O klamstve

5. júla 2026   Cirkev

„Aby nik nepodvádzal svojho brata, lebo Pán sa za to všetko pomstí“
(1Sol 4,6)

V knihe chýrneho bájkara Ezopa som čítal, že hladná líška prikradla sa raz do dediny, aby ukoristila kuracieho mäsa. Ako išla, zbadala na jednom strome, že tam sedí havran a hodný kus syra drží v zobáku. Hladná líška žiadostivo hľadela na syr, na každý pád rada by ho zdrapila. Čestne ho nemohla získať, preto použila lesť, takto dala sa do práce: „Zdravý buď, priateľu havraní. Ó ty perla vtákov, tvoje krásne perie leskne sa od slnca, sťa drahý kameň. Rýchlejšie lietaš nad orla. Múdrejší si než lev. Lež tvoj hlas nemá páru, nad teba krajšie zaspievať nevie ani jeden vták. Ach, ozvi sa mi, aby som sa pokochala v tvojom milom hlase.“ Lichotivá reč až omráčila havrana, otvoril zobák a začal krákať, ale v tom okamžiku vypadol mu syr. Milá líška uchmatla ho a výskajúc tam nechala oklamaného havrana.

Toto je len bájka. Žiaľ, mnoho takýchto rozprávok ukazuje nám život. Lebo sú i ľudia také úlisné líšky, ktorí sladkými rečičkami, podvodným spôsobom o všetok majetok pripravia svojich blížnych, ako hlúpych havranov. A títo podlí klamári ešte sa i škodoradostne chvastajú, ako sa im podarilo oklamať svojich neobozretných spolublížnych. Ale títo nesvedomci nech si zapamätajú, že privčas sa radujú: svojho blížneho mohli oklamať, ale Boha neoklamú, nech si všimnú napomenutie apoštola: „Aby nik nepodvádzal svojho brata, lebo Pán sa za to všetko pomstí“ (1Sol 4,6).

Mojou dnešnou kázňou chcem obrátiť klamárov. Ak chcú vojsť do života večného, nech zachovávajú i ten siedmy príkaz Boží: „Nepokradneš!“ (Ex 20,15). Počúvajte!

Najviac klamstva páchajú ľudia pri kúpe-predaji: sfalšujú hmotnosť, zmenšia mieru, planý tovar predajú za veľké peniaze, platia falošnými bankovkami alebo z peňazí menej vydajú. Predajú chybnú kravu, koňa, starý dobytok, dvojzmyselnou rečou zavedú nič netušiaceho kupca, ako to cigáň zvykol. I cigáň boží sa o dušu, že jeho kôň je úplne zdravý. Na drevo síce nechce chodiť a vodu veľmi rád, ale okrem toho ničoho zlého na ňom niet. No, keď mu len to chýba, to si koňa vezmem a ty, cigáň, tu máš peniaze. No ale šlo roztrhať od jedu toho oklamaného gazdu, keď prišli k mostu, a tak i tak skúšal koňa prehnať cez most, kôň nechcel ísť na drevo, na miesto toho zišiel z cesty, ľahol si po hrivu do vody, odkiaľ nechcel sa ani pohnúť, akokoľvek ho gazda bil, naozaj miloval vodu.

Ani to je nie zriedkavosť, že i významný človek, snáď sám poručník, tútor z polovice zadarmo chce vziať majetok sirôt. Podplatí dražiteľov, aby sám ostal a tak získa lacno majetok. Nechcel by som čarať s dušou takého klamára, lebo slzy oklamaných sirôt k hroznému súdu vyzvú Boha proti nemu.

Lakomstvo, náhle zbohatnutie zvábi ľudí ku klamstvu. Avšak to sa len nazdávajú, že zbohatnú, lebo čo im hnev Boží neodoberie, premrhajú nepodarení potomkovia, uskutoční sa pravda: Parom dal, parom vzal. Ak však nezahubia ten majetok klamstvom nadobudnutý buďto živelné pohromy, buďto planí potomkovia, zaiste odoberie ho zákon, súd, lebo odkedy táto zem ľudí nosí, odvtedy nebol spáchaný taký podvod, ktorý by bol zostal večným tajomstvom. Dobre sa hovorí, že pravdu i sliepka vyhrabe, a ľahšie je chytiť ľstivého človeka, než krivého psa.

