Biskup Schneider: Pozoruhodný počet vysokopostavených duchovných stratil katolícku vieru. Koncil priniesol zmätok

10. júna 2026   Aktuality

Biskup Athanasius Schneider z Astany v Kazachstane, ktorý dlhodobo kritizuje pokoncilový vývoj v Cirkvi, poskytol rozhovor katolíckemu spisovateľovi a tvorcovi podcastov Mattovi Gaspersovi na jeho kanáli Veritatis Vox. Video nesie názov „Základná otázka – II. vatikánsky koncil a FSSPX“ a biskup Schneider v ňom diskutuje s Mattom Gaspersom o tom, ako sa vyvíjala situácia celých 60 rokov od ukončenia koncilu, pričom komentuje aj najnovšiu kontroverziu medzi Vatikánom a Kňazským bratstvom svätého Pia X. (FSSPX) ohľadom biskupských svätení.

V rámci rozhovoru biskup Schneider otvorene konštatoval to, čo už začínajú pozorovať vzhľadom na excesy niektorých prelátov aj laici nie príliš zasvätení do udalostí posledných desaťročí – že pozoruhodný počet vysokopostavených duchovných stratil katolícku vieru:

„Chcú inú Cirkev: napoly protestantskú, napoly svetskú, prispôsobenú svetu. Za posledných 60 rokov ich bolo pozoruhodné množstvo. Majú vplyv v Cirkvi… Presadzovali to s vnútorným presvedčením, s túžbou skutočne zmeniť katolícku vieru, úplne ju prispôsobiť svetu a mať nové náboženstvo, ktoré je relativistické, akýsi synkretizmus.“

Ako bod zlomu označil biskup rok 1965, rok ukončenia II. vatikánskeho koncilu. V záplave udalostí je teraz už zbytočné hovoriť o konkrétnych jednotlivcoch v hierarchii, keďže podľa biskupa už máme pred očami výsledok – ovocie:

„Obrovský všeobecný zmätok, zahmlievanie, temnota, pokiaľ ide o doktrínu, morálku a liturgiu.“

Od reflexie koncilu následne Matt Gaspers prešiel k neuralgickému bodu súčasných dní, na spor Vatikánu s FSSPX a opýtal sa biskupa Schneidera, prečo kardinál Fernández žiada Bratstvo, aby bezpodmienečne prijalo koncil, ako podmienku pre akceptovanie FSSPX Vatikánom. Zároveň Gaspers dodal, že je zvláštne, prečo Vatikán nepožaduje podobnú deklaráciu od rôznych spoločenstiev aj ohľadom ďalších 20 koncilov, ktoré sa odohrali počas cirkevných dejín.

– Dodajme len, že na rozdiel od II. vatikánskeho koncilu, ostatné koncily obsahujú explicitne záväzné kánony, ktoré musia katolíci prijať inak je nad nimi automaticky vyhlásená anatéma. Je pochopiteľné, že niektoré koncily ako IV. lateránsky koncil, ktorý obsahuje kánony ohľadom postoja Cirkvi k moslimským a židovským obyvateľom, sú dnes pre cirkevných progresívcov krajne nepríjemné. Kánon 67 nariaďoval redukovať neprimerané úroky z pôžičiek židov voči kresťanom, kánon 68 nariaďoval židom a moslimom nosiť iné oblečenie ako nosia kresťania a kánon 69 zakazoval zastávať židom verejné funkcie s autoritou nad kresťanmi.

https://en.wikipedia.org/wiki/Fourth_Council_of_the_Lateran

Ak však nemusia vyjadrovať katolícke spoločenstvá svoj špeciálny súhlas so IV. lateránskym koncilom a jeho záväznými (!) kánonmi, (ktoré mimochodom Cirkev vôbec nespomína) prečo musia vyjadrovať súhlas s koncilom, ktorý jeho strojcovia sami označovali len za „pastoračný“?

