskutovalo o kontroverzných témach. Čo viac: s nadšením vidí, čo sa bude v najbližších mesiacoch diať v Ríme, ale aj v Nemecku. Dúfa, „že sa v rôznych synodálnych procesoch zblížime a urobíme dobré, zodpovedné rozhodnutia pre Nemecko, ale aj ich začlenenie do univerzálnej Cirkvi.“ Čiže, pokrokové Nemecko – náš vzor!

Došlo aj na povestný kňazský celibát, ktorý trápi pokrokových kňazov už od dôb husitskej revolúcie. Správa sa pýtala, či je potrebné zachovať disciplínu kňazského celibátu v latinskom obrade katolíckej Cirkvi a žiadala, aby sa táto otázka znovu prebrala, pričom sa uvádza, že na túto tému „boli vyjadrené rôzne hodnotenia“.

Ďalší návrh o kňazskej službe sa týkal tzv. vyskočených (a zrejme väčšinou ženatých či inak sexuálne zaopatrených) kňazov. Má „zvážiť od prípadu k prípadu a od kontextu ku kontextu, či je vhodné zahrnúť kňazov, ktorí opustili službu do pastoračnej služby, ktorá si váži (!) ich formáciu a skúsenosti.“

Čo dodať? Snáď len citovať slová jednej z hláv Synody:

„Toto je Ježišov prístup, vytvoriť priestor pre každého, aby sa nikto necítil vylúčený,“ povedal kardinál Mario Grech, vedúci Sekretariátu synody, počas prezentácie dokumentu médiám po jeho zverejnení.

Skutočne? A ako si potom vysvetliť všetky tie jasne deklarované slová Ježiša Krista, v ktorých „vylučuje“? Napríklad:

„Ale on sa obrátil a povedal Petrovi: Choď odo mňa, satan! Si mi na pohoršenie, lebo nemyslíš na Božie veci, ale na ľudské.“ (Mt 16,23)

Jasot a potlesk

O tom, že liberáli triumfujú, aj keď si to možno niektorí naivnejší konzervatívci a optimisti radšej nechcú pripustiť, svedčí aj jasot relevantných činiteľov. Napríklad pokiaľ ide o odpor voči niektorým návrhom, kardinál Jean-Claude Hollerich, Generálny relátor Synody o synodalite, povedal, že ak by sa výsledky posudzovali v kontexte parlamentného hlasovania v demokratickom štáte, „boli by sme skutočne veľmi spokojní“ s výsledkom. A oni aj sú…

„Mame túto slobodu a otvorenosť k zmenám v Cirkvi,“ povedal, „a som si istý, že Cirkev nájde odpovede, ale možno nie presnú (?) odpoveď, ktorú chce mať táto alebo tá skupina, ale odpovede, s ktorými by sa väčšina ľudí mohla cítiť dobre a mohla ich počúvať.“

Ešte sa všetko len začína:

„Proces začína, naozaj len začína, na konci Synody,“ povedal Hollerich novinárom v sobotu večer. „Takže aj budúci rok dúfam, že bude dokument, ktorý bude skutočným (?) dokumentom, kde sa budú brať do úvahy aj niektoré teologické otázky synodality a tak ďalej.“

Ale aj konečný dokument, zdôraznil, bude len „krokom“ „Cirkvi v pohybe“: „A myslím si, že to je dôležité: hýbeme sa,“ dodal kardinál. Čiže pohyb, ako klad sám osebe. Kam sa „hýbu“, to je zrejme podružné…

Luxemburský arcibiskup dokonca uviedol, že Synoda „je o synodalite…, aj keď nám ľudia neveria“. Ktože by vám neveril? Nuž, sú aj takí neprajníci, ale kardinál Hollerich žiari optimizmom: „Bolo mi jasné, že niektoré témy budú vzbudzovať odpor. Som však plný úžasu, že toľko ľudí hlasovalo za.“ Zdieľame úžas s Jeho Eminenciou… A ona radostne pokračuje: „To znamená, že odpor nebol taký veľký, ako si ľudia predtým mysleli. Takže áno, s týmto výsledkom som spokojný.“

