Milánska farnosť poskytla priestor na modlitbu moslimským animátorom, ktorí sú súčasťou farského tábora pre mládež!
12. júna 2026
Aktuality
Cirkevná kríza, Islam
Milánska arcidiecéza naďalej púta pozornosť svojimi kontroverznými medzináboženskými aktivitami. O jednom jej multireligióznom bizarnom projekte sme písali nedávno:
Najnovšie v Ambroziánskom oratóriu v Miláne (štvrť Baggio) ponúkla farnosť moslimským animátorom z letného farského (!) tábora Grest svoju modlitebnú miestnosť. Podľa farnosti ide iba o „odlišné náboženské tradície“. A diecéza jasá. V Ambroziánskom oratóriu sa teda teraz modlia k Alahovi.
Dokument, ktorý minulý rok v októbri zverejnil Úrad pre dialóg a ekumenizmus Milánskej arcidiecézy ani nemohol mať predvídateľnejší a nešťastnejší výsledok. Dokument niesol názov Oratórium ako miesto medzináboženského stretnutia a jeden z farárov z okolia Milána preto okamžite prešiel od slov k činom.
V Baggiu, ľudnatej štvrti mesta Miláno, vo Farnosti svätého Jána Bosca miestny farár don Giovanni Salatino počas organizovania letného farského tábora urobil poriadny krok v ústrety všeľudskému bratstvu. Pod heslami „vzájomného uznania“ a „medzináboženského dialógu“ umožní moslimským mladíkom „prežiť vlastnú chvíľu modlitby“. Títo „mladíci“ – pojem, ktorý tak dobre poznáme zo správ o špecifickom obohacovaní imigrantmi, sa však neocitli v tábore náhodou. Medzi animátormi (!) letného oratória sú aj niektorí mladí moslimovia.
Už samotná skutočnosť, že v katolíckom spoločenstve pôsobia ako vychovávatelia osoby islamského vierovyznania, by mala milánskeho arcibiskupa Maria Delpiniho znepokojovať. Tento fakt by bol ťažko pochopiteľný nielen pre Marťana, ktorý by sa zrazu ocitol na milánskom predmestí, ale je nepochopiteľný aj pre udivených milánskych katolíkov.
Diecéza je však z tejto veselej zmesi vierovyznaní premiešaných s výchovou natoľko nadšená, že správu o poskytnutí modlitebnej miestnosti sama zverejnila priamo na internetovej stránke milánskej cirkvi. Don Salatino, prezývaný niektorými pravovernými katolíkmi posmešne aj „don Saladin“, hovorí:
„Mám to šťastie, že medzi animátormi mám niekoľko starších mladých ľudí islamského vierovyznania. Budú teda oni viesť modlitbu s ostatnými moslimskými mladíkmi na oddelenom mieste.“
Presne tak. Kým farár alebo niekto iný bude viesť katolícku modlitbu (predpokladáme, že niekde v kostole, hoci na tom už zrejme nezáleží), skupinka moslimov sa oddelí a bude sa modliť podľa islamských predpisov. A kto vie, či nejaké pokrstené dieťa s trochu exotickým vkusom nedostane chuť vyskúšať si modlitbu smerom k Mekke. Alebo ešte horšie: či podobné chúťky nezakúsi aj dôstojný pán farár a zdržanlivejší je, ako to tak už pri synodálnych inováciách býva, len pred médiami.
Don Giovanni je zo svojho nápadu taký nadšený, že dokonca navrhuje, ako by sa mali moslimovia v jeho farnosti modliť:
„Aj oni budú, podobne ako ostatní nasledovať krátke zamyslenie nad hodnotou predstavenou v daný deň, podľa príbehu tohtoročnej témy o živote svätého Františka a predstavujem si, že modlitba sa môže skončiť islamským zvolaním – Bismillah.“
Keďže je táto vec viac než zvláštna a vyslovene rúhavá, okamžite prichádza „teologické“ zdôvodnenie poskytnuté farárom a potvrdené diecézou:
„Vždy je lepšie pomôcť mladým ľuďom modliť sa. Modlíme sa k tomu istému Bohu (žeby moslimovia začali veriť vo Svätú Trojicu?; pozn. red.), hoci v rámci odlišných náboženských tradícií. A uznať identitu toho druhého je duchom Evanjelia.“ (???)
– Uznať identitu druhého je duch Evanjelia? Nebude to tu podobne ako s tým tzv. „duchom koncilu“, ktorý vanie kade chce a nedrží sa písaného textu? Pretože vo Svätom Písme čítame ako Pán Ježiš hovorí o „identite“ svojich odporcov (ktorými sú nepochybne aj moslimovia) a nič nenasvedčuje tomu, že ju uznáva:
„Ježiš im povedal: Keby Boh bol vaším Otcom, milovali by ste ma; veď ja som z Boha vyšiel a prichádzam (z Boha). Lebo neprišiel som sám od seba, ale On ma poslal.“ Prečo nechápete moju reč? Pretože nemôžete počuť moje slová. Vy ste z otca diabla a žiadosti svojho otca chcete činiť. On bol vrahom ľudí od počiatku a nestál v pravde, lebo nieto v ňom pravdy. Keď hovorí lož, hovorí zo svojho vlastného, pretože je luhár a otec lži.“ (Ján 8,44–45)
To, že by v Evanjeliu stálo, že máme uznávať identitu druhého práve týmto spôsobom, pravdepodobne nenájdeme u žiadneho zo štyroch evanjelistov, iba ak by sme pod pojem „duch evanjelia“ chceli zahrnúť celý zmätok náhodných fráz vytiahnutých zo zásuvky dobrých pocitov. Isté však je to, čo hovorí 15. žalm: „Rozmnožujú svoje bolesti tí, čo sa ponáhľajú za cudzím bohom.“
zdroj: youtube.com
Tvrdiť však, že rozdiel medzi islamom a kresťanstvom spočíva iba v „odlišných náboženských tradíciách“ je nezmysel, ktorý nielen odporuje dvetisícročnému Učiteľskému úradu Cirkvi, ale zároveň vyvoláva vážne pochybnosti o teologickej pripravenosti dona Salatina.