Biskup Schneider na margo požiadavky uznania II. vatikánskeho koncilu uviedol, že cirkevná hierarchia ho považuje za neomylný napriek tomu, že sám Pavol VI. ho označil za nedefinitívny, neprinášajúci žiadne nové pravdy viery. Týmto sa podľa biskupa vytvára všeobecná atmosféra, v ktorej sa vyžaduje od veriacich súhlas vo svedomí s niečím, čo samotní hierarchovia nepovažujú za definitívne. Vzhľadom na takúto požiadavku biskup odkazuje, že Božie Zjavenie a jeho záväzný, definitívny výklad katolíckou Cirkvou počas 2000 rokov histórie má prednosť pre nedefinitívnymi vyhláseniami:

„Takže tam, kde hovoríme o Bohu, ktorý sa nám už zjavil, musíme podriadiť svoj intelekt a vôľu Bohu, Jeho zjaveniu. A nie pápežovi alebo biskupovi, ktorý sám hlása alebo vyhlasuje, že robí nedefinitívne vyhlásenia. Myslím si, že toto je zneužitie autority, ktorou sme povinní len Bohu. A svoj intelekt a vôľu musíme podriadiť učeniu, ktoré je už definitívne.“

Ako príklad podobného zneužitia autority uviedol biskup Schneider oficiálne povolenie pápeža Františka pre diecézu Buenos Aires, v ktorej odobril dávanie svätého prijímania rozvedeným a znovu zosobášeným. Napriek tomu, že to odporuje doktríne Cirkvi, kardinál štátny sekretár Parolin tvrdil, že tento dokument je súčasťou Magistéria! Ale podľa toho by sme, keďže ide o údajné magistérium, museli podriadiť svoj intelekt a vôľu niečomu, čo odporuje katolíckej doktríne. Takisto je to podľa biskupa s dokumentami ako Fiducia supplicans. Ide o „zneužitie moci pápeža a Ríma, ktoré trvá celé desaťročia, aby donútili ľudí vypnúť svoj intelekt“.

Biskup uviedol, že tento tlak sprevádzal aj spory medzi Bratstvom a Vatikánom od začiatku, avšak požiadavka je len ťažko dosiahnuteľná. Vatikán totiž požaduje od FSSPX vyhlásenie, že II. vatikánsky koncil je plne v súlade s katolíckou Tradíciou. Túto požiadavku označil biskup za „násilie na rozume“ a „cvičenie v mentálnej akrobacii“.

– Podľa všetkého preto, lebo nie je ťažké vypozorovať voľným okom trhliny medzi katolíckou tradíciou a niektorými výrokmi koncilu, ktorých diskontinuitu nezachráni ani následné zahmlievanie a vágny brzdný mechanizmus v textoch.

Táto hmlistosť a vágnosť umožňuje podľa biskupa Schneidera, aby sa aj „doktrinálne spochybniteľné“ inovácie pápeža Františka a aj pápeža Leva označovali ako „rozvoj učenia II. vatikánskeho koncilu“.

Celý tento tlak na katolíkov oddaných tradícii sa stupňuje podľa biskupa v čase, keď „nemecká Synodálna cesta, ale aj ďalší biskupi po celom svete otvorene hlásajú herézy a počas liturgií povoľujú rúhania, beztrestne, bez napomenutia“.

V tomto kontexte je akékoľvek iné napomínanie, a teda aj voči FSSPX podľa biskupa nespravodlivé.

Výsledkom je katastrofa:

„Ale vidíme, že je to katastrofa. Ak je ovocím len zmätok, nejednoznačnosť – ako môže byť nejednoznačnosť hlasom Ducha Svätého? Nikto nedá svoj život za niečo, čo je nejednoznačné.“

Branislav Michalka

Zdroj: Veritatis Vox, LifeSite News, titulný obrázok, zdroj – snímka obrazovky, youtube.com

PDF (formát pre tlač)