Sú však aj takí, ktorí sa nemienia vôbec pretvarovať. Thomas Söding, podpredseda Ústredného výboru nemeckých katolíkov a expert (!) na Svetovej synode v Ríme, opísal rímske rokovania ako „potvrdenie Synodálnej cesty v Nemecku“. Témy, o ktorých sa diskutuje v Nemecku, sú „jednoznačne témami, ktoré sú dôležité všade v univerzálnej Cirkvi,“ povedal Söding. „Priebežná správa Synody schválená v sobotu identifikuje všetky tieto problémy. Teraz musia veci pokračovať decentralizovaným spôsobom“, povedal Söding.

Samotné prezídium Ústredného výboru nemeckých katolíkov (ZdK) ocenilo rokovanie Synody v Ríme ako „začiatok kultúrnej zmeny“: „Synoda odsúdila sexuálne násilie a masové zneužívanie ľudí a zároveň to označila za štrukturálny problém Cirkvi,“ povedala v nedeľu v Berlíne prezidentka ZdK Irme Stetter-Karpová, známa držiteľka rána. Čiže problém je samotná tradičná podoba Cirkvi – generuje sexuálne násilie a zneužívanie ľudí. Synoda sa podľa nej vyslovila aj proti diskriminácii veriacich na základe ich sexuálnej orientácie, hlasovalo sa za posilnenie práv žien v Cirkvi a vyzvalo sa k väčšej účasti všetkých pokrstených.

A ako to v správnom matriarcháte už chodí, s materskou povýšenosťou pochválila aj samotný Vatikán: „Celkovo som vnímala schopnosť učiť sa,“ hovorí Stetter-Karpová s odkazom na Rím. Treba sa však ešte viac snažiť: „Po tom, čo pápež František zahrnul vedecké poznatky o klimatických zmenách do svojich vyhlásení, položila som si otázku: Kedy sa tak stane aj v oblasti humanitných vied? Keď príde čas na otázku žien vo všetkých službách a úradoch Cirkvi, mala by to byť nielen otázka, ale čosi viac,“ povedala predsedníčka ZdK. Bude, neboj sa…

Nadšenie z priebehu Synody neskrývali ani ďalší jej významní činitelia. Kardinál Grech uviedol, že jeden biskup mu povedal, ako počas Synody videl v ľuďoch „topenie ľadu“ a Grech ďalej recykloval Hollerichove slová:

„Toto je Ježišov prístup, vytvoriť priestor pre každého, aby sa nikto necítil vylúčený. Dnes tu bola obrovská radosť, ktorú ste mohli vidieť na vlastné oči.“

A nakoniec ešte trochu tej poézie:

„Myslím si,“ povedal Hollerich, „že ľudia odídu, zajtra alebo pozajtra a pôjdu domov so srdcom plným nádeje, s množstvom nápadov, a teším sa, že ich o rok opäť uvidím.“

Synodálni otcovia – konzervatívci?

Na záver všetkej tej radosti ešte trochu humoru. Jediný, kto verejne z liberálov protestoval proti dokumentu Synody bol známy LGBT-otec James Martin SJ. Údajne je málo pro-LGBT.

Pre tých naivnejších: ak poznáte starú dobrú hru na zlého a dobrého policajta, inak tiež na zlého radikála a dobrého umierneného, tak vám dúfam nemusím vysvetľovať, na čo má poslúžiť toto smiešne vyjadrenie. Zúfalí „konzervatívci“ dostanú povestnú slamku, ktorej sa môžu chytiť a držať sa jej zubami-nechtami. A môžu na všetky strany hovoriť: pozrite, neskončilo to až tak zle, veď James Martin protestuje!

Zachráň sa kto môžeš…

PDF (formát pre tlač)