Rímska diecéza podporuje stretnutie medzi kresťanmi a moslimami vo Veľkej mešite

1. mája 2026   Aktuality   Cirkevná kríza

Rímska diecéza oznámila konanie stretnutia medzi kresťanmi a moslimami, ktoré sa uskutoční vo štvrtok 7. mája o 17:00 vo Veľkej mešite v Ríme v rámci iniciatív medzináboženského dialógu podporovaných Vikariátom.

Podujatie s názvom „Kresťania a moslimovia v dialógu vo Veľkej mešite“ organizuje spoločne Islamské kultúrne centrum Talianska a Rímska diecéza, ako uviedol samotný Vikariát vo zverejnenom vyhlásení.

Inštitucionálna účasť a program

Na stretnutí vystúpia okrem iných mons. Marco Valentini, pomocný biskup severnej oblasti Ríma, a mons. Marco Gnavi, zodpovedný za oblasť ekumenizmu a medzináboženského dialógu diecézy. Zúčastnia sa aj predstavitelia islamského a akademického prostredia, ako Abdellah Redouane, generálny tajomník Islamského kultúrneho centra Talianska, a profesor Wasim Salman, prezident Pápežského inštitútu arabských a islamských štúdií (PISAI).

Deň sa zakončí komentovanou prehliadkou mešity, ktorú povedie imám Nader Akkad. Počas podujatia budú predstavené aj takzvané „Listy k poznaniu islamu“, ktoré boli vypracované spoločnou komisiou kresťanov a moslimov.

Dialóg ako pastoračná os

Vikariát zdôrazňuje, že tieto iniciatívy zapadajú do línie podporovanej od začiatku pontifikátu pápeža Leva XIV., ktorý, podľa vyhlásenia, zdôrazňuje význam stretnutia medzi náboženstvami „s jasnosťou“.

V tejto súvislosti sa pripomína kontinuita s prístupom rozvíjaným v posledných desaťročiach, s odkazom na ducha dokumentu Nostra aetate II. vatikánskeho koncilu a na novšie prístupy k bratstvu a dialógu.

Samotný Mons. Gnavi zdôraznil, že „žiadna príležitosť na dialóg nie je bezvýznamná“, a obhajoval, že takéto stretnutia prispievajú k vytváraniu „kultúry pokoja“ v medzinárodnom kontexte poznačenom konfliktmi a napätím.

Veľká mešita ako miesto stretnutia

Vyhlásenie predstavuje Veľkú mešitu v Ríme ako „miesto bratského stretnutia medzi moslimami a katolíkmi“, pričom vyzdvihuje úlohu Islamského kultúrneho centra Talianska pri podpore iniciatív vzájomného poznania.

Podľa organizátorov je cieľom podporiť väčšie porozumenie medzi oboma náboženstvami a podporiť spolužitie založené na rešpekte a spolupráci.

Pohľad katolíckej tradície

Z pohľadu tradičného katolíka takéto iniciatívy vzbudzujú oprávnené otázky. Katolícka Cirkev vždy učila, že pravda je plne zjavená v Kristovi a že dialóg má zmysel len vtedy, ak túto pravdu nezatieňuje. Stretnutia s inými náboženstvami môžu prispieť k spoločenskému pokoju, no nesmú vytvárať dojem, že všetky náboženské postoje sú rovnocenné. Práve preto časť veriacich vníma problém nie v samotnom dialógu, ale v jeho forme: ak sa z dialógu vytráca jasné svedectvo, prestáva byť službou pravde a stáva sa iba gestom.

Napätie ešte viac narastá pri pohľade dovnútra Cirkvi. Zatiaľ čo smerom navonok sa zdôrazňuje otvorenosť a stretávanie, tradičné liturgické a teologické formy sa často stretávajú s obmedzeniami. V očiach mnohých veriacich tak vzniká paradox: ochota viesť rozhovor s každým, no menšia ochota viesť ho s vlastnými, ktorí sa držia tradície. To nevyvoláva odpor voči dialógu ako takému, ale otázku, či je tento princíp uplatňovaný konzistentne.

A potom prichádza cynická otázka, ktorú si medzi sebou veriaci už ani neskrývajú: Či sa vo Vatikáne nestráca zdravý rozum. Servilný dialóg so všetkými len nie s katolíkmi, ktorí ctia tradíciu. A ak je to tak, potom sa v očiach mnohých veci obracajú naruby: nie tradícia je problémom, ale práve jej odmietanie. A tak sa pre nich čoraz jednoduchšie javí záver, že ak je tradícia vytláčaná, bude zrejme bližšie pravde než to, čo ju nahrádza.

Branislav Krasnovský

Zdroj: infovaticana.com, titulný ilustračný obrázok, zdroj – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)