Drobná trápnosť na veľkú tému alebo Čo písal biskup Chovanec spolu s KBS o prijímaní na ruku v roku 2016 a čo nám píše dnes

Branislav Michalka
4. decembra 2023   Cirkev   Komentár

Nedeľné pastierske listy dvoch slovenských biskupov Tomáša Gálisa a Mariána Chovanca rozvírili ešte viac, už aj tak rozvírenú, hladinu slovenskej cirkvi. Odložme teraz nabok rozhorčenie veriacich nad tvrdeniami otcov biskupov, ktoré je v prípade, keď ide o Telo i Krv, Dušu i Božstvo Ježiša Krista v Najsvätejšej sviatosti namieste a sústreďme sa skôr na nechcenú, tragikomickú stránku celej kauzy.

O tú sa postarali samotní autori listov, ktorí zrejme zabudli na to, čo KBS a jednotliví biskupi písali v roku 2016 práve ohľadom svätého prijímania na ruku a do úst. Tak už to však chodí, keď sa koruhvička točí natoľko rýchlo, že ani ten najangažovanejší a najochotnejší nemôže upchať všetky škáry, ktorými by sa mohli rôzni pyšní neposlušníci dostať k dokumentom z minulosti.

A tak sa nám vynoril z orwellovskej opravovne histórie, kde občan Winston Smith likvidoval staré správy a prerábal ich na nové, nechcený svedok doby. Preto teraz máme na jednej strane nový pastiersky list otca biskupa z Banskej Bystrice, a na strane druhej dokument Banskobystrickej diecézy podpísaný Jeho Excelenciou Mons. Mariánom Chovancom z roku 2016, v ktorom nás oboznamuje s „hlavnými pastoračnými zásadami, podľa ktorých sa treba riadiť pri vysluhovaní sviatostí“. A dokonca sa nachádza stále na internete:

https://bbdieceza.sk/wp-content/uploads/2017/05/3.-Eucharistia-ako-pokrm.pdf

No a v ňom sa okrem iného dozvedáme, prečo je „Konferencia biskupov Slovenska stále za to, aby sa na Slovensku podávalo sväté prijímanie do úst.“ Čiže: KBS sa v roku 2016 snažila prijímanie na ruku celkom zamedziť. A vtedy to bolo dobré. Ale teraz nám otec biskup Chovanec vo svojom pastierskom liste píše negatívne o tých veriacich, ktorí sa „usilujú tento spôsob prijímania celkom zamedziť“. Čiže o takých, ktorí majú na problém rovnaký názor, ako v roku 2016 aj biskup Chovanec a KBS.

A čuduj sa svete, biskupi mali vtedy navyše proti prijímaniu na ruku presne tie isté argumenty, ktoré používame aj tu, na našom obzvlášť netolerantnom a rozdeľujúcom portáli Christianitas.sk, pričom táto argumentácia dnes vyvoláva hnev našich biskupov. A pritom len sedem rokov dozadu nás to oni sami naučili!!! O tempora, o mores…

Tu sú argumenty KBS a Banskobystrickej diecézy z roku 2016 proti prijímaniu na ruku:

– Prijímanie do úst lepšie zabraňuje zneužívaniu Eucharistie.

Akému že „zneužívaniu“? Veď pri prijímaní na ruku nedochádza po novom k žiadnemu „zneužívaniu“ a k ničomu „znesväcujúcemu“.

Na druhej strane, pri pojme „zneužívanie“ je zaiste možné myslieť len také konanie, ktoré znesväcuje. Ako by tam však v roku 2016 mohlo hroziť nejaké „zneužitie“, a to dokonca jednoduchšie ako pri prijímaní do úst? Zneužitie, čiže znesvätenie, z ktorého by mohli veriaci logicky usudzovať, že tento spôsob prijímania uľahčujúci oproti prijímaniu do úst znesvätenie, je sám o sebe vďaka tejto svojej vlastnosti, navyše pokiaľ je tvrdošijne presadzovaný s vedomím tejto jeho vlastnosti (a to vedomie tu v roku 2016 bolo), znesväcujúci?

Nemožné! To bude nejaký hoax. Veď to predsa popiera otec biskup vo svojom novom liste z roku 2023: „Tvrdiť, že daný spôsob je zlý, či znesväcujúci, je veľkou opovážlivosťou voči minulosti…“

Avšak hore uvedený argument z roku 2016 jasne hovorí, že pri prijímaní na ruku ľahšie dochádza k „zneužitiu“, teda aj k možnému znesväteniu, a pri prijímaní do úst nie. Tak asi medzi týmito spôsobmi prijímania nebude znamienko rovnosti, však? Inak by otcovia biskupi v roku 2016 tie markantné rozdiely tak nezdôrazňovali a prijímanie na ruku nezakazovali.

