Nolanova „Odysea“ potvrdzuje, ako hlboko Hollywood nenávidí západnú civilizáciu
Matej Gavlák
22. júla 2026
Kultúra Politika
Komentár
Ktosi raz nazval Hollywood „najväčšou propagandistickou mašinériou v histórii“, ktorá sa snaží celý svet presvedčiť, že „2+2 sa rovná päť“. Sú prípady ešte okatejšie, keď sa snažia pretláčať homo „romancu“, čo je absolútny nezmysel. Ale potom sú prípady zákernejšie, kedy ľuďom na Západe podprahovo vnucujú sebanenávisť a z nej prameniaci samovražedný nihilizmus. Najnovšie spracovanie Homérovej „Odysey“ je takýmto zreteľným dôkazom.

Čo je vlastne „civilizácia“?
Najskôr sa treba zamerať na to, čo to vlastne civilizácia je a prečo celý svet nie je jednou civilizáciou. Tejto otázke sa podrobne venoval profesor Samuel Huntington vo svojom legendárnom diele Zrážka civilizácií. Huntington v knihe definuje civilizáciu ako „najvyššie kultúrne zoskupenie ľudí“ a „najširšiu úroveň kultúrnej identity“, ktorú ľudia majú. Z tohto dôvodu Huntington rozdelil svet na 8 civilizácií: západnú (kedysi katolícky svet, dnes severoatlantický), pravoslávnu, latinskoamerickú, africkú, islamskú, hinduistickú, čínsku a japonskú.
Hoci západná civilizácia dokázala v predchádzajúcich storočiach vojensko-ekonomicky ovládnuť značné časti sveta, stále je to len jeden dielik a nie nejaká univerzálna civilizácia. Ak teda niekto nenávidí západnú civilizáciu, nenávidí tento jeden dielik.
Iste, možno si nájsť milión zväčša neopodstatnených dôvodov prečo nenávidieť práve západnú civilizáciu, hoci tá svet nesmierne pozdvihla vzdelaním, technológiou, bojom proti tyraniám, pozdvihnutím samotného človeka. Jediným skutočným dôvodom, prečo Hollywood, ktorý zo Západu predsa vzišiel, tak nenávidí túto konkrétnu jednu civilizáciu, je zrejme jej niekdajšie rozširovanie kresťanstva do každého kúta sveta.
Hollywood, tvorený skrytými i menej skrytými ctiteľmi Lucifera, preto tak nenávidí Západ, pretože západná civilizácia priniesla meno Krista všade kam prišla. Svoju nenávisť k Západu otvorene deklarovať nemôže (znamenalo by to totiž nenávidieť aj Ameriku), ale môže ju efektívne podsúvať podprahovo. A o tom je aj Nolanova Odysea.
Transgender bojovník
O absolútnej historickej nepresnosti filmu sme už písali. Starí Gréci vyzerajúci, akoby prišli z „centra Los Angeles“ (tzn. rasovo pomiešaní), oblečení ako stredovekí Vikingovia (žijúci o 1500 rokov neskôr na opačnej strane Európy!), plaviaci sa na vikingskej lodi, nenosiaci bežné grécke zbrane, bývajúci v príbytkoch, ktoré by starí Gréci nespoznali, rozprávajúci modernou angličtinou s modernými výrazmi („dad“, „stuff“), trpiaci posttraumatickou stresovou poruchou (PTSD).
Medzi najbizarnejšie veci patrí rola černošskej „Heleny Trójskej“ a predovšetkým transgender bojovníka menom Sinon. Ten je zobrazený trans herečkou Ellen Pageovou dnes vystupujúcou ako Elliot Page. Odyseus hraný Mattom Damonom Sinona priamo vo filme nazýva „Najudatnejším mužom, aký kedy existoval“. Sinona, ktorý sa ani len nenachádza v epose Odysea, ale v pridružených textoch, pritom Dante Alighieri ho umiestnil do ôsmeho kruhu Pekla, ako falšovateľa a klamára.
Podľa rímskeho eposu Eneida to bol totiž Sinon, kto ľsťou a klamstvom presvedčil Trójanov, aby pustili dreveného „trójskeho“ koňa za hradby svojho mesta, čím zapríčinil pád a skazu mesta. „Inými slovami, oni obsadili transgenderovú postavu za podvodného manipulátora, ktorý sa pokúša presvedčiť vás, že ten kôň je niečím, čím nie je,“ smeje sa vo svojom videu youtuber Metatron nad zjavným paradoxom.
