Katarína Sienská: Ľudská vôľa dokáže zvíťaziť nad zlým duchom
sv. Katarína Sienská
16. mája 2020
Cirkev
Zlý duch trápi duše, ktoré Boha urážali. V pozemskom živote je úlohou zlých duchov pokúšať a obťažovať ľudí. Samozrejme, nie preto, aby nad ľuďmi zvíťazili, ale aby ľudia získali cenné morálne víťazstvo, pretože všetky ich cnosti prešli skúškami. Nikto sa nesmie tejto skúšky báť, aj keď na neho zlý duch útočí zo všetkých síl a všetkými možnými pokušeniami, pretože ľudia sú spevnení mocou vôle kalenej v krvi Ježiša Krista. A žiaden zlý duch a ani tvor nemôže zmeniť ľudskú vôľu, pretože nám ju Boh udelil spolu so slobodným úsudkom.
Slobodným úsudkom si teda môžu ľudia svoju slobodnú vôľu ponechať, alebo ju opustiť. Slobodná vôľa je zbraň, ktorú keď ľudia vložia do rúk zlého ducha, tak sa stane nožom, ktorým na človeka zlý duch vzápätí zaútočí. Ale keď človek nevloží sám nôž svojej vôle do rúk zlého ducha, nesúhlasí s jeho obťažovaniami a pokušeniami, nikdy ho hriešna vina nezraní. Ľudská vôľa sa, naopak, odmietaním zlého ducha posilní a zrak ľudského intelektu sa rozjasní, takže človek zrazu uvidí všetko v novom svetle. A pochopí, že Božia láska dovoľuje, aby boli ľudia pokúšaní len preto, aby mohli získať cnosti a podať o nich dôkazy.
Cnosti človek nedosiahne inakšie, len poznaním Boha a seba. Toto poznanie možno najdokonalejšie získať v čase pokušenia. Človek sa nemôže tohto trápenia a obťažovania zbaviť, aj keď im chce utiecť. A vo svojej vôli môže lepšie poznávať Boha. Akonáhle je totiž ľudská vôľa posilnená Božou dobrotivosťou, tak človek zistí, že pokušenie je dopustené z Božej vôle. Zlý duch je slabý a sám osebe nemôže urobiť nič. Má len tú moc, ktorú mu Boh dal. A túto moc zlému duchovi Boh nedal z nenávisti, ale z lásky, aby sme mohli nad zlým duchom zvíťaziť a dosiahli dokonalejšie poznanie Boha i nás samotných. Cnosti môžu byť podrobené skúške, aby sa dokázala ich sila a schopnosť zvíťaziť nad ich opakom.
Zlí duchovia trápiaci odsúdených k zatrateniu, existujú z Božej vôle. Boh v ľudskom živote precvičuje cnosť duše tým, že ju podrobuje skúškam. Snahou zlého ducha isto nie je skúšať ľudské cnosti, chce ľudí o ich cnosti a spásu pripraviť, no nemôže tak učiniť, pokiaľ mu sám človek nedá zvolenie a nepomôže rozhodnutím zo svojej slobodnej vôle.
Úbohý je človek, ktorý sa sám a dobrovoľne oslabí tam, kde som ho učinil silným a sám a dobrovoľne sa vrhne do náruče zlých duchov. Ľudia, ktorí sa za svojho života vydali do moci zlého ducha, nikdy k tomu neboli prinútení, pretože ich nikto k tomu prinútiť nemôže, môžu sa len dobrovoľne vydať na základe svojej slobodnej vôle do rúk zlého ducha. A v okamihu svojej smrti, keď zostanú v tomto zvrátenom područí zlého ducha, už nemusia čakať na iný osud. Odsudzujú sa totiž sami svojím svedomím a zo zúfalstvom sa vydávajú do večného zatratenia. Na samom prahu smrti sa nenávistne primknú k peklu. A ešte skôr ako do neho vstúpia, sami si ho spolu so zlými duchmi, svojimi pánmi, zvolia za odmenu.
Spravodliví, ktorí žili a zomreli v láske, ktorí žili v dokonalej cnosti vedení svetlom viery a s dokonalou nádejou v Baránkovu krv, vidia v poslednom okamihu svojho života dobro, ktoré im Boh pripravil a s láskou mu otvárajú náruč a s láskou sa primykajú k Bohu, najvyššiemu a večnému dobru. Týmto spôsobom spravodlivý človek okúsi večný život ešte skôr, než opustí jeho duša smrteľné telo.
Tí, ktorí žili v nedokonalej a bežnej láske a nedosiahli spomenutú veľkú dokonalosť, prijímajú Božie milosrdenstvo s rovnakým svetlom viery a nádeje ako ľudia dokonalí, pretože ale nemajú dokonalú lásku, primkýnajú sa k Božiemu milosrdenstvu ešte viac, pretože ho považujú za nekonečne väčšie než svoje viny. Nečistí hriešnici sa správajú práve naopak, pretože vo svojom zúfalstve vidia, aký osud ich čaká a nenávistne pokračujú na ceste do zatratenia. Ani spasení a ani zatratení nečakajú na Boží súd, ale každý odchádza v okamihu smrti tým smerom, ktorý si zvolil. Miesto, kam patria, okúsia ešte skôr, ako sa ich duša oddelí od tela, v posledný okamih ich života. Duše odsúdené k zatrateniu odchádzajú s nenávisťou a zúfalstvom, dokonalí odchádzajú s láskou a svetlom viery. Nedokonalí sa s láskou primknú k Božiemu milosrdenstvu a s vierou a nádejou vojdú do očistca.
