Filmy, ktoré mohli byť skvelými katolíckymi počinmi…, nebyť „zvratu“ v ich závere

Matej Gavlák
7. apríla 2026   Kultúra   Komentár, Recenzie

Žijeme v dobe masívnej protikatolíckej propagandy, v ktorej sa do značnej miery takpovediac vyžíva aj Hollywood a takzvané „celebrity“. Avšak niektoré tieto filmy maskujú nenávisť svojich tvorcov tak dobre, že nebyť ich poslednej záverečnej „pointy“, šlo by vlastne o vynikajúce prokatolícke filmy.

Upozornenie: článok prezrádza dej jednotlivých tu uvedených filmov.

Anjeli a démoni

Musím sa priznať, že zbožňujem film Anjeli a démoni na motívy knihy antikatolíckeho spisovateľa Dana Browna. Asi nie je rok, kedy si tento film nepozriem (som spokojným majiteľom DVD verzie), ale s jedným zásadným a nemenným pravidlom – vždy ho vypínam zhruba 15 minút pred koncom.

Anjeli a démoni sú dobrodružno-akčným filmom odohrávajúcim sa vo Vatikáne. Blíži sa konkláve a štyria najsilnejší kandidáti boli unesení tajnou protikatolíckou skupinou označujúcou sa ako Ilumináti, ktorí po sebe tiež zanechali odkaz. Ilumináti sa vyhrážajú, že každú hodinu až do polnoci zabijú jedného z týchto kardinálov-papabile a o polnoci zničia dokonca celý Vatikán, keď nechajú vybuchnúť vysoko-výbušnú „antihmotu“. Zúfalí vatikánski predstavitelia preto požiadajú o pomoc slávneho harvardského symbológa Roberta Langdona (Tom Hanks) v nádeji, že sa podarí kardinálov zachrániť a zabrániť zničeniu Vatikánu.

Langdon teda urýchlene prichádza do Ríma, kde je všetko hore nohami. Na jednej strane sú tu vatikánske policajné zložky a švajčiarska garda zúfalo sa snažiace vyriešiť vzniknutú situáciu a vzájomne si prekážajúce; potom je tu plno turistov a novinárov z celého sveta očakávajúcich meno nového Svätého Otca, ako aj samotní biskupi a kardináli, ktorí sú, podľa policajných zložiek, „iluminátmi infiltrovaní“. Nechýba ani drsný iluminátsky terorista, ktorý po sebe zanecháva spúšť a mŕtvoly.

Našťastie je tu osoba camerlenga – hlavného dozorcu zodpovedného za priebeh konkláve –, ktorým je mladý a schopný otec Patrick McKenna (Ewan McGregor). Otec McKenna je v podstate jediný, kto si pod tlakom zachováva chladnú hlavu a kto je Langdonovi ako-tak nápomocný.

V jednej z vrcholných scén filmu potom otec McKenna hrdinsky zachraňuje Vatikán pred zničením „antihmotou“ a kardináli ho následne dokonca zvolia za nového Svätého Otca. Katolícka Cirkev si po desaťročiach úpadku ani nemohla želať lepšieho vodcu.

A v tomto momente film vypínam, hoci ešte tak úplne nekončí.

„Zvrat“: v posledných minútach sa totiž „ukáže“, že žiadni Ilumináti vlastne neexistujú a všetko je výmyslom otca McKennu, ktorý najal i onoho teroristu a dokonca otrávil predchádzajúceho pápeža (!). Camerlengovým cieľom bolo „uniesť“ katolícku Cirkev len pre seba a spraviť z nej rešpektovanú inštitúciu. Skrátka, celé to pôsobí, akoby scenár napísali samotní Ilumináti. A napokon, zvolený nový pápež je členom starej skostnatenej kúrie, takže „všetko po starom“.

