Prečo je dobré byť monarchistom?
Sławomir Skiba
29. apríla 2020
Spoločnosť
Keby sme si boli plne vedomí nášho jedinečného kultúrneho dedičstva, jeho krásy, bohatstva a nádhery, keby sme skutočne milovali kresťanský poriadok a hierarchiu, ktorá z neho vyplýva, ani na um by nám neprišlo vyzdvihovať nevkus a priemernosť či v štáte alebo v Cirkvi. Áno, áno – aj v Cirkvi. Pretože čo bolo vzorom pre katolícke kráľovstvá? Najlepšia monarchia, ktorú Pán Ježiš ustanovil pre svoje Mystické telo – svätá Cirkev. A ako učí Boží služobník kňaz Piotr Skarga, keďže náš Pán v Cirkvi ustanovil monarchiu, táto forma je jednoznačne najlepšia.
Kým iným než monarchom je pápež? Celý pápežský ceremoniál od prevzatia úradu, kedysi ešte od korunovácie, položenia tiary, čiže symbolu trojitej pápežskej moci, nastoknutia prsteňa rybára – to všetko je monarchický ceremoniál. A čo povedať o apoštolskom paláci, o pápežských trónoch a o audienciách? To všetko sú atribúty vládcu, ktorý zastáva najvyšší úrad v tomto svete – Pontifex Maximus. Dokonca aj taký smutný moment, ktorý sme zažili, keď Benedikt XVI. rezignoval zo svojho úradu, poukazoval na monarchický charakter pápežskej moci. Koniec koncov, táto rezignácia nebola inak nazvaná ako abdikácia.
Pápež je ten, kto uplatňuje moc na zemi v mene Ježiša Krista; on je ten, pred ktorým by všetci králi a hlavy štátov mali kľačať s rešpektom a úctou. Preto opravdivú katolícku dušu zabolí každý pokus o zbavenie pápežstva stáročných tradícií svätých pápežov, ktorí majú moc korunovať kráľov, neomylnosť pri určovaní a ohlasovaní právd viery a morálky, vykonávať najvyššiu súdnu moc, odpúšťať hriechy a udeľovať túto moc kňazom a biskupom, ukladať a rušiť trest exkomunikácie.
Ako si napokon nevšimnúť, že pravdy našej svätej katolíckej viery sa odvolávajú na realitu kraľovania Boha, Krista Kráľa, Nebeského kráľovstva, bohoslužieb intronizácie, Božieho trónu, Matky Božej, Kráľovnej neba i zeme, ako aj kráľovnej Poľska? Môžeme tiež pripomenúť všetky nádherné slávnosti korunovania pápežskými korunami slávnych obrazov Pána Ježiša a Božej Matky. Početné duchovné traktáty oplývajú odkazmi na vzdávanie holdu Pánu Bohu a aktov uctievania patriacich Kráľovi kráľov a Pánovi pánov, ako aj kráľovskej dôstojnosti našej Kráľovnej Panny Márie. Všemohúci Boh navyše chcel poukázať na jedinečnú dôstojnosť a kráľovský pôvod svojho Jednorodeného Syna aj v ľudskom poriadku, takže si pre neho nevybral iný než kráľovský rod Jeho Nepoškvrnenej matky a pestúna, sv. Jozefa. Obaja pochádzali z domu i z rodu kráľa Dávida.
Malé monarchie
Keď som pred dvadsiatimi rokmi ako študent objavil racionálnosť monarchistického prístupu a spolu so svojimi priateľmi som sa usiloval dať tomu výraz vo verejnej aktivite, bol som pozvaný do jednej rozhlasovej stanice, myslím, že ako nejaká rarita. Pretože „zdravá“ väčšina našej spoločnosti ešte nestihla vychladnúť po takzvaných okrúhlych stoloch, keď národu – ako sa v tom čase bežne myslelo –, bola poskytnutá sloboda demokratických volieb, tu zrazu nejakí mladí pochábli namiesto toho, aby sa vrhli do víru slobodných politických volieb, vyhlasujú potrebu autority, moci a organického hierarchického poriadku. A k tomu ešte hovoria, že chcú návrat katolíckeho kráľa, korunováciu, pravú aristokraciu ducha a krvi…
V istej chvíli rozhlasovej konverzácie na tému dôležitosti konzervativizmu, súkromného vlastníctva a monarchizmu, novinár, ktorý tú diskusiu viedol, zrazu bez rozpakov vypálil:
– Vy, s takým plebejským priezviskom, ste monarchista?
Zrejme mu nešlo do hlavy, ako človek, ktorý nemá aristokratický pôvod, môže mať ideál hierarchického poriadku. Veď keby sa aj nejakým zázrakom kráľ a šľachta vrátili, tento mladý muž by z toho nijako nemohol profitovať – takto zrejme musel uvažovať môj partner v dialógu.
– Je to preto – odpovedal som mu – lebo tento poriadok nie je dobrý iba pre tých, ktorí stoja na vrchole spoločenského rebríčka.
Hierarchický poriadok a monarchia, ktorá ho korunuje, vyrastajú z organickej spoločnosti, ktorá organizovaná kresťanským spôsobom pripomína vzťahy panujúce v rodine. Chuť stúpať nahor je za týchto podmienok schladzovaná zásadou: kto viac dostal, viac sa od neho žiada. Príklad tradičnej rodiny a vzťahov, ktoré v nej panujú, má pre monarchiu ďalší praktický význam. Ako hovorí Plinio Corrêa de Oliveira, rodina je vlastne malá monarchia, v ktorej je otec kráľom, matka kráľovnou a deti sú poddaní.