Tak prečo by si potom veriaci nemali aj dnes myslieť, že spôsob, pri ktorom vedome niekto počíta s väčšou možnosťou zneužitia a nebráni sa jej, je znesväcujúci? A apropo, keď sme pri tej „opovážlivosti voči minulosti“, ktorá otca biskupa tak trápi, ako by sa asi dalo nazvať zosmiešňovanie, pohŕdanie, potláčanie a priam démonizovanie tradičnej svätej omše? V Ríme, vo svete aj na Slovensku…

Ďalší argument KBS a Banskobystrickej diecézy z roku 2016:

– Prijímanie do úst môže viesť k väčšej úcte pri prijímaní.

Ale, ale, veď proti tomuto argumentu sa ohradzujú už od roku 2020 všetci preláti a kňazi karhajúci „neposlušných“ veriacich. Tvrdia nám, že čo do prejavu úcty niet medzi prijímaním do úst a na ruku rozdiel. Dokonca žilinský biskup Gális včera, v podobne orientovanom pastierskom liste tvrdil, že prijímanie na ruku bolo zavedené preto, aby veriaci hlbšie poznali Pána!!! Ale o tom neskôr. Tu však v dokumente z roku 2016 sa dozvedáme, že prijímanie do úst a na ruku nevedú k úcte voči Eucharistii rovnako. Dokonca biskupi považovali tento rozdiel za tak markantný, že sa rozhodli ešte v roku 2016 prijímanie na ruku – nepovoliť. To sú ale paradoxy, ako písal svojho času na výsosť inkluzívny pán prezident Havel…

A čo nám otec biskup Chovanec píše teraz? Čítajme a učme sa:

„Veď jednoduché zamyslenie každému ukazuje, že ľudské ruky nie sú menej hodné Eucharistie, než je ľudský jazyk.“

Nuž a či sa v roku 2016 otec biskup a jeho kolegovia nevedeli „jednoducho zamyslieť“, keď vtedy videli taký možný rozdiel medzi prijímaním do úst a na ruku, že ten druhý spôsob radšej zakázali? Vtedy bol jazyk viac ako ruky? Došlo medzitým k nejakému evolučnému pohybu v rámci končatín a údov ľudského tela? Alebo len k evolúcii morálneho charakteru?

No a pamätáte sa na tých najzapálenejších apoštolov prijímania na ruku, ako nám tvrdili počas covidu, že Eucharistia sa dokonca ani nedrobí? A tu v inštrukcii z roku 2016 čítame:

„V niektorých farnostiach sa totiž objavuje zlozvyk, že sa nepoužíva potrebná paténa a miništranti ju už nedržia pod ústami pri rozdávaní svätého prijímania. Paténu treba používať (inštrukcia Sviatosť vykúpenia z r. 2004, č. 93). Ak nie je pri rozdávaní svätého prijímania prítomný žiaden miništrant, paténu môže držať aj iný súci laik (muž či žena). Používanie patény súvisí so zdravou a patričnou cirkevnou úctou voči Eucharistii, nezabúdajúc na primeranú dôstojnosť a čistotu nádob a bohostánku, v ktorých sa uchováva Oltárna sviatosť.“

Ale, ale, žeby sa predsa len čosi drobilo? Na to tie patény predsa slúžia, aby zachytávali čiastočky Eucharistie. A prečo ich majú zachytávať? Ako píše otec biskup v roku 2016 „používanie patény súvisí so zdravou a patričnou cirkevnou úctou voči Eucharistii, ergo, padanie čiastočiek = neúcta? Ale to by potom znamenalo nielen to, že sa hostia drobí, ale aj to, že dopustenie tohto drobenia znižuje úctu. A čo sa asi odohráva pri prijímaní na ruku? Čo nám to zostáva na prstoch, často po prijímaní ešte dôkladne oprášených prijímajúcimi? A čo nám to padá na zem a šliape sa po tom? V roku 2016 to prekážalo a teraz už nie?

A otec biskup Chovanec pokračuje vo svojom novom liste a zobral si na paškál tých „individualistov“, ktorí sa rozhodli zájsť vo svojej údajnej „pýche“ tak ