Putovanie za ostatkami sv. Pia X. – Reportáž z púte slovenských tradičných katolíkov do jeho rodného mesta (Prvá časť)

Branislav Krasnovský
12. októbra 2023   Cirkev

V októbri 2023 sa v Taliansku rozhodli uskutočniť projekt vystavenia tela pápeža sv. Pia X. v jeho rodnom regióne severovýchodného Talianska. Sklenenú rakvu s jeho relikviami vypravili na púť z Baziliky sv. Petra v Ríme a postupne ju budú môcť vidieť katolícki pútnici vo viacerých severotalianskych mestách (Trevisio, Riese, Cendrole…).

Záver celej požehnanej akcie je naplánovaný na 15. októbra 2023, kedy budú vystavené ostatky pápeža sv. Pia X. v Cendrole. Celá akcia sa začala minulý týždeň – 6. októbra 2023, nedeľnou svätou omšou v Trevisiu. Usporiadali ju pri príležitosti 120. výročia zvolenia Giuseppeho Sarta za pápeža. Z Cendrole sa potom ostatky pápeža sv. Pia X. vrátia späť do Baziliky sv. Petra v Ríme.

Záujemcovia si môžu bližšie informácie pozrieť na portáli www.papapiox.it.

Už prvé dni ukázali, že záujem talianskych katolíkov, ktorí chcú vidieť ostatky sv. Pia X., vzdať im úctu, zúčastniť sa slávenia svätej omše a pomodliť sa pri týchto ostatkoch je naozaj veľký. Zatiaľ najviac pútnikov prišlo v nedeľu, prichádzajú však aj v pracovných dňoch.

Za obľúbeným pápežom katolíckej tradície

Celej akcie sa samozrejme zúčastňuje aj Kňazské Bratstvo sv. Pia X. (Fraternitas Sacerdotalis Sancti Pii X, FSSPX), ako aj Kňazské bratstvo sv. Petra (Fraternitas Sacerdotalis Sancti Petri, FSSP), a s nimi spojení tradiční katolíci, ktorí už dlhodobo dávajú prednosť sláveniu sv. omše tridentského rítu. A napriek nevôli liberálov a modernistov sa slávenia tridentských sv. omší odmietajú vzdať.

Je potrebné zdôrazniť, že tradičné sväté omše formovali nespočetných svätcov, spomeňme preto aspoň niektorých: pápežov sv. Pia V., sv. Pia X., sv. Teréziu z Avily, sv. Faustínu Kowalskú, sv. Dominika Savia, sv. Dona Bosca, sv. Jána Máriu Vianneyho a mnohých ďalších. Čo formovalo svätcov, nemôže byť zlé.

Motu proprio Traditiones Custodes, ktorým pápež František obmedzuje slávenie svätých omší v tradičnom ríte, povolených pápežom Benediktom XVI. (motu proprio Summorum Pontificum) nie je naozaj potrebné venovať väčšiu pozornosť – nejde o žiadne vyhlásenie „ex cathedra“, je to súkromný názor pápeža Františka, ktorý nemá vieroučný charakter.

Motu proprio Traditiones Custodes môže každý veriaci pokojne odložiť k iným veľkolepým projektom typu Pachamama, klimatická hrozba, vakcinálny katolicizmus a prijímanie na ruku, synkretické predstavy všeobjímajúceho svetového náboženstva plného lásky a tolerancie, inkluzívne predstavy P. Jamesa Martina SJ a spol., či umelecká tvorba vylúčeného jezuitu Marka Rupnika a i. Všetky tieto projekty po čase zaniknú, avšak tradičná omša, ktorú katolíckej Cirkvi vo svojej veľkoleposti odovzdal Milostivý Boh, tu určite ostane živá a bude sa slávnostne sláviť aj po skončení éry súčasného Svätého Otca, pápeža Františka.

