Recenzia knihy Roberta kardinála Saraha – Katechizmus duchovného života

Branislav Krasnovský
22. septembra 2023   Cirkev

Knihy vydavateľstva Hesperion by nemali chýbať v knižnici žiadneho katolíka

16. septembra 2023 členovia nášho portálu Christianitas.sk navštívili České Budějovice, kde Jeho Eminencia, kardinál Robert Sarah predstavil svoju knihu Katechizmus duchovního života. Kniha má 239 strán a v českom jazyku ju vydalo vydavateľstvo Hesperion, vo Vyššom Brode v roku 2023.

Vydavateľstvo Hesperion vydáva knihy z oblasti katolíckej teológie, liturgie a spirituality. Poukazuje na súčasnú krízu v Cirkvi, ktorá úzko súvisí s desakralizáciou západnej civilizácie a zosvetštením vnútorného života Cirkvi. Tituly, ktoré Hesperion vydáva, sledujú cieľ ako túto duchovnú krízu pravdivo pomenovať a zároveň ukázať cestu k jej prekonaniu.

Z uvedeného vydavateľstva som si už v minulosti objednal knihy amerického arcibiskupa Fultona Sheena: Kalvárie a mše svatá (2023, 72 s.), Sama Guzmana: Katolícky gentleman (2022, 144 s.), či ďalšie knihy kardinála Saraha: Bůh, nebo nic (2017, 288 s.), Den se již nachýlil (2019, 328 s.) a Síla ticha (2018, 288 s.) a nikdy som to neoľutoval. Zamýšľam napísať recenzie aj o ďalších knihách tohto vydavateľstva a postupne ich uverejniť na našom portáli.

Kto by mal záujem bližšie sa zoznámiť s titulmi vydavateľstva Hesperion, tomu odporúčam navštíviť ich stránku: https://www.hesperion.cz/.

Katechizmus duchovného života kardinála Saraha je prekladom z francúzskeho vydania Catechisme de la vie sipiriuelle prekladateľky Lucie Cekotovej. Uvedená prekladateľka patrí k najlepším odborníkom na preklady z francúzskeho jazyka v Českej republike, štylisticky predstavuje klenot práve aj vďaka prekladateľskej úrovni Lucie Cekotovej.

Kniha kardinála Saraha, prekvapivo, nemusí osloviť každého

Jeho Eminencia kardinál Robert Sarah dokáže s príťažlivou priamočiarosťou a duchovnou hĺbkou osloviť čitateľa a získať si jeho záujem. Dokáže priviesť čitateľa k Bohu a z jeho kníh je zrejmé, že hlboko prežíva Božiu prítomnosť a veľkoleposť. Kniha má veľmi kultivovaný štýl a je priam nabitá informáciami.

Hoci som sám knihu od 16. septembra, kedy som sa k nej dostal, už prečítal, stále sa k nej musím vracať, núti ma k tomu jej nesmierne pútavý štýl a jasnosť napísaného. Ak máte záujem prehlbovať svoj pravý, tradičný a katolícky duchovný život, vrelo vám ju odporúčam.

Momentálne v knihe po jej prvom prečítaní voľne listujem a premýšľam nad slovami kardinála Roberta Saraha. Aby som si slová ešte viac vychutnal, súbežne listujem aj v dvoch knihách českého duchovného katolícko-liberálneho giganta o. Tomáša Halíka s názvami Co je bez chvění není pevné a Čas prázdnych kostelů.

Podľa mňa je priam až fascinujúce, aká duchovná hĺbka delí od seba Roberta Saraha a Tomáša Halíka. Aby som však nebol obvinený z toho, že robím kardinálovi Sarahovi neadekvátnu reklamu, každý z katolíkov môže urobiť podobný pokus ako aj ja a po prečítaní Sarahovej knihy ju môže porovnať s ľubovoľným Halíkovým dielom.

Komu sa bude viac páčiť Halík, tomu z úprimného srdca gratulujem, no takýto čitateľ by sa možno mal zamyslieť, či je portál Christianitas.sk pre neho ten pravý portál, resp. či by sa necítil lepšie na iných portáloch, ktoré ponúkajú knihy aj pre menej náročného avšak moderného liberálne cítiacieho veriaceho 21. storočia.

Kniha Katechizmus duchovného života

V tejto veľmi dobre napísanej knihe o duchovnom živote nám kardinál Robert Sarah ukazuje, ako zlepšiť úroveň svojho duchovného života a ako ho rozvíjať. Poznamenáva, že „cieľom knihy je pomôcť všetkým tým, ktorí sa rozhodli odpovedať na Božiu lásku plným, šťastným a plodným životom, plným kontemplácie“.