Kňaz Henri Delassus na stránkach svojej znamenitej knihy Duch rodiny, v ktorej opísal tento vzťah na príklade francúzskej monarchie, uvádza: V ľudskom druhu by panovala rovnosť, keby za svoju existenciu by všetci vďačili priamo Stvoriteľovi. Boh však mal iné zámery. Chcel, aby sme život prijímali jeden od druhého a boli práve týmto spôsobom stvorení, nie v slobode a sociálnej rovnosti, ale v závislosti od našich rodičov a v hierarchii, ktorá sa z tejto závislosti musela zrodiť. (…)Takto Boh stvoril rodinu. (…)V samotnom pôvode ľudského druhu nachádzame totiž tri veľké spoločenské zákony: autoritu, hierarchiu a jednotu. Autoritu, ktorá náleží darcom života. Hierarchiu, ktorá dáva človeku dominantné postavenie v rodine, vďaka ktorej sú rodičia nadriadení svojim deťom. Jednotu, ktorú musia zachovávať medzi sebou tí, v ktorých prúdi tá istá krv. Toto je tradičný rodinný model, ktorý je počiatkom katolíckej monarchie.
Po čom túži ľud?
Ak by sa niekomu všetky tieto úvahy zdali byť anachronizmom a prejavom akéhosi poľského parochializmu, chcel by som uviesť, že na svete sú národy – vôbec nie exotické – hospodársky plne rozvinuté, ktoré si vážia monarchiu a majú úctu k aristokracii, aj keď v týchto krajinách jestvuje iba v reziduálnej forme.
Prvá vec, ktorá mi príde na myseľ, je jav, ktorý som nedávno objavil vďaka úprimnosti istého priateľa. Dostali sa mi totiž do rúk časopisy určené nemeckým ženám v domácnosti. Na prvý pohľad typická klebetná tlač pre ženy, akej je u nás plno (koniec koncov, jej príjemca je podobný, pretože domáce gazdinky v Poľsku i Nemecku majú podobné záujmy). A predsa sa obsah týchto nemeckých časopisov diametrálne líši od ich náprotivkov u nás. Neprináša informácie iba o živote mediálnych celebrít a sezónnych hviezdičiek, ale oboznamuje čitateľov s profilmi aristokratov a rodinných príslušníkov panovníkov v Európe a na celom svete.
Na nemeckom trhu sú najmenej tri rôzne časopisy s nadpisom „šľachta“, ktoré sa venujú výlučne životu aristokratických rodín a kráľovských domovov. Sú plné rodinných fotografií z rôznych obradov a stretnutí, oficiálnych aj súkromných. Život šľachtických rodín, ktorý je tam ukazovaný, sa pre mnohých nemeckých čitateľov stáva referenčným bodom a vzorom dobrého vkusu. Priemerný Nemec na stránkach „Adel Exklusiv“ alebo „Adel Aktuell“ sa môže dozvedieť o štýle, elegancii, triede a dobrých mravoch moderných princezien, kráľovien, grófiek, dokonca aj príslušníkov cisárskej rodiny v Japonsku.
A v nijakom prípade nejde o špecializované publikácie. Na nemeckom trhu sa celkový náklad tlače tohto typu venovanej aristokracii odhaduje približne na milión (sic!) exemplárov.
Samozrejme, treba poznamenať, že to nie je ideálna tlač, ktorú by bolo možné vo všetkom odporúčať. Obsahuje všetky vady, ktoré sú dnes v živote bežné a často, bohužiaľ, postihujú dnešných aristokratov. Napriek tomu o triedu alebo dokonca o tri triedy prevyšujú u nás vydávané „ženské“ časopisy!
Časopisy určené našim čitateľkám ponúkajú výlučne senzácie a škandály zo života hochštaplerov, podvodníkov a žonglérov vyzdobené fotografiami hviezdičiek showbiznisu oblečených v barbarskom čiže nevkusnom štýle. Nie je to trápne? Okamžite je zrejmé, komu je aká rola je pridelená…
Túžba po monarchii a očakávanie návratu kráľa
Je čas, vážené dámy a páni, nenechať sa vodiť za nos rôznymi svetákmi a mediálnymi podvodníkmi vo veciach vkusu a toho, čo má byť vzorom triedy a elity. Je čas povzniesť sa nad rovnostársku estetiku revolúcie, ktorá chce z nás spraviť rozháranú a bezfarebnú masu klietkovej hydiny kŕmenej biednym krmivom pre potreby demokratických technokratov.
Je najvyšší čas vzniesť sa k nebu letom kráľovského orla, ktorý sa nedá sputnať a premeniť na sliepku hrabajúcu niekde v rohu malej záhrady. Našou budúcnosťou nemôže byť účasť na sociálno-demokratickom cirkuse psíkov drezúrovaných rôznymi prefíkancami. Ako národ s viac ako tisícročnou históriou prežitou z väčšej časti pod znakom kríža, meča a koruny, si zaslúžime oveľa viac ako len podpriemernosť politických tlčhubov a lúzrov. Pretože, parafrázujúc Herbertov verš, zaiste ich rétorika je až príliš z hrubej vrecoviny. Marek Tulliusz sa obracia v hrobe. Reťaz tautológií, pár pojmov ako cepy, dialektika abuzerov, žiadna odlišnosť v uvažovaní, syntax zbavená krásy.
Ako katolícky národ si zaslúžime návrat katolíckej monarchie, zaslúžime si návrat katolíckeho kráľa! Čo vám a sebe z celého srdca prajem!
I. časť: http://christianitas.sk/opovrhujete-komunizmom-zalezitost-vkusu-a-starych-tuzob/
