Tri sväté mestá katolicizmu, v ktorých možno získať plnomocné odpustky, ležia v Španielsku

Branislav Krasnovský
22. novembra 2023   Cirkev

Každé náboženstvo má aspoň jedno sväté mesto. Azda tým najznámejším je Jeruzalem, ktorý je zároveň považovaný za sväté mesto hneď troch náboženstiev – kresťanstva, islamu a judaizmu. Hinduisti majú Varanasí na brehu Gangy, budhisti majú svoju Adžantu, Elloru a i., Sikhovia majú Amritsar, Mormóni majú Salt Lake City a v podobnom výpočte by sme mohli ešte pokračovať.

Katolíci majú 5 svätých mestských aglomerácií, ktoré majú možnosť sláviť Svätý rok a získať plnomocné odpustky. Tieto katolícke mestá sú teda viac než len geografickými miestami, sú to miesta duchovných tradícií a veľkých milostí. Púte do týchto svätých miest nie sú teda len obyčajnými turistickými výletmi; katolíci, ktorí sa púte do týchto miest zúčastňujú, sledujú hlbšie duchovné ciele, vrátane toho najdôležitejšieho – spásy vlastnej duše.

Dve katolícke sväté mestá pozná pravdepodobne každý katolík. Ide o Rím/Vatikán, kde sídli pápež a Jeruzalem, v ktorom pôsobil Náš Pán Ježiš Kristus. Tieto mestá sú úzko späté s katolíckou históriou a tradíciou a každoročne ich navštívia desaťtisíce pútnikov. Množstvo katolíckych chrámov, kláštorov, kaplniek, cintorínov a ďalších sakrálnych miest v týchto mestách je tak obrovské, že dokonale tieto mestá spoznať môže byť pre mnohých dlhoročnou výzvou a záležitosťou.

Málokto z katolíkov však vie, že zvyšné tri sväté mestá ležia v Španielsku. Prvým je Santiago de Compostella, ktoré mnohí katolíci určite poznajú podľa známej púte, nie každý však už bude poznať mestá Caravaca de la Cruz a Santo Toribio de Liébana.

Ich návštevou zbožní katolíci vyjadrujú nielen svoju úctu Nášmu Pánovi Ježišovi Kristovi, ale môžu sa aj doslovne nadýchať starobylej katolíckej atmosféry a vrátiť sa domov obohatení o množstvo poznatkov a bohaté zážitky.

Santiago de Compostela

Od 9. storočia, kedy bol nájdený hrob apoštola Jakuba, sa Santiago de Compostela stalo jedným z najvýznamnejších európskych pútnických miest. Starobylá sieť pútnických miest sa zbieha k miestnej katedrále, kde sa nachádza hrob a relikvie apoštola svätého Jakuba Staršieho, ktorý zahynul mučeníckou smrťou v roku 44 po Kristu.

Pútnici do Compostelly prichádzajú, aby prekonali svoje fyzické limity a obnovili si, či upevnili svoju katolícku vieru. Od Svätého roku 1976 zažíva Svätojakubská cesta doslovne renesanciu a po novom by sme mohli povedať, že doslova boom. Každý rok prichádza do Santiaga viac ako 200 000 pútnikov, ktorí konajú púť pešo, na bicykli, na koňoch alebo aj na invalidných vozíkoch.

Mesto má približne 100 000 obyvateľov. Santiago znamená svätý a Compostella (campus stellae) – pole hviezd. Existovalo už v antickej dobe a bolo dôležitým centrom rímskej moci. Do Compostelly po sťahovaní národov prenikli germánski Svébovia, ktorí sa podieľali na vzniku Vizigótskeho kráľovstva.

Podľa španielskej katolíckej legendy preniesli sv. Atanázius a sv. Teodorus ostatky sv. Jakuba Staršieho do Španielska a uložili ich v kamennej hrobke v meste Santiago de Compostella. Hrob apoštola sv. Jakuba Staršieho sa potom na niekoľko desaťročí stratil, až okolo roku 834 miesto posledného odpočinku svätca znova objavil pustovník Pelayo, na základe svetelného úkazu. Kráľ Alfonso II. (791 – 842) nechal na mieste novo nájdeného hrobu postaviť kostol, z ktorého sa stalo pútnické centrum.

V roku 997 Arabi dobyli Santiago de Compostella a mesto ako aj katedrálu, s ktorej prestavbou začal panovník Alfonso III. v roku 872, dôkladne zničili. Podľa stredovekých kroník museli kresťanskí otroci do moslimskej Córdoby ťahať zvony z katedrály v Santiagu. Hrob apoštola sv. Jakuba Staršieho sa však moslimom nájsť nepodarilo.

Po odchode maurských dobyvateľov Španieli mesto pomerne rýchlo obnovili a opravili aj zničenú katedrálu. Už v 11. storočí patrilo Santiago de Compostella spoločne s Rímom a Jeruzalemom k najdôležitejším pútnickým mestám v katolíckom svete. V roku 1236 v rámci španielskej reconquisty bola už navždy oslobodená Córdoba a maurskí otroci museli preniesť spomínané zvony späť do Santiaga de Compostella.

Symbolom Svätojakubskej púte je od 11. storočia palica, no najmä mušľa hrebenatky (Pecten maximus). V roku 1106 boli zaznamenané zázraky, ku ktorým došlo jednoduchým dotykom pútnickej mušle. Mušle pútnici nosili na prednej strane klobúka a často sa dávali pútnikom do hrobu.

Pýchou Santiaga de Compostella je aj miestna univerzita, ktorej vznik sa datuje do 15. storočia a ktorá vždy patrila k pýcham európskej vzdelanosti. Dodnes sa mimochodom hrdí tiež svojou bohatou knižnicou.

Caravaca de la Cruz

V Murcii na juhovýchode Španielska sa v mestečku Caravaca de la Cruz s pravekou a antickou minulosťou a približne 30 000 obyvateľmi nachádza výnimočná svätyňa s obrovským katolíckym historickým a duchovným významom. Bazilika de la Vera Cruz napriek tomu, že nepatrí k najväčším a najznámejším bazilikám v Španielsku, je miestom, kde sa nachádza fragment Lignum Crucis – pravého Kristovho kríža, známeho ako Kríž z Caravacy.

Podľa katolíckej legendy úlomok Kristovho kríža preniesli do mesta Caravaca anjeli, aj keď samozrejme existujú aj iné verzie tejto legendy. Pútnici od stredoveku katedrálu navštevovali, pretože vďaka púti k tejto svätej relikvii mohli získať plnomocné odpustky. V roku 1232 jeruzalemský arcibiskup Róbert priniesol so sebou relikviu časti pravého Kristovho kríža z Jeruzalema. Od tohto roku sa organizujú aj púte do tohto mesta.

Caravaca bola spočiatku opevneným mestom katolíckych aragónskych kráľov, pričom Maurom sa podarilo mesto dobyť okolo roku 1264 a pod maurskou nadvládou ostalo do roku 1312, kedy ho definitívne počas reconquisty oslobodili aragónske jednotky. Na oslobodzovaní mesta sa podieľali aj templárski rytieri, ktorí v Španielsku nezanikli tak ako vo Francúzsku, ale premenovali sa na Kristov rád. Mesto je vhodnou destináciou na katolícku dovolenku.

Mesto Camaleño a kláštor Santo Toribio de Liébana

V malom španielskom meste Camaleño s približne len 5000 obyvateľmi, hlboko v Kantábrijských horách na severe Španielska sa nachádza kláštor Santo Toribio de Liébana, v ktorom sa tiež nachádza fragment Kristovho kríža z Jeruzalema. Ide o najväčší fragment v celom katolíckom svete.

Fragment Kristovho Kríža uchovávaný v kláštore Santo Toribio de Liébana sa dostal do Európy v 5. storočí a do Španielska tento fragment priniesol sv. Turibius z Astorgy/Liébany. Fragment kríža zo Santo Toribio de Liébana je väčší ako ten vo francúzskom Poitiers či v Bazilike sv. Petra v Ríme. Ide o fragment z časti svätého kríža, kde bola pribitá Kristova ruka.

Relikvia je uložená v drahom relikviári, vyzdobenom zlatom a striebrom. Uvedený relikviár venoval kláštoru madridský inkvizítor Francisco Gómez de Otero y Cossío (1640 – 1714). Drevo naň pochádza zo stredomorského cyprusu (Cupressus sempervirens), ktorého stromy majú extrémne dlhú životnosť – často až 1000 rokov.

Svätý Turibius dlhšiu dobu pôsobil v Jeruzaleme, kde si vyslúžil uznanie patriarchu Juvenalia, ktorý ho vymenoval za vrchného sakristiána kostola Božieho hrobu. Od patriarchu Juvenalia dostal sv. Turibius aj spomínanú časť Kristovho kríža.

Pri návrate z Jeruzalema do Španielska sa sv. Turibius zastavil v Ríme, kde sa stretol s pápežom Levom I. Svätý Turibius bol tvrdým odporcom herézy priscillianizmu. Umrel v roku 476 v Španielsku, v čase keď germánske kmene zničili Rím. Jeho kostrové pozostatky preniesli v 8. storočí do kláštora v Liébane, kde sa nachádzal aj fragment sv. kríža, ktorý získal v Jeruzaleme.

Pápež Július II. od roku 1512 povolil Liébane sláviť Svätý rok. Sviatok sv. Turibia podľa tradičného kalendára pripadá na 16. apríla.

Kostol v kláštore, uchovávajúci relikviu, je z veľkej časti gotický, južná časť si zachovala románsky charakter. V kláštore sa nachádza aj známa Beatova apokalypsa z roku 775 v 12 zväzkoch a vyzdobená vzácnymi ilustráciami, ktorá sa zachovala vo viacerých kópiách a fragmentoch z 8. až 16. storočia.

PDF (formát pre tlač)