Katastrofa cirkevného modernizmu v Belgicku: Len 3 % kostolov si zachovajú náboženský charakter! Ale biskup sa teší, že ostatné budú „otvorenejšie“

1. mája 2026   Aktuality   Cirkevná kríza, Modernizmus

Podľa nedávno predložených plánov si iba 3 % katolíckych kostolov majú zachovať svoj prísne sakrálny charakter. Zvyšok bude upravený na iné účely. Ako zdôrazňuje biskup z mesta Bruggy, „už teraz je 80 % kostolov multifunkčných a slúži na viac než len k modlitbe a omšiam“.

V Belgicku nie sú kostoly spravované a vlastnené štátom, ale za ich údržbu zodpovedajú farské rady aj miestne samosprávy. Flámska ministerka vnútra Hilde Crevitsová zaviazala všetky obce, aby vypracovali plán riadenia svojich kostolov. Iniciatívu prevzali farské rady, ktoré prostredníctvom diecéz postúpili svoje plány obciam.

25. apríla boli v Kostole sv. Jozefa v Roeselare, ktorý v súčasnosti slúži ako architektonická kancelária, prezentované výsledky inventarizácie. Ukazuje sa, že v priemere je na obec päť až šesť kostolov.

– Ako asi tak tento počet mohol vzniknúť? A prečo po koncile, „nových Turíciach“ a aggiornamente ich počet a preplnenosť nerastie, ako nám to bolo sľúbené a predpovedané v 60. rokoch 20. storočia, ale naopak katastrofálne upadá?

Hilde Crevitsová však ako skalná optimistka s uspokojením poznamenala, že nie sú prázdne. Osemdesiat percent z nich sa nepoužíva výlučne na nedeľné omše, ale sú multifunkčné, slúžia ako knižnice, koncertné sály a kancelárie!

– Tak to je skutočná expanzia…

Uznala, že náboženské budovy boli po stáročia miestom stretávania obyvateľov vo Flámsku. O aké „stretávanie“ išlo, to už, zdá sa, nikto nerieši. Nakoniec: stretávanie ako stretávanie. Hlavne, že majú vo Flámsku spoločenstvo…

Vláda má v úmysle pokračovať aj v budúcnosti v stretávaní občanov v sekularizovaných, alebo čo je ešte desivejšie v multifunkčných (!) kostoloch:

„Snažíme sa o zmenu účelu, ktorá umožní čo najväčšiemu počtu kostolov okrem ich náboženskej funkcie plniť aj väčšiu spoločenskú úlohu,“ uviedla ministerka.

Podľa oficiálnej webovej stránky belgickej cirkvi je bruggský biskup s iniciatívou flámskych úradov spokojný!

„80 percent kostolov je už teraz multifunkčných a nepoužíva sa výlučne na modlitbu a omše,“ povedal biskup Lode Aerts. „Toto percento sa teraz môže zvýšiť na 97 percent. Farské rady aj diecézy prejavujú veľké odhodlanie (?) a skutočnú ochotu spolupracovať v rámci tejto dynamiky (!!!). Sme radi, že sa kostoly môžu týmto spôsobom stať otvorenejšími,“ dodal katolícky bruggský biskup.

– Jeden nevie, či má plakať alebo revať od smiechu. Biskup sa teší, že 97 % kostolov končí, lebo to bude pokrokovejšie a budú „otvorenejšie“!

Prebiehajúca „reštrukturalizácia“ kostolov vo Flámsku je desivým dôkazom krízy katolicizmu v Belgicku. Radikálne reformy, ktoré miestna cirkev uskutočnila, vrátane tých nedávnych, flámsku cirkev úplne rozvrátili. Stojí za to pripomenúť, že práve flámski biskupi v roku 2022 schválili a zverejnili liturgiu pre požehnanie párov rovnakého pohlavia a v marci tohto roku antverpský biskup Johan Bonny oznámil svoj zámer vysvätiť od roku 2028 ženatých mužov za kňazov.

To všetko však nemôže progresívnych maniakov a fanatikov v Cirkvi zastaviť. Podobne ako iného maniaka, ktorý bol fatalisticky, napriek blížiacej sa katastrofe, odhodlaný búchať do stola „až do trpkého konca“, a to, že jeho nápady priviedli národ do skazy interpretoval nakoniec tak, že národ ho nebol hodný. Skrátka, „tak sa to vyvinulo“ a „ono by to prišlo tak či tak…“

Branislav Michalka

Zdroj: KAI, titulný obrázok, zdroj – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)