Od dokumentu z Abú Zabí, ktorý dopadol smerom nadol cez biskupov až po farárov, nové náboženstvo založené na servilnom a slaboduchom synodálnom poklonkovaní islamu teraz všade prekvitá. A je na svetelné roky vzdialené od pastierskeho listu biskupa Antonia Suettu zo San Rema, ktorý naopak zdôrazňuje potrebu evanjelizovať moslimov, pretože práve to je prvý a najväčší skutok lásky, ktorý im možno preukázať, ako sme o tom písali aj na stránke Christianitas.sk:
V Milánskej diecéze je však zjavne nový smer iný: chrám všetkých náboženstiev, o ktorom je zmienka v odkaze vyššie, je teda iba predjedlom, zatiaľ čo utláčaný Ježiš sa ukrýva a diecéza sa vyhýba eucharistickým procesiám, aby náhodou nerušili turistov alebo vodičov áut.
Čo sa týka moslimov, ktorým sa bezplatne poskytujú priestory a príležitosti na získavanie nových prívržencov – čo na to povedia mučeníci, ktorí položili život za Krista vo svete pod kontrolou moslimov? Kto z nich sa snažil moslimov presviedčať, že sa modlíme k tomu istému Bohu, keď je zrejmé, že táto predstava je pre moslimov rúhavá?
Pohľad katolíckej tradície
Katolícka tradícia vždy rozlišovala medzi úctou k osobe a pravdivým hodnotením náboženského učenia. Každý človek bez ohľadu na vierovyznanie je stvorený na Boží obraz a zasluhuje si úctu, spravodlivosť a kresťanskú lásku. To však neznamená, že Cirkev má rezignovať na svoje poslanie hlásať Ježiša Krista ako jediného Spasiteľa sveta. Poslaním katolíckeho oratória nie je vytvárať priestor na paralelné náboženské obrady, ale formovať deti a mládež v katolíckej viere a privádzať ich k sviatostnému životu. Dejiny misií od apoštolov až po svätého Františka Xaverského či svätého Františka z Assisi svedčia o tom, že pravá láska k nekresťanom spočívala v úsilí priviesť ich ku Kristovi, nie v relativizovaní rozdielov medzi vierami.
Rovnako nemožno tvrdiť, že rozdiel medzi kresťanstvom a islamom predstavujú iba „odlišné náboženské tradície“. Katolícka náuka vyznáva Ježiša Krista ako pravého Boha a pravého človeka, druhú Božskú osobu Najsvätejšej Trojice, ukrižovaného a zmŕtvychvstalého Vykupiteľa. Islam tieto základné pravdy odmieta. Preto Cirkev počas stáročí podporovala dialóg založený na úcte, nikdy však na popieraní alebo zahmlievaní podstatných dogmatických rozdielov. Skutočný medzináboženský dialóg nemôže byť postavený na predstieraní, že všetky náboženstvá sú len rôznymi cestami k tomu istému cieľu, ale na pravdivom svedectve o Kristovi.
Niektorí duchovní, ktorí dobrovoľne premieňajú katolícke farské priestory na miesta islamskej modlitby a rezignujú na evanjelizáciu v mene neurčitého „dialógu“, pôsobia dojmom buď naivných polointeligentných idealistov, alebo užitočných idiotov sekularizovaného sveta, ktorí sa vzdávajú ešte skôr, ako sa vôbec začne duchovný zápas. Dejiny kresťanstva ukazujú, že Cirkev rástla odvahou mučeníkov, misionárov a svätcov, nie ústupkami voči náboženskému relativizmu. Kňaz, ktorý prestáva veriť v jedinečnosť Kristovho poslania a v potrebu hlásať evanjelium všetkým národom, sa vzdáva samotného jadra svojho povolania a namiesto apoštola sa stáva správcom prázdneho kompromisu.
Ešteže má kňaz don Salatino toľko rozumu a sebazáchovy, že v moslimskom prostredí nerozpráva v rámci ekumenického dialógu pozitívne o LGBTQ komunite. Nežnou sympatiou k piesni Pride Song, o tom, že aj ľudia sú ako dúha by pravdepodobne v moslimskom detskom prostredí nezabodoval.
zdroj: youtube.com
Branislav Krasnovský
Zdroj: lanuovab.it, titulný ilustračný obrázok, zdroj – picryl.com
Najnovšie články
Na konzervatívnej strane internetu