Pritom sa zdá, že Pageovej postava mala pôvodne byť samotným udatným Achillom, lenže po výbuchu hnevu zo strany verejnosti jej postavu narýchlo zamenili práve za Sinona. Metatron túto teóriu odvodzuje od faktu, že Odyseus vo filme stretáva Sinona v ríši mŕtvych. V básni pritom v ríši mŕtvych stretáva iba Achilla…
Lenže vo filme existuje ešte jedna vrstva klamu – hlbšia, menej viditeľná a zákernejšia. Tá, ktorá podvedome vnucuje divákovi nenávisť ku starým Grékom a následnej civilizácii, ktorá z nich vzišla.
Morské národy
Hoci sa Nolan a jeho tím snažia presviedčať svoje obecenstvo, že Odysea je len vymyslená, fiktívna báseň (čo je dôvodom na tak okaté zásahy do jej deja), predsa vo filme až pričasto počuť slovné spojenie „Morské národy“. Tie sú pritom historickým faktom. Encyklopédia Britannica o nich uvádza:
„Morské národy… prišli do východnej Anatólie, Sýrie, Palestíny, na Cyprus a do Egypta na sklonku doby bronzovej, najmä v 13. storočí pred n. l. Podľa tradičného vedeckého pohľadu sa im pripisuje zodpovednosť za zánik starých veľmocí, ako bola napríklad Chetitská ríša…“
(https://www.britannica.com/topic/Sea-People)
Inak povedané, Morské národy sú vo všeobecnosti považované za ničiteľov vyspelých civilizácií doby bronzovej. Po ich nájazdoch nastalo v Stredomorí na niekoľko storočí obdobie temna, kedy boli chrámy zničené, sociálne väzby rozvrátené a literárne zápisy prestali existovať.
Z archeologického hľadiska nevieme, kto presne tvoril tieto zničujúce hordy morských nájazdníkov. V dotknutých krajinách sú len záznamy (napr. nástenné maľby) zobrazujúce ich plienenie, ničenie a zabíjanie. Kto teda boli Morské národy vedci nevedia; zato Christopher Nolan to vie:
„Na konci filmu Odyseus vysvetľuje Penelope, že „to my sme tými Morskými národmi“… Vysvetľuje, že sú nimi z dôvodu oklamania Tróje, že sú nimi z dôvodu nahnevania boha Dia vstupu do trójskeho teritória pomocou klamu a podvodu,“ uvádza vo svojom videu s príznačným názvom „Skrytý význam Nolanovej Odysey“ youtuber Jonas Kilker.
Zhrnuté a podčiarknuté: západná civilizácia je a vždy bola ničiteľom tých skutočných civilizácií. To my sme tí praví barbari. Ak boli starí Gréci, ktorí zničili Tróju, „Morskými národmi“, potom nimi boli aj Španieli, ktorí zničili aztécke hlavné mesto Tenochtitlán.
My sme potomkovia ničiteľov civilizácií. A potomkovia týchto „starobylých civilizácií“ teraz majú akési morálne právo zničiť nás.
Zamenení
Nolan tiež do poslednej skrutky rozoberá povesť samotného Odysea, klasického hrdinu počiatkov západnej civilizácie. Homér ho síce zobrazuje ako prefíkaného lišiaka, no zároveň je to človek veriaci a poslúchajúci bohov, je to udatný bojovník a veliteľ.
Film ho však zobrazuje inak: ako machiavelistického podvodníka. Dá sa povedať, že Nolan vymenil Odyseove a Sinonove vlastnosti. Tento názor majú aj konzervatívni komentátori z podcastu Lotus Eaters, ktorí si všímajú, že Odyseus je vo filme zákerný až podlý. Ako človek veriaci v bohov nie je takmer o nič lepší ako neveriaci a prejavuje známky zbabelosti. Komentátori v súvislosti s filmom hovoria o jasnej „filozofickej a vizuálnej vandalizácii“ pôvodného diela.
Ide o ďalší útok na západnú civilizáciu a jej hrdinov, ako boli napríklad Krištof Kolumbus, Hernán Cortés či George Washington. „Nie ste o nič lepší ako vaši pohanskí nepriatelia. Ste v skutočnosti horší, len sa viete lepšie pretvarovať.“
„Ušľachtilý Hasan“
Samozrejme, Nolanova Odysea je len najnovším prejavom absolútnej nenávisti Hollywoodu voči západnej civilizácii. Ale máme tu aj množstvo ďalších príkladov. Začnime však videom, ktoré natočil konzervatívny komentátor a historik islamsko-kresťanských vojen, Raymond Ibrahim, s príznačným názvom „Prečo Hollywood nenávidí križiacke výpravy, ale miluje džihád“.
Ibrahim hovorí, že sa opäť raz „dopustil tej chyby“, že si pustil film s križiackou tematikou a síce Temnú relikviu z roku 2010. Touto relikviou má byť kúsok z pravého Kristovho kríža, ktorí musia križiaci na čele so sirom Georgeom doniesť do istého kláštora. Sir George je podľa autora videa „typickým (hollywoodskym) hrdinom“: zabíjanie moslimov považuje za niečo zlé, svätú vojnu vníma ako nesvätú, myslí si, že bol „zmanipulovaný Cirkvou“, atď. Takmer Nolanov „Odyseus“.
Jeho skupinka prechádza miestom, kde proti sebe bojujú kresťanské sily s moslimskými. Sir George napokon zisťuje, že to moslimovia chránili kresťanov pred kresťanskými križiakmi (!). Samozrejme, v skutočnosti to bolo presne naopak a jedným z dôvodov križiackych výprav bola práve ochrana kresťanských pútnikov kresťanskými rytiermi pred moslimami, uvádza historik.
Najpozitívnejšou postavou tu je (ako inak, samozrejme) moslimský bojovník menom Hasan. Je čestný, ušľachtilý, na urážky kresťanov nijako nereaguje. „Je to ďalší moslimský „Saladin“, od ktorého sa môžu kresťania učiť, keďže „takí moslimovia vždy boli,“ hovorí so značnou dávkou irónie Raymond Ibrahim. Za najbizarnejšiu vec považuje historik Hasanovo tvrdenie, že to kresťanská Byzantská ríša „pohlcuje moju domovinu“, čo bolo, samozrejme, presne naopak.
Keď sir George konečne donesie relikviu do kláštora, tá spôsobí, že sa tamojší mnísi premenia na zabijajúce zombie príšery. A kresťanov prichádza zachrániť (opäť raz) moslim Hasan. V jednej scéne sa objavuje skutočný démon. Jeden mních sa ho snaží zneškodniť volaním na Svätú Trojicu, no démon mnícha zožerie. Až keď Hasan zvolá svoje „Allahu akbar!“, démon je poranený a zuteká. Historik scénu vyhodnocuje:
„Čím je niekto kresťanskejší, tým je len horší, pokryteckejší a viac opovrhnutia hodný. Toto je bežná schéma vo filmoch o križiackych výpravách, ako aj filmoch zachytávajúcich dobu stredoveku. Zväčša je to ten muž, ktorý drží kríž a Bibliu, a rozpráva o Bohu, kto je tou najviac opovrhnutia hodnou a pokryteckou postavou. Alebo je len slabý a patetický. Zatiaľ čo moslimovia sú ušľachtilí, altruistickí, snažia sa pomôcť týmto šialeným kresťanom, ktorí sa inak neustále navzájom zabíjajú a okrádajú.“
Raymond Ibrahim upozorňuje, že toto prekrúcanie reality sa netýka len filmov, ale aj kníh, vedeckej obce (!) a politiky.
Kam nás chcú dostať
Nenávisť nielen ku kresťanom, ale k západnej civilizácii ako takej, či priamo k jej pôvodným bielym obyvateľom, býva častou témou hollywoodskej tvorby. Dobrým príkladom môže byť spoločnosť Netflix a jej „tvorba“ (Bridgetonovci), filmy černošského hororového režiséra Jordana Peelea, či záver poslednej bondovky Nie je čas zomrieť, kde ďalší hrdina západnej civilizácie, „nesmrteľný“ James Bond, pomerne pateticky umiera. Na začiatku filmu, ešte v titulkoch tiež vidieť sochu bohyne Británie potopenej na dne oceánu. To zrejme nebude len symbolika; tam nás chcú dostať.
Sám som prednedávnom napísal článok o hollywoodskom prekrúcaní deja filmov s témami blízkymi katolíckej Cirkvi. Niektoré príklady sú vskutku veľavravné, ako napríklad keď dokázal režisér Ron Howard nielenže urobiť z pozitívneho cirkevného predstaviteľa hlavného antagonistu, no zároveň urobil z iluminátov obete (!) vyfabrikovaného cirkevného teroru.
A ešte jedna poznámka k hore spomenutým Morským národom. Nevieme síce, kto to bol. predpokladá sa však, že ich súčasťou boli aj biblickí Filištínci, ku ktorým patril aj legendárny bojovník Goliáš. A tí boli ctiteľmi pohanského boha Baala, podobne ako sú (zrejme) jeho ctiteľmi aj moslimovia…
Ako už vyššie bolo povedané, tvorcovia z Hollywoodu radi vymieňajú charakterové vlastnosti Odyseov a Sinonov.