Tradícia putuje spod Tatier

Čo sa týka spomenutej akcie v severnom Taliansku, zo Slovenska odchádza minimálne jedna skupinka tradičných veriacich, pričom v tejto skupine budú aj kňazi. Odchádzame v piatok 13. októbra 2023 a v Taliansku ostaneme až do nedele 15. októbra 2023, kedy sa celá spomenutá akcia skončí a ostatky sv. Pia X. sa vrátia späť do Ríma. O uvedenej akcii samozrejme budeme na našom portáli bližšie informovať a prinesieme aj sprievodný obrazový materiál.

Teším sa, že sa v Taliansku stretnem so svojimi priateľmi, ktorých som už dlhšiu dobu nevidel – tradičnými katolíkmi z Rakúska, Nemecka, Česka, Maďarska, Poľska a ďalších krajín. Určite preberieme množstvo aktuálnych tém v súčasnej katolíckej Cirkvi, vrátane Synody o synodalite, pričom veľmi pozitívne oceníme najmä skutočnosť, že v tradičných kruhoch chvála Pánu Bohu nestretneme žiadneho liberálneho a modernistického kňaza v leoparďom liturgickom ornáte a takisto žiadne nadšené modernistické mníšky tancujúce rôzne formy „banánových halleluja tancov“.

Taliansky biskup Michele Tomasi, ktorý v nedeľu 8. októbra 2023 celý program otváral, privítal prvých veriacich a pozornosť venoval osobnosti sv. Pia X. Nie je to prvýkrát v katolíckej tradícii, čo ostatky mŕtveho pápeža opustili miesto svojho posledného odpočinku. V roku 2018 napríklad preniesli na krátky čas ostatky Jána XXIII. (1958 – 1963) do jeho rodnej diecézy Bergamo, takisto v sklenenej rakve, a to pri príležitosti 60. výročia jeho zvolenia za pápeža.

Dnešný článok by som rád venoval základným informáciám o pápežovi sv. Piovi X., nasledujúca druhá časť už bude venovaná našej „spanilej tradicionalistickej katolíckej jazde“ do severného Talianska.

Pápež sv. Pius X., odporca modernizmu a liberalizmu

Pápež sv. Pius X., vlastným menom Giuseppe Melchiore Sarto (1835 – 1914) patrí k najvýznamnejším pápežom katolíckej Cirkvi. Zreformoval pomery v Pápežskom štáte, upravil cirkevné právo, liturgickú hudbu a aj kňazský breviár. Pod jeho vedením vznikol úradný a známy tlačový orgán Vatikánu – Acta Apostolicae Sedis.

Pápež sv. Pius X. bol veľkým odporcom modernizmu, ktorý odsúdil ako herézu. Žiaľ, dnes mnoho cirkevných hodnostárov modernistické herézy uprednostňuje. Bol horlivým mariánskym ctiteľom, mal obrovské pastoračné skúsenosti a úspechy. Bol zakladateľom sociálnych organizácií a úspešne riešil sociálne problémy nielen vo Vatikáne a v Taliansku, ale aj v celom katolíckom svete.

Vďaka sv. Piovi X. môžu dnes Eucharistiu prijímať aj malé deti vo veku približne 7 rokov. Deti museli len vedieť vysvetliť, čím sa líši bežný chlieb od Eucharistie – Nebeského chleba.

Pápež sv. Pius X. mal nádhernú povahu, hodnú nasledovania. Bol neobyčajne láskavý a dobrosrdečný, denne niekoľko hodín spovedal, bol však nesmierne prísny voči modernistom, liberálom či slobodomurárom, voči ktorým zaujal nekompromisný postoj. Už počas svojho života sa tešil nesmiernej obľube medzi ľuďmi a sprevádzali ho chýry o jeho svätosti. Svätorečený bol v roku 1954, jeho sviatok sa slávi podľa tradičného kalendára 3. septembra.

