Taliansky arcibiskup čelí obvineniam z antisemitizmu, podpísal totiž petíciu proti izraelskému spisovateľovi

19. júna 2026   Aktuality   Prenasledovanie kresťanov

Taliansky arcibiskup čelí kritike kvôli tomu, že podpísal petíciu vyzývajúcu organizátorov literárneho festivalu vo svojej diecéze, aby zrušili pozvanie izraelskému spisovateľovi Eškolovi Nevovi na festivale Libro Possibile, ktorý sa má konať v júli v meste Vieste.

Petícia z 12. júna vyvolala ostrú kritiku, a to aj zo strany jedného z jeho biskupských kolegov. Arcibiskup Franco Moscone z diecézy Manfredonia–Vieste–San Giovanni Rotondo je teraz obviňovaný z antisemitizmu.

Moscone už v minulosti čelil kritike za porovnanie situácie v Gaze s holokaustom. Arcibiskup však uviedol, že petíciu nepodpísal preto, že Nevo je Izraelčan, ale preto, že podľa jeho názoru sa spisovateľ dostatočne nepostavil proti tomu, čo Moscone označuje za genocídu v Gaze.

Nevo, vnuk bývalého izraelského premiéra Leviho Eškola, žije v Tel Avive a je známy najmä románom Nostalgia, ktorého dej sa odohráva v Izraeli 90. rokov. Ešte väčšiu popularitu si však v Taliansku získal vďaka stĺpčekom, ktoré písal pre denník Corriere della Sera od novembra 2023 do októbra 2025. V nich opisoval život v Izraeli po útokoch zo 7. októbra a počas vojny v Gaze.

Petíciu podpísanú Mosconem iniciovali regionálny tajomník Komunistickej strany Sabino De Razza a antropologička Laura Marchettiová. Petícia začína tvrdením, že požiadavka na vylúčenie Neva „vyplýva z bolesti, zdesenia a rozhorčenia, ktoré pociťujeme nad tým, čo izraelská vláda a armáda robia v Gaze a na okupovaných palestínskych územiach“.

„Celé rodiny boli vyhladené. Celý národ bol vystavený bombardovaniu, obliehaniu, nútenému vysídľovaniu, hladovaniu a zbaveniu základných životných potrieb… Túto tragédiu ešte prehlbuje rozšírenie izraelských vojenských operácií do ďalších oblastí Blízkeho východu, najmä do Libanonu, kde bombardovanie a vojenské vpády spôsobili civilné obete a rozsiahle škody.“

Petícia následne uvádza, že jej cieľom nie je spochybňovať Nevove literárne diela, ani slobodu prejavu.

„Domnievame sa však, že intelektuáli nesú osobitnú zodpovednosť v najtragickejších okamihoch dejín. Nestačí zobrazovať ľudskosť – treba ju brániť. Nestačí oslavovať dialóg – treba odsúdiť vojnu,“ uvádza sa v texte, ktorý zjavne naráža na Nevovu vlastnú kritiku Netanjahua.

„Nestačí hovoriť o spolužití národov – treba zaujať stanovisko, keď zomierajú tisíce civilistov, keď chlapci a dievčatá hynú pod bombami a keď celé komunity prichádzajú o svoju pôdu, svoje domovy a svoju budúcnosť,“ dodáva petícia.

V rozhovore zo 14. júna arcibiskup Moscone uviedol, že petícia „nie je o cenzurovaní spisovateľa ani o zákaze jeho diel. Ide o inú otázku: Akú úlohu má dnes intelektuál tvárou v tvár tragédiám postihujúcim tisíce ľudí?“

Arcibiskup ešte dodal, že petícia „nabáda zamyslieť sa nad vhodnosťou jeho účasti na festivale, keď nikdy jasne nevyjadril svoj postoj k tomu, čo robí izraelská vláda“.

Nevovi vyčítal, že „nemal odvahu priniesť kritický a jasný príspevok… Súčasná situácia v Izraeli už nie je udržateľná. Od intelektuála sa očakáva, že pomenuje veci pravým menom. Tento konkrétny intelektuál neurobil.“

V pomerne nezvyčajnom kroku medzi talianskymi biskupmi emeritný arcibiskup Monreale Michele Pennisi verejne Mosconeho kritizoval slovami: „Politiku izraelskej vlády možno odsudzovať, ale to neospravedlňuje vylúčenie spisovateľa z festivalu iba preto, že je Izraelčan. Ide o akt antisemitizmu. Každý by mal mať možnosť slobodne vyjadrovať svoje názory bez toho, aby bol nútený verejne deklarovať svoju poslušnosť určitej línii.“