Tí druhí

Tí druhí je učebnicový katolícky horor – ale, opäť, treba ho včas vypnúť. Film, odohrávajúci sa v roku 1945 na jednom z menších ostrovov patriacich Británii, rozpráva príbeh príkladnej katolíckej ženy a matky menom Grace Stewartová (Nicole Kidmanová). Grace je skutočnou ženou-trpiteľkou. Sama je so svojimi dvoma malými deťmi zavretá v ich sídle, keďže otec rodiny odišiel do vojny a dosiaľ sa nevrátil.

V dome musí byť navyše neustále tma, prerušovaná len lampášmi a svietnikmi, keďže deti majú zvláštnu chorobu, kvôli ktorej nesmú byť vystavené priamemu svetlu, „pretože by inak zomreli“. Ešte aj služobníctvo utieklo z domu „bez slova“, ale, našťastie, na začiatku filmu prichádza nové.

Grace, starostlivá i prísna matka, svoje deti dôkladne učí katolícke náboženstvo, aby boli spasené. Aby však problémov nebolo málo, jej dcéra Anne začne tvrdiť, že sa jej „zjavujú duchovia“, čomu jej matka spočiatku neverí. V priebehu filmu je však i sama Grace vystavená rôznym nadprirodzeným úkazom i útokom, ktorým však čelí s odvahou poháňanou túžbou ochrániť svoje dve malé deti.

„Zvrat“: na konci filmu sa „ukáže“, že to vlastne sama Grace so svojimi deťmi sú duchovia (čítate správne) a tí, čo ich desili, boli skutoční žijúci majitelia domu, ktorí sa ich navyše pokúšajú privolať pomocou okultnej seansy. Film tak napokon totálne zosmiešňuje Grace i jej katolícku vieru, keďže „dokazuje“, že po smrti niet Neba, ani Pekla, ba zrejme ani Boha, ale iba duše prežívajúce niekde na povalách starých domov. Ide o takzvané „falošné duchovno“, čo je mimochodom démonický klam.

Konkláve

O filme Konkláve z roku 2024 sme sa už na našom portáli zmienili viackrát. Film na motívy románu spisovateľa Roberta Harrisa rozpráva o vypätej atmosfére počas voľby nového pápeža. Nechýbajú závažné obvinenia, ani nepríjemné odhalenia. Mnohí z kardinálov sú extrémne liberálni, ako napríklad kardinál Bellini, ktorý sa rezolútne stavia „proti veľkým rodinám“ a je tiež presvedčený, že sa Cirkev „nikdy nesmie vrátiť späť k latinskej liturgii“.

Prítomný je tu však aj silný zástupca konzervatívneho krídla, ktoré reprezentuje kardinál Tedesco, ktorý je liberálom viac ako vyrovnaným súperom.

I tu je hlavnou postavou kompetentný camerlengo, kardinál Thomas Lawrence (Ralph Fiennes), ktorý osciluje medzi oboma krídlami, aj keď bližšie má predsa len k liberálom. Hoci sa vo filme vyťahuje na kardinálov-voliteľov veľa špiny, zrejme v tomto zobrazení ďaleko od pravdy nebude. Navyše, ak by bol zvolený nejaký konzervatívny, či aspoň umiernený kardinál, šlo by vlastne o celkom čestný film. Ale…

„Zvrat“: vo filmovom konkláve nezvíťazil ani len liberálny kandidát, ale transgender kardinál, samozrejme, ospevovaný až do nebies. Vskutku zákerný až nenávistný záver, podobne ako v prípade predchádzajúcich dvoch počinov.

Prútený muž

Prútený muž (The Wicker man) z roku 1973 je ďalším kultovým hororom (aj keď treba povedať, a platí to aj o filme Tí druhí, že na dnešné pomery ide skôr o strašidelné rozprávky), ktorý sa takmer stal filmom so silným katolíckym odkazom. Ide vlastne o zakladateľa subžánru zvaného folk horor. Film rozpráva príbeh policajného seržanta Neila Howieho, hlboko veriaceho katolíka, ktorý prichádza na menší britský ostrov vyšetrovať zmiznutie mladého dievčaťa.