Detstvo, mladosť a rodina

Pochádzal z dnešného Riese, rodičia boli chudobní. Otec bol poštár, mama krajčírka. Malý Giuseppe bol nesmierne šikovný a zbožný chlapec, patril k najlepším žiakom v celej škole. Rodičia zarábali peniaze, aby mohol študovať, nadaného chlapca podporoval aj miestny kňaz. Po maturite začal Giuseppe Melchiorre Sarto študovať v kňazskom seminári v Padove, teologické štúdium zavŕšil s tými najlepšími výsledkami.

Vysvätený za kňaza bol v roku 1858 a potom sa stal kaplánom v talianskom Tombole. Bol vynikajúcim znalcom kánonického práva a tomistom, ktorý dokonale poznal dielo sv. Tomáša Akvinského. Od roku 1867 pôsobil v talianskom Salzane, kde získal financie na opravu kostola a rozšírenie nemocnice. Ľudia ho milovali, keď v roku 1867 neváhal ohroziť vlastný život a pomáhal zaopatrovať ľudí počas epidémie cholery. Len pripomíname, že v tom čase – počas epidémie cholery – nikto chrámy v Taliansku nezatváral a nikomu ani len nenapadlo dávať Eucharistiu veriacim na ruku.

Od roku 1875 sa stal generálnym vikárom v meste Trevisio, vyučoval aj v tamojšom teologickom seminári. Podporoval v Taliansku výuku náboženstva a pomáhal riešiť sociálne problémy ľudí. Od roku 1880 vyučoval v Trevisiu dogmatickú a morálnu teológiu. V roku 1884 ho pápež Lev XIII. vymenoval za biskupa v Mantove, veľmi chudobnom a v tom čase antiklerikálnom talianskom meste. To všetko sa následne stalo minulosťou, pretože si dokázal získať ľudí svojou dobrotou a katolíckymi hodnotami – ľudia sa začali vracať do kostolov. V roku 1893 sa stal kardinálom a pápež ho vymenoval aj za patriarchu v Benátkach.

Obnoviť všetko v Kristovi

Po smrti pápeža Leva XIII. v roku 1903 sa na konkláve rozhodovalo medzi liberálnym kardinálom Rampollom kardinálom Gottim a kardinálom Sartom. Kardinál Sarto – budúci Pius X. – mal najhoršiu pozíciu, štvrtý deň konkláve však priniesol prekvapivé zvolenie kardinála Sarta za pápeža. Neskôr sa ukázalo, že získal 55 hlasov z celkového počtu 60 hlasujúcich kardinálov. Kardinál Sarto prijal meno Pius X., čím ukázal, že nadväzuje na duchovný katolícky odkaz pápeža bl. Pia IX., neúnavného bojovníka proti liberalizmu a modernizmu. Pápežom sa stal 9. augusta 1903.

Pápež Pius X. presadzoval posilnenie tradičnej katolíckej teológie a úspešne reformoval liturgiu a cirkevné právo. Ako pápežské motto si zvolil „Instaurare Omnia in Christo – Obnoviť všetko v Kristovi“. Bol veľkým ctiteľom Panny Márie, vo svojom motu propriu o Posvätnej hudbe zdôraznil význam a miesto gregoriánskeho chorálu v katolíckej hudbe. Doslovne napísal: „Katolícka chrámová hudba je tým posvätnejšia a liturgickejšia, čím viac sa blíži svojim rytmom, inšpiráciou a krásou ku gregoriánskej melódii.“ Takisto sa snažil propagovať gregoriánsky chorál aj medzi veriacimi, aby sa aj oni, vďaka nádhernej katolíckej hudbe, mohli vnútorne zušľachťovať.

Posilňoval prejavy zbožnosti v radoch katolíckeho kléru a takisto medzi laikmi. Uskutočnil reformu breviára, presadzoval čo najčastejšie prijímanie Eucharistie medzi veriacimi, pokiaľ možno každodenne. Prax, podľa ktorej chodili veriaci na sväté prijímanie len pred Veľkou nocou a Vianocami dôrazne odsudzoval. Ľudí však nabádal aj k tomu, aby čo najčastejšie chodili k svätej spovedi. Úcta k Eucharistii mu takisto priniesla titul „Pápež Eucharistie“.