V deň zverejnenia petície vystúpil Nevo na podujatí v Bologni, kde povedal: „Nielenže sa hanbím za izraelskú vládu, ale Ben Gvir nepredstavuje ani mňa, ani hodnoty mojej krajiny, ani judaizmu… O štyri mesiace bude moja krajina voliť. Urobím všetko, čo budem môcť – som iba spisovateľ –, aby tento človek už nebol súčasťou vlády.“

Nie je to prvýkrát, čo arcibiskup Moscone čelí kritike za svoje vyjadrenia o medzinárodných otázkach. V marci 2025 sa zúčastnil pochodu za mier v Apúlii, kde vo svojom prejave vyhlásil, že „od roku 1947 sú Pásmo Gazy a Palestína koncentračným táborom pod holým nebom. Od 7. októbra 2023 sa z nich stal vyhladzovací tábor.“ … „Vždy ma najviac zarážalo, že za týmto koncentračným táborom stoja práve tí ľudia, ktorí boli až do konca druhej svetovej vojny obeťami koncentračných táborov,“ dodal.

V júni 2025 zároveň vyzval Taliansko na vystúpenie z NATO so slovami: „Musíme mať odvahu oslobodiť sa z tejto americkej reťaze. A hovorím to bez opatrnosti a bez prikrášľovania – podľa môjho názoru to znamená vystúpiť z NATO.“

„Druhou premárnenou príležitosťou boli Minské dohody. Keby ich Západ rešpektoval, k ruskej invázii na Ukrajinu by nedošlo,“ povedal. „Pápež František mal pravdu, keď povedal: „Štekali sme pri dverách Ruska“. Žil som v Poľsku, keď vstupovalo do NATO, a vtedy som si povedal: „Smerujeme k novej svetovej vojne“.“

V tom istom prejave uviedol, že vatikánsky štátny sekretár kardinál Pietro Parolin ho požiadal, aby bol pri niektorých témach „opatrný“, čo podľa jeho slov predstavovalo „priateľské pokarhanie“.

Arcibiskup Moscone sa opakovane kriticky vyjadroval aj k zahraničnej politike Spojených štátov a v jednom rozhovore dokonca spochybnil tvrdenia, že Irán skutočne intenzívne zbrojí.

„Západ v posledných desaťročiach podnecoval napätie a následne vojny. Netvrdím, že režimy Asada v Sýrii alebo Saddáma Husajna v Iraku boli rajom, ale pred medzinárodnými zásahmi tam neprebiehali občianske vojny,“ povedal.

Pohľad katolíckej tradície

Katolícka tradícia učí, že každý človek je stvorený na Boží obraz, a preto nesie nedotknuteľnú dôstojnosť bez ohľadu na svoj národ, rasu či vierovyznanie. Cirkev preto odmieta antisemitizmus aj kolektívnu nenávisť voči akémukoľvek národu. Zároveň však platí, že politické rozhodnutia vlád a vojenské operácie podliehajú morálnemu hodnoteniu. Žiadny štát, nech je akokoľvek mocný alebo historicky poznačený utrpením, nestojí nad prirodzeným zákonom ani nad Božími prikázaniami. Odsúdenie nespravodlivých činov štátnej moci nemožno automaticky zamieňať s nenávisťou voči celému národu.

Katolícka morálna náuka rozlišuje medzi jednotlivcom a politickou mocou. Spisovateľ alebo umelec nemá niesť kolektívnu vinu iba preto, že sa narodil v určitej krajine. Zároveň však majú intelektuáli, politici aj duchovní povinnosť hovoriť pravdu a brániť nevinných, keď dochádza k utrpeniu civilného obyvateľstva. Rovnaký morálny meter musí platiť pre všetkých – či už ide o vojny na Blízkom východe, na Ukrajine alebo kdekoľvek inde. Selektívne uplatňovanie spravodlivosti oslabuje dôveryhodnosť morálneho súdu.

Ak medzinárodné spoločenstvo považuje za legitímne kultúrne, športové či spoločenské sankcie voči Rusom a Bielorusom v súvislosti s vojnou na Ukrajine, potom je prirodzené, že časť verejnosti bude požadovať podobný prístup aj voči predstaviteľom štátov, ktoré vedú kontroverzné vojenské operácie alebo sú obviňované z rozsiahleho zabíjania civilistov. Samotná skutočnosť, že voči Izraelu alebo Spojeným štátom často chýba politická vôľa na prijatie obdobných opatrení, neznamená, že ich konanie nemôže byť predmetom ostrej morálnej a právnej kritiky.

Z pohľadu kresťanskej civilizácie totiž žiadny národ ani veľmoc – či už židovská, americká, ruská alebo akákoľvek iná – nestojí nad princípmi spravodlivosti, prirodzeného práva a univerzálnych civilizačných noriem, ktoré majú platiť rovnako pre všetkých.

Branislav Krasnovský

Zdroj: The Pillar, titulný obrázok, zdroj – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)