Kniha je rozdelená do 9 kapitol: (1. Krst – vstup do života, 2. Vnútorné turíce, 3. Eucharistia a liturgia, 4. Nasledovať Ježiša na púšť, 5. Sviatosť obrátenia, 6. Milovať sa ako Kristus a Cirkev, 7. Posväť ich v pravde, 8. Tajomstvo Kríža, 9. Cirkev a misie, Záver – vráť mi radosť zo svojej ochrany). Postavená je na pilieroch sviatostí, modlitby, askézy a liturgie.

Pre kardinála Saraha je krst začiatkom návratu človeka poškvrneného dedičným hriechom do náručia milujúceho Boha. V knihe nás kardinál Sarah pozýva k štúdiu evanjelií a s pomocou textov knihy aby sme rozmýšľali nad pôvodom a významom každej zo sviatostí, a pomocou pochopenia významu sviatostí mohli rásť v našom osobnom vzťahu s Naším Pánom Ježišom Kristom, rozvíjali svoj kontemplatívny život v spoločenstve s Najsvätejšou Trojicou.

Kardinál Sarah podčiarkuje dôležitosť krstu krátko po narodení, aby dieťa získalo dobrá, ktoré táto sviatosť prináša. Krst je veľkou pomocou aj pre deti, ktorých rodičia nežijú plnohodnotne život katolíckej viery a v neskoršom období to môžu byť práve milosti krstu, ktoré umožnia dieťaťu, aby prijalo sviatosť zmierenia, Eucharistiu a stalo sa otvoreným (po prijatí sviatosti birmovania) oslobodzujúcemu pôsobeniu Ducha Svätého. Kardinál Sarah naznačuje, ako sa majú katolíci pripravovať na duchovné kňazstvo – poslušnosťou a obetovaním Bohu všetkej svojej lásky, skutkov, radostí, modlitieb a utrpení vlastného života.

Vysvetľuje, ako obnoviť skutočné vysvätené katolícke kňazstvo, manželský život a pod. Podľa jeho slov, „bez Ježišovej prítomnosti v Eucharistii je svet odsúdený na barbarstvo, dekadenciu, stratu morálky a duchovnú smrť“.

Čitateľovi kardinál Sarah pripomína fakt, že od prvých storočí boli prví katolíci ochotní zomrieť za vieru, s úctou slávili posvätné tajomstvá, mali v úcte Eucharistiu a udržiavali katolícku Tradíciu. Nikdy si nedali vziať Eucharistiu a kardinál Sarah tiež zdôraznil, že „žiadna vláda, žiadna cirkevná autorita nemôže zakázať legitímne slávenie svätej omše a podávanie Eucharistie“. Katolícke sviatosti sú naším dôležitým itinerárom na ceste do Neba.

Musíme vyjsť s Kristom na púšť

Knihu o Katechizme duchovného života sa rozhodol kardinál Sarah napísať uprostred dnešného teologického zmätku v Cirkvi, aby ľudia mali možnosť dosiahnuť pokrok vo svojom duchovnom živote a v osobnom vzťahu s Naším Pánom Ježišom Kristom. Nie je to katechizmus, ktorý by chcel konkurovať Katechizmu katolíckej Cirkvi, ale zodpovedá hlbokej potrebe dnešnej doby. Ozajstný katolík cíti potrebu približovať sa ku Kristovi, Vtelenému Slovu. Je to jednoduchosť púšte, uznanie našej závislosti na Bohu a túžba po stretnutí s ním, čo nás môže pozitívne formovať.

V knihe kardinál Sarah uvažuje aj nad tým, ako moderná spoločnosť postupne vytesnila Boha zo svojich štruktúr. Následkom je duchovný zmätok, absolútny individualizmus a honba za pominuteľným – časným potešením a šťastím. Spoločnosť, v ktorej Boh absentuje a nemá miesto je však odsúdená na úpadok a zánik. Kardinál Sarah sa zamýšľa nad možnosťou „odchodu do púšte“, ktorý vníma ako prvý krok v preformátovaní našich prístupov a poznatkov, ktoré objavíme práve v „tichu púšte“.

Kardinál Sarah nepracuje len s Kristovým odchodom do púšte, poukazuje aj na príklad Hebrejov, ktorí utiekli z egyptského otroctva práve do púšte. Dlhých 40 rokov putovali naprieč nehostinnou krajinou, počúvali Boží hlas v prostredí, kde neexistovala žiadna ilúzia sebestačnosti, alebo falošný pocit bezpečia. V púšti sme závislí na Kristovi, On je naša Skala a pevný základ našej existencie. Naopak, svetský život je postavený na nestálom piesku, človek bez Boha nemôže žiť žiaden spravodlivý a vitálny život. Život bez Boha je peklom a márnosťou.

Význam sviatostí v živote katolíka

Kardinál Sarah kladie v knihe veľký dôraz na všeobecne známe sviatosti: krst, birmovanie, Eucharistia, sviatosť pokánia, pomazanie chorých, posvätná vysviacka a manželstvo. Sviatosti sú piliermi duchovného života veriacich katolíkov. Žiaľ, ich význam je dnes u mnohých prekrytý svetskými starosťami. Sviatosti musia katolíci znova objaviť ako hlavný prostriedok Božej milosti.

Musia pochopiť význam sviatosti – rodičia by nemali odsúvať krst svojich detí, pretože krst je skutočnou prvou bránou do duchovného života. Je bránou do Cirkvi, no každá zo siedmich sviatostí je darom Cirkvi od Boha, ktoré nám Milostivý Boh dal v záujme našej spásy.

V texte kardinál Sarah niekoľkokrát podčiarkol, že bez viery v skutočnú prítomnosť Krista v Eucharistii sa Cirkev stáva iba horizontálnym a kultúrnym fenoménom. Absolútne stráca zmysel svojej existencie. Cirkev nemôže degradovať do podoby bežnej spoločenskej organizácie, ktorá rieši problémy migrácie, chudoby na báze všeobecnej lásky. Katolícka Cirkev dostala od Boha božský cieľ – spasiť svet. Ak Kristus neprebýva v Cirkvi hmatateľne, viditeľne, sviatostne – aké dobré posolstvo môže potom takáto Cirkev ponúknuť svetu? Akú evanjelizáciu? Ak chýba Kristus v Cirkvi, spoločenstvo upadá a zaniká.

Pre tých, ktorí pristupujú k Eucharistii nehodne, alebo im chýba viera v skutočnú prítomnosť Ježiša Krista v Eucharistii, kardinál Sarah nemá dobré správy. Páchajú smrteľný hriech a nemôžu očakávať žiaden pokrok vo svojom kresťanskom živote. Sami sa odsudzujú a urýchľujú úpadok komunity. Náš Pán Ježiš Kristus nám neustále prízvukoval: „Toto je moje Telo, toto je moja Krv.“ (porovnaj Mt 26,26–28)

Kristus nie je prítomný v nás len subjektívne v myšlienkach. Pri slávení svätej omše je prítomný tým najvyšším spôsobom – v podobe Tela a Krvi. V Eucharistii sa nám dáva ako pokrm, vstupuje do našich tiel, nezmizne v nás, ale priťahuje nás k Sebe. Prebýva v nás a my prebývame v Ňom. Také krásne je slávenie svätej omše.

Posvätnosť liturgie a tichá adorácia pred Eucharistiou

Pomerne veľkú pozornosť venoval kardinál Sarah tiež posvätnosti katolíckej liturgie, úlohe a významu tichej adorácie pred Eucharistiou. V Eucharistii sa podľa neho dôverne stretávame s Ježišom Kristom. Svätá omša je nevyhnutnou súčasťou kresťanského života. Sám Kristus nám hovorí: „Toto robte na moju pamiatku.“ Ale keď sme sa s Kristom stretli v liturgii, ako by sme si nemohli želať stráviť s ním čas v tichej adorácii? Minúty a hodiny, ktoré strávime v jeho prítomnosti nás pozitívne premieňajú. Liturgia je posvätná, formuje nás. Nie je naším výtvorom, je to dar od Boha.

A keď sa v tichosti stretneme s Kristom v Eucharistii, skutočne meníme svoje životy. Skutočne sa stávame jeho učeníkmi; skutočne sa stávame pravými katolíkmi. V liturgii a Eucharistii si pripomíname smrť a Zmŕtvychvstanie Nášho Pána, ktorým nás vykupuje a vťahuje do svojho Božského života. Liturgické slávenie svätej omše nás privádza k Bohu. Formácia Božieho ľudu je veľmi dôležitá, stretávame sa s Bohom tvárou v tvár a nechávame sa Ním premeniť na Božie dieťa. Musíme dbať na to, aby sme svätú omšu nezmenili na cirkusové predstavenie, alebo divadelnú drámu. Nie je to zhromaždenie ľudí, priateľov. Je to zhromaždenie ľudí, ktorí uctievajú Boha meniaceho naše vnútra. Je dôležité, aby bola liturgia posvätná, nenechávajme ľudí, aby znesväcovali alebo si vytvárali vlastnú liturgiu.

Ohrozenie náboženskej slobody vo svete

Veľkú časť knihy venoval kardinál Sarah ohrozeniu náboženskej slobody, ktorá má mnoho podôb. Aj dnes nespočetné množstvo mučeníkov naďalej zomiera za vieru v Afrike či Ázii. Náboženská sloboda je však čoraz viac ohrozovaná aj na Západe. Zatiaľ nie v podobe zjavnej hrozby či nenávisti voči viere a katolíkom. Existuje však už implicitná zaujatosť voči kresťanstvu. Často sa stretávame so zákonmi vytvorenými vládami proti zákonu Božiemu. Pomerne nedávno, počas tzv. covidovej pandémie, boli drakonicky obmedzené sväté omše široko akceptované v spoločnosti bez námietok zo strany veriacich, ako aj za tichého nereagovania časti vysokého katolíckeho kléru v jednotlivých európskych a severoamerických krajinách. Samozrejme, je dobré chrániť ľudský život. Ale neuvažovať o tom, za akú cenu, to je alarmujúce.

Pripomeňme si z knihy Exodus, že 10 rán, odchod Hebrejov a zničenie Egypta sa udiali, aby Boží ľud mohol mať slobodu správne Boha uctievať. Náboženskú slobodu nemožno považovať za samozrejmosť, kompromitovať ju a ani ju zanedbávať. Máme sa zhromaždiť na svätej omši a prijať Nášho Pána v Eucharistii.

Eucharistia je prameňom a vrcholom kresťanského života. V budúcnosti môžeme čeliť novým pandémiám a iným núdzovým situáciám, nesmieme však znova pripustiť, aby sa odsunuli sväté omše nabok. Ani liberálna demokracia nesmie zabúdať na Boha. Liberálne demokracie musia tiež rešpektovať nespornú hodnotu, ktorou je uctievanie Boha. Kristus nám predstavuje slobodu zbaviť sa hriechu a ukryť sa v jeho náručí. Žiaľ, počas pandémie mnohí zomreli bez toho, aby sa mohli dostať k sviatostiam. Boli sme prinútení mesiace žiť bez plnohodnotného slávenia svätej omše. Človek sa nemôže starať len o svoje telo, naopak, musí sa starať najmä o svoju dušu, spása duše je zo všetkého najdôležitejšia.

Podľa slov kardinála Saraha musí Cirkev bojovať za zachovanie svojej vnútornej slobody uctievať Boha a praktizovať sviatosti, za spásu ľudí a za spásu ľudstva, pretože svätá omša je základom celého života. Svätá omša dokáže zachrániť celé ľudstvo. Katolíci sú povinní bojovať za zachovanie slobôd náboženského vyznania, nesmú dopustiť zanedbávanie sviatostí, pretože sviatosti sú tou silou, ktorá nás chráni a ktorá nás privedie do Božej vlasti.

Skutočná evanjelizácia znamená privádzať ľudí k Bohu. Odstránenie chudoby, či biedy je len parciálnym cieľom. Len Boh je naším skutočným bohatstvom.

Sviatosť pokánia – svätá spoveď je obnovením priateľstva s Bohom

Veľkú pozornosť venoval kardinál Sarah sviatosti pokánia. Podľa jeho slov je sviatosť pokánia veľmi silnou zbraňou v duchovnom boji. Mnohí odmietajú a ignorujú dar spovede, ktorá tu existuje už na samom začiatku Evanjelia. Ježiš nám povedal: „Robte pokánie, lebo sa priblížilo Božie Kráľovstvo“ (porovnaj Mt 3,2). Pokánie je začiatkom Božieho života, obnovenie nášho priateľstva s Bohom.

Sviatosť spovede je úžasný dar, ktorým nás Boh znovu a znovu obnovuje vo svojej milosti. Mali by sme vo svojom srdci precítiť smútok za naše hriechy, ktorý je dielom Ducha Svätého, a prijať oslobodenie od hriechu. Mali by sme si to zvyknúť, obracať sa každý deň k Bohu, aby sme mohli rýchlo uniknúť zúfalstvu, hriechu a podvodom tohto sveta.

Žiaľ, príliš veľa veriacich dnes odmieta dar spovede. Stratili zmysel pre hriech a posvätno, mnohí dokonca (vrátane niektorých kňazov a biskupov) neuznávajú, že človek je hriešnik a bagatelizujú hriech ako taký. Veriaci odmietajú spoveď, pretože sa nedokážu podriadiť autorite kňazov. Význam kňaza podceňujú a dokonca poukazujú na niekoľko málo nehodných kňazov – sexuálnych predátorov, ktorí cielene ničili povesť Cirkvi. Ich počet v porovnaní s celkovým počtom verných a dobrých kňazov je však zanedbateľný, títo nehodní kňazi však dokázali veľmi poškodiť kredit Cirkvi a poškodzujú ho aj dnes.

Takéto vzbury sú však pomýlené. Svätá spoveď nemá nič spoločné s osobnou hodnotou kňaza. Kňaz môže byť hriešnikom a aj býva hriešnikom, ale skrze kňaza Kristus odpúšťa hriechy. Je to Kristus, kto odpúšťa hriechy. A žiadna nedôvera či odpor voči kňazovi by nám nemala brániť ísť na spoveď. Ako povedal svätý Augustín: keď krstia kňazi, krstí Kristus. Keď Judáš krstil, bol to Kristus, kto krstil. Ak hriešnik krstí v mene Otca i Syna i Ducha Svätého, je to Kristus, kto krstí. Neprekáža teda, ak kňaz je nedostatočný. Musíme ísť k nemu a uznať svoje hriechy a Boh nám odpustí. Svätá spoveď je posledná silná možnosť, ktorú nám Boh dal – vyznanie hriechov a pokánie, aby sme získali odpustenie svojich hriechov.

Eucharistia je stredobodom duchovného života

Náš Pán Ježiš Kristus sa stal človekom, aby sme mohli skrze neho opäť obnoviť naše priateľstvo s Bohom Otcom. Definitívnym aktom, ktorým nám zjavil svoje poslanie a základ nášho priateľstva s Bohom, je jeho Umučenie, jeho Smrť, jeho Zmŕtvychvstanie. Pri Poslednej večeri Ježiš ustanovil Eucharistiu a očakával definitívny akt svojho poslania v mučivých hodinách pred Ukrižovaním. Predznamenal niečo, čo sa má navždy zvečniť v komunite jeho katolíkov, čiže v Cirkvi.

Preto je Eucharistia prameňom a vrcholom kresťanského života. Je to sebazjavenie Boha na kríži a prostriedok, ktorým nás obnovuje k priateľstvu so svojím Otcom. Je to naša účasť na jeho utrpeniach, na jeho sebaobetovaní, ktorým sme do neho konfigurovaní, postupne premieňaní jeho milosťou. Sviatosť Eucharistie rekapituluje celé dejiny spásy a privádza nás ku spáse. Eucharistia skutočne umožňuje Bohu vstúpiť do nášho života a my môžeme vstúpiť do Kristovho života presne podľa známeho: „Kto je moje Telo, ten prebýva vo mne a je prebývam v ňom.“ (porovnaj Jn 6,54–58)

Eucharistia je teda skutočne stredobodom nášho života. Eucharistia je náš život. Eucharistiu máme sláviť s vierou, s posvätnosťou, s láskou a úplnou dôverou v Ježiša Krista, ktorý sa nám dáva. Eucharistia je hlavnou sviatosťou, najsvätejšou sviatosťou, ktorú nám Kristus dal pre náš život. Toto je veľká sviatosť, ktorú máme, a túto sviatosť musíme zachovávať vo veľmi veľkej úcte, s veľkou láskou.

Kniha kardinála Saraha nabáda k úvahám o sviatostiach, modlitbe o kríži. Kríž je základ, na ktorom máme postaviť svoj život. Katolícky život musí byť postavený na troch pilieroch: kríž, Eucharistia a Panna Mária . Povzbudzujem všetkých katolíkov, aby svoj život postavili na týchto troch pilierov. Sami potom pocítia, aké krásne je byť katolíkom, členom Božej rodiny, kde sa môžeme spoľahnúť na pomoc a milosrdenstvo našej Nebeskej Matky Panny Márie. Celý nás kresťanský život sa musí odvíjať v mariánskom duchu, kráčajme s Pannou Máriou, našou Nebeskou Matkou pokojne ako deti. Kto sa drží za ruku Nebeskej Matky, nikdy nezablúdi. Ona nám otvára cestu a vovedie nás do Neba, kde je Boh naveky všetko vo všetkom.

A čo dodať na záver? Budem sa opakovať, ale knihu môžem len odporučiť. Podľa mňa by nemala chýbať v knižnici žiadneho katolíka, ktorý má záujem rozvíjať svoju katolícku vieru a túži sa zdokonaliť v prežívaní svojho katolíckeho života a povedomia.

PDF (formát pre tlač)