Proti modernizmu

Najdôležitejším a súčasne charakteristickým znakom pontifikátu pápeža sv. Pia X. bol boj proti modernizmu. Pod pojmom modernizmus chápeme súhrn rôznych teologických a filozofických názorov, ktoré sa snažili do katolíckej viery vpašovať moderné filozofické názory. Individualizmus, subjektivizmus, relativizmus a odpor proti katolíckej Tradícii tvrdo odsudzoval. Modernizmus označil za syntézu všetkých heréz a kňazi a cirkevní hodnostári, ktorí modernizmus propagovali počas jeho pontifikátu, nemali, slušne povedané, „na ružiach ustlané“. Cirkevní predstavitelia, kňazi, rehoľníci, učitelia v seminároch museli skladať tzv. protimodernistickú prísahu.

Ponechávam na úvahe každého čitateľa, nech si dosadí za modernistu koho uzná za vhodného, samozrejme vrátane tých, ktorí sa k modernizmu aj dnes hrdo hlásia. Pri určovaní, kto je modernista a kto nie, môže pomôcť axióma, že modernista je morálnym a teologickým opakom svätého Pia X. a katolíckych hodnôt a tradícií presadzovaných týmto svätým pápežom.

Rovnako môže pomôcť citát z Evanjelia podľa Matúša: 15 Chráňte sa falošných prorokov: prichádzajú k vám v ovčom rúchu, ale vnútri sú draví vlci. 16 Poznáte ich po ovocí. Veď či oberajú z tŕnia hrozná alebo z bodliakov figy? 17 Tak každý dobrý strom rodí dobré ovocie, kým zlý strom rodí zlé ovocie. 18 Dobrý strom nemôže rodiť zlé ovocie a zlý strom nemôže rodiť dobré ovocie. 19 Každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa. 20 Teda po ich ovocí ich poznáte. (Mt 7,15–20)

Povinnosť skladať protimodernistickú prísahu bola zrušená po II. vatikánskom koncile v roku 1967, čo sa podľa mnohých tradicionalistických teológov aj takmer okamžite negatívne prejavilo na ďalšom vývoji v katolíckej Cirkvi.

Dnes protimodernistickú prísahu stále skladajú kňazi, rehoľníci rôznych tradicionalistických spoločenstiev. Je zaujímavé, že tieto spoločenstvá, na rozdiel od liberálneho a modernistického, tzv. hlavného prúdu v Cirkvi, nemajú žiadne problémy s počtami bohoslovcov, nie sú „suchou a odumierajúcou ratolesťou“. (Ako slušne nazvať kňazský seminár inak, než odumierajúca a suchá ratolesť, keď sú vo všetkých ročníkoch maximálne piati bohoslovci?)

Pápež Pius X. v dekréte Lamentabili sane exitu v roku 1907 odsúdil 65 bludných modernistických téz, v encyklike Pascendi Dominici gregis zakázal modernizmus (týkalo sa to aj katolíckej moderny v Čechách a na Slovensku).

Svätý Pius X. takisto nariadil z cirkevnej hierarchie vylúčiť modernistických kňazov, ktorí poškodzovali katolícku Cirkev rôznymi bludmi a herézami – týkalo sa to aj vysokých cirkevných hodnostárov.

Sodalitum Pianum

Počas pontifikátu sv. Pia X. vznikla tiež skupina Sodalitium Pianum, v čele ktorej stál Mons. Umberto Benigni. Táto skupina odhaľovala modernistické herézy v textoch rôznych teológov. Za modernistické názory hrozil teológom, ktorí svoje slová neodvolali, trest exkomunikácie.