Ukáže sa, že si miestni vyvinuli vlastné „prírodné“ náboženstvo. Spievajú a tancujú, napájajú sa na prírodné sily, no napriek radostnej atmosfére, ktorú sa pokúšajú vyžarovať, cítiť vo vzduchu istý nepokoj. Ako vyšetrovanie postupuje, seržant Howie čoraz viac žije z duchovnej hĺbky svojej viery, bez ktorej by miestnemu kultu azda podľahol. Zvlášť silná je scéna, kde proti nemu použijú akúsi erotickú mágiu, no on sa zachráni myšlienkami na Svätú Eucharistiu.

„Zvrat“: kult napokon vyšetrovateľa zajme a nechá ho upáliť vo veľkej drevenej soche naplnenej slamou, onom „prútenom mužovi“, ako obetu svojim prírodným bohom. Howie však namiesto toho, aby odovzdal svoj verný život do rúk Krista, ako pravý mučeník, preklína svojich mučiteľov… Neil si zaslúžil čestnejší odchod.

Mlčanie

Mlčanie režiséra Martina Scorseseho určite nie je, podobne ako Prútený muž, skrytým anti-katolíckym filmom, ale trpí podobným neduhom ako film zo 70. rokov: dobre rozbehnutý príbeh nezvláda svoj úplný záver, ktorý by mal mať silnejší morálny odkaz. Treba však dodať, že sa Scorsese verne držal svojej predlohy, rovnomenného románu japonského katolíckeho spisovateľa Šúsaku Endóa.

Film rozpráva príbeh dvoch jezuitských misionárov, otca Rodriguesa a otca Garupeho, ktorí v 17. storočí prichádzajú do Japonska pátrať po jezuitskom predstavenom, otcovi Cristóvão Ferreirovi. Ten mal po hroznom mučení údajne zaprieť katolícku vieru, prejsť na šintoizmus a písať protikatolícke pamflety.

Mlčanie zobrazuje ťažký život prenasledovaných katolíkov v Japonsku v danom období. Avšak katolícky portál Crisis Magazine svojho času opísal dielo ako film, kde je „veľa mučeníkov, no málo spásy“. A vskutku: vo svojej podstate je Mlčanie hlboko katolícky film, ale…

„Zvrat“: hlavná postava Francisco Garupe (Adam Driver) napokon počas mučenia zapiera Ježiša rovnako, ako to pred ním urobil i hľadaný Ferreira. Svoj život dožíva Garupe v pokoji ako šintoista v jednom japonskom meste. Keď umiera, predsa tajne drží v rukách malý krížik.

Ako už bolo spomenuté, som toho názoru, že film (a kniha) tu majú nedostatočný morálny odkaz. Iste, človek môže zaprieť svoju vieru. Ale potom by mal nasledovať nejaký trest. Skrátka, odvrhnúť Stvoriteľa vesmíru a začať sa namiesto Neho skláňať pred malým lokálnym démonom je závažná, pre dušu jednotlivca priam apokalyptická vec, ktorá v hodnotnej tvorbe nemôže zostať adekvátne nepotrestaná. A ak aj Garupe po páde prejavoval nejaké vnútorné pnutie, nebolo to dostatočne zobrazené.

Na záver

Týchto filmov je naozaj škoda, pretože niektoré z postáv, ako otec McKenna, Grace Stewartová, či seržant Howie mohli byť skutočne pamätihodné, ba priam nasledovaniahodné pre veriacich mužov i pre veriace ženy. Namiesto triumfu Pravdy však prišla ľadová sprcha.

Našťastie, nie všetky súčasné filmy so zaujímavými katolíckymi protagonistami skončili s nepríjemným „zvratom“. Koho téma zaujala, môže si pozrieť starší článok s názvom Filmy a seriály, ktoré ukazujú, že viera má čo ponúknuť.

PDF (formát pre tlač)