Španielsko: Kláštoru, v ktorom opatrujú vzácnu relikviu – neporušenú ruku svätej Terézie z Avily, hrozí zánik. Nie sú ľudia…

16. júna 2026   Aktuality   Cirkevná kríza

Kláštor Milosrdných (La Merced) v meste Ronda (Málaga), kde sa uchováva neporušená ruka svätej Terézie od Ježiša, sa ocitol v situácii, ktorá ohrozuje jeho ďalšiu existenciu. Ako samotné rehoľníčky vysvetlili pre Cadena SER, komunita má v súčasnosti iba štyri profesky, čo je počet nedostatočný na zabezpečenie ďalšieho fungovania kláštora.

Ak by bol kláštor napokon nútený zatvoriť svoje brány, jedným z najvýznamnejších dôsledkov by bolo odobratie slávnej tereziánskej relikvie z Rondy. Táto relikvia je považovaná za jednu z najvýznamnejších a najznámejších relikvií španielskeho katolicizmu.

Komunita sa neustále zmenšuje

Bosé karmelitánky vysvetľujú, že na udržanie otvorenej komunity tohto typu je potrebných najmenej šesť profesiek. V súčasnosti tvoria komunitu štyri rehoľníčky, pričom jedna z nich je vo vážnom zdravotnom stave v dôsledku neurodegeneratívneho ochorenia. Komunitu tvorí 85-ročná rehoľníčka pochádzajúca z Rondy, matka predstavená narodená v Gibraltári, jedna rehoľníčka z Kene a jedna z Vietnamu. Napriek zložitej situácii sestry tvrdia, že zatvorenie kláštora zatiaľ nepovažujú za nevyhnutné.

„Kým sa veci nestanú, nepovažujeme ich za hotové. Zajtra môžu prísť tri rehoľníčky a situácia sa môže obrátiť naruby ako ponožka,“ vysvetľujú.

Čo by sa stalo s neporušenou rukou svätej Terézie? Možné zatvorenie kláštora vyvolalo otázky o budúcnosti neporušenej ruky svätej Terézie od Ježiša, relikvie, ktorá každoročne priťahuje tisíce pútnikov a návštevníkov.

Komunita uvádza, že o jej ďalšom osude zatiaľ nebolo prijaté žiadne rozhodnutie. Zároveň však priznáva, že relikvia by len ťažko zostala v kláštore, ak by zanikla komunita, ktorá ju v súčasnosti opatruje.

„Nevieme, kam bude ruka premiestnená. Sú to rozhodnutia, ktoré sú zatiaľ otvorené a ani zďaleka nie sú definitívne,“ uvádzajú rehoľníčky.

Prítomnosť tejto relikvie urobila z kláštora v Ronde počas dlhých desaťročí jedno z hlavných miest tereziánskej úcty v Španielsku.

Relikvia s dlhou históriou

Neporušená ruka svätej Terézie bola oddelená od tela svätice krátko po jej smrti v roku 1582. V priebehu stáročí sa nachádzala na rôznych miestach, až napokon zostala spojená s komunitami bosých karmelitánok súvisiacimi so založením kláštora v Ronde.

Počas španielskej občianskej vojny relikvia dočasne opustila miesto svojho uloženia. Následne zostala celé desaťročia v držbe Francisca Franca, ktorý však nikdy nespochybnil vlastnícke právo karmelitánok voči tejto relikvii. Po jeho smrti bola ruka vrátená do kláštora v Ronde, kde sa nachádza dodnes.

Rehoľníčky zdôrazňujú, že problémy kláštora nie sú ekonomického charakteru. Komunita sa živí výrobou remeselných sladkostí a z darov, ktoré dostáva, takže hrozba jej zániku vyplýva výlučne z nedostatku nových povolaní. Pred dvoma rokmi karmelitánky spustili kampaň s cieľom prilákať nové povolania, jej výsledky však nestačili na vyriešenie situácie.

Prípad kláštora v Ronde odráža realitu, ktorá postihuje množstvo španielskych kláštorov a konventov. Starnutie rehoľných komunít a nedostatok nových povolaní nútia mnohé kontemplatívne rády zatvárať historické kláštory alebo sústreďovať svoje rehoľníčky do početnejších komunít. Zdá sa, že ani synodálne reformácie a „nové Turíce“ na tom nič nedokážu zmeniť.

Medzitým karmelitánky v Ronde naďalej očakávajú príchod nových povolaní, ktoré by zabezpečili budúcnosť komunity, ktorá v októbri budúceho mesiaca dovŕši 102 rokov nepretržitej prítomnosti v meste.

Pohľad katolíckej tradície

Z pohľadu katolíckej tradície sú kontemplatívne kláštory duchovnými pľúcami Cirkvi. Hoci ich členovia nežijú uprostred sveta, ale v tichu klauzúry, svojím životom modlitby, pokánia a obety prinášajú duchovné ovocie celej Cirkvi. Kláštory bosých karmelitánok nadväzujú na duchovné dedičstvo svätej Terézie od Ježiša a svätého Jána od Kríža, ktorí učili, že najväčšou silou kresťana nie je vonkajšia aktivita, ale hlboké spojenie duše s Bohom. Možný zánik takýchto komunít preto nepredstavuje iba stratu historickej budovy či vzácnej relikvie, ale aj ochudobnenie duchovného života celej Cirkvi.

Mnohí predstavitelia katolíckej tradície zároveň poukazujú na skutočnosť, že dramatický pokles rehoľných a kňazských povolaní v západnej Európe nastal predovšetkým po II. vatikánskom koncile. Kým v polovici 20. storočia boli semináre a kláštory v mnohých krajinách zaplnené, nasledujúce desaťročia priniesli prudký úbytok povolaní, zatváranie kláštorov a starnutie rehoľných komunít. Príčiny tohto vývoja sú predmetom diskusií medzi historikmi a teológmi, no tradicionalistické kruhy často poukazujú na oslabenie asketického života, liturgické zmeny, sekularizáciu spoločnosti a ústup od tradičnej katolíckej identity ako na faktory, ktoré mohli prispieť k oslabeniu kultúry povolaní.

Príbeh kláštora v Ronde je preto viac než len miestnou udalosťou. Je symbolom zápasu o zachovanie kontemplatívneho života v Európe, ktorá bola po stáročia kolískou rehoľných povolaní. Katolícka tradícia vždy verila, že Boh neprestáva povolávať mladých mužov a ženy do svojej služby, no zároveň pripomína Kristove slová z Evanjelia podľa Matúša (Mt 9,37–38): Vtedy povedal svojim učeníkom: „Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu.“

Branislav Krasnovský

Zdroj: infovaticana.com, titulný obrázok, zdroj – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)