Ďalšie reformy sv. Pia X. sa týkali kánonického práva, ako aj reforiem v Rímskej kúrii, nových pravidiel dohľadu nad kňazskými seminármi, skvalitnenia procesu vzdelávania kňazov a rehoľníkov. Pápež sv. Pius X. bol nezmieriteľným nepriateľom slobodomurárstva – keď francúzska vláda zabavila v krajine cirkevný majetok, prišlo k prerušeniu akýchkoľvek diplomatických kontaktov medzi Vatikánom a Francúzskom. Kriticky sa vyjadroval aj na adresu talianskych slobodomurárov vo vláde. Počas svojho pontifikátu svätorečil 4 a blahorečil 10 osôb. Do zoznamu blahoslavených patrili napríklad Don Bosco či Johanka z Arku, svätorečil Klementa Hofbauera.

Vo svojom katechizme potvrdil učenie o existencii limba, kde sa nachádzajú deti, ktoré zomreli bez krstu. Tieto deti sa nemôžu dostať do Neba, pretože ich dedičný hriech nebol zmazaný, nemôžu však ísť ani do Očistca či Pekla, pretože nespáchali žiaden osobný hriech.

V roku 1913 prekonal sv. Pius X. rozsiahly infarkt a jeho zdravotný stav sa prudko zhoršil. 15. augusta, na sviatok Nanebovzatia Panny Márie, vážne ochorel. Keď vypukla I. svetová vojna, pred ktorou vystríhal všetkých politikov, začal uvažovať o Armagedone a písal, že Antikrist je už na Zemi. Umrel 20. augusta 1914. Pochovali ho v jednoduchej hrobke v krypte pod Bazilikou sv. Petra.

Svätec

Veriaci katolíci ešte počas jeho života hovorili o sv. Piovi X. ako o „veľkom svätcovi a pápežovi“. Jeho hrobku začali navštevovať davy pútnikov. Nad miestom, kde odpočíval, inštalovali na podlahe kovový kríž, aby sa pútnici mohli pomodliť priamo nad miestom, kde bol pochovaný. V blízkosti jeho hrobu sa konali tradičné sväté omše až do roku 1930 a úcta k nemu stále rástla. Úctu k svojmu predchodcovi vyjadril neskôr, v roku 1939, aj pápež Pius XII. (1939 – 1958), ktorý sv. Pia X. neskôr aj, v roku 1951, beatifikoval. Telo pápeža Pia X. uložili do skleneno-bronzového sarkofágu, aby ho mohli vidieť všetci veriaci katolíci.

Po potvrdení dvoch zázrakov bol Pius X. kanonizovaný v roku 1954 (vyliečenie Francesca Belsamiho, advokát z Neapola so smrteľným pľúcnym abscesom a vyliečenie rádovej sestry Marie Lodovicy Scorciovej, ktorá trpela nákazou neurotropným vírusom a zázračne sa uzdravila).

Posledným pápežom pred sv. Piom X., ktorý bol kanonizovaný, bol sv. Pius V., ktorého pontifikát trval v rokoch 1566 – 1572.

Pápež sv. Pius X., ako už bolo spomenuté vyššie, je uctievaný ako „Pápež Eucharistie“. Podľa tradičného kalendára sa jeho sviatok slávi 3. septembra. Po reforme cirkevného kalendára v roku 1969, na ktorej rovnako ako na II. vatikánskom koncile zapracovali liberáli a modernisti, sa degradoval sviatok Pia X. na pamiatku a presunul sa na 21. august. Keďže tradiční katolíci odmietajú liberálne a modernistické neadekvátne zásahy do katolíckeho kalendára, riadia sa naďalej tradičným kalendárom a slávia všetky katolícke sviatky podľa tohto tradičného kalendára.

Titulný ilustračný obrázok, pápež sv. Pius X. na fotografii Francesca De Federicisa z roku 1903, zdroj: wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)