Viem, že medzi hospodárkami i to sa prihodí, že jedna žiada druhú: ideš na trh, vezmi i toto z môjho hospodárstva a predaj tam podľa možnosti. Tá to vezme i predá, ale z ceny si čiastku ukryje pre seba. No, drahí kresťania, aj to je klamstvo. Nemôžeš sa vyhovárať, že za tvoju ochotu ničím sa ti neodslúžila tvoja priateľka. Ja ti uznám, že za ten odpredaj zaslúžila si si nejakú odmenu, ale keď si na to tvoja priateľka nespomenie, ty sama od seba jej nesmieš nič oddeliť, k tomu ešte nútená by si bola klamať a vieš, že lož je škaredý hriech. Na to jeden výstražný príklad možno čítať v knihe Skutkov apoštolov. Spomedzi prvých kresťanov mnohí rozpredali svoj majetok a peniaze zložili k nohám apoštolov na jedlo pre chudobných. I Ananiáš dohovoril sa so svojou manželkou Zafirou, že predajú svoje pole. I vskutku predali ho. Ale sa im priveľa videlo odovzdať celý obnos, preto časť ponechali pre seba a ostatok odovzdal Ananiáš apoštolom, luhajúc, že za tento odovzdaný obnos predali svoje pole. Sv. Peter apoštol z vnuknutia Ducha Svätého zbadal klamstvo, prísne pokarhal Ananiáša. Začujúc Ananiáš tieto slová, padol a umrel“ (porov. Sk 5,5). To isté stalo sa i s jeho ženou, luhárkou, Zafirou. Keď Boh takto potrestal týchto dvoch, hoci zo svojho zadržali ľstivo, ako bude trestať tých klamárov, ktorí z cudzieho majetku nazhŕňali? Nech si zapamätajú tento príklad zvlášť manželky, ktoré keď kupujú látku na šaty, povedia manželovi menšiu cenu, aby tak ten úbohý muž skôr vyhovel ich márnomyseľnosti. Netreba mi ani hovoriť, že také ženy vždy majú ukryté tu z toho, tam z toho odložených pár korún, aby mohli doplniť cenu nakúpených vecičiek.

Nuž a čo mám povedať o tom zlom, nevďačnom klamstve, ktorého sa dopúšťajú niektoré nesvedomité deti voči svojim rodičom? Ešte za života svojich rodičov vydrankajú dedičstvo, že za to im vraj dajú nájomné a slušnú opateru. Ale akonáhle prevezmú dedičstvo, niežeby starosť mali o svojich zostarnutých rodičov, ale nútia ich k robote, hoci už nevládzu pracovať a ak nepracujú, nepočuješ iné, iba samé sťažnosti a výčitky; ešte i ten kúsok chleba im nedoprajú, nechcú ich strpieť ani v tom dome, ktorý s mnohým trápením postavili, len aby čím skôr umreli.

Otcovia a matky, pamätajte na to, čo hovorím, nepúšťajte z rúk správu svojho domu a hospodárstvo kým len vládzete, lebo dietky všetko nasľubujú, ale keď sa zmocnia majetku, hneď začnú rozkazovať. Čo mám povedať o týchto nevďačných, zatvrdilých, bezbožných deťoch? Nič iné nehovorím, len čo sám Pán Boh už dávno riekol: „Prekliaty, kto nectí svojho otca a svoju matku“ (porov. Dt 27,16).

Nuž, kresťan, predstavil som ti zákaz, ktorý vo Sv. Písme takto znie: „Nepokradneš. Nech nikto nepodvádza svojho brata, lebo Pán sa za to všetko pomstí.“

Klamal, kradol i tento i tamten a predsa nestalo sa nič ani jednému: takto by mohol hovoriť niekto. Avšak kto pozná Kristovo evanjelium, ten nemôže tak hovoriť. Vie, že Pán Boh nie je náhlivý, ale pamätlivý. „Príde hodina, keď všetci, ktorí sú v hroboch, začujú hlas Syna Božieho a pôjdu tí, ktorí dobré činili, vzkriesení do života“ (porov. Jn 5,28–29). Príde Súd sveta, a vtedy zlodeji, klamári, lúpežníci a všetci na cudzej koži tučnejúci triasť sa budú pred Sudcom večným. Čo i nevypoviem, sami uhádnete, že po tomto Súde aká večnosť čaká na klamárov. Od večného zatratenia uchovaj nás, Pane! Amen.

***

Text kázne vyšiel pôvodne v knihe Katechizmus v kázňach, II. zväzok – O prikázaniach, ktorú napísal Jozef Baráczius, dekan-farár v Szendrö, dnešné Maďarsko, do slovenčiny preložil slovenský kňaz Viktor Milan, farár v obci Krivá na Orave a knižne vydal v Ružomberku 1921; pre uverejnenie na stránke Christianitas.sk bola kázeň ešte mierne upravená redakciou.

PDF (formát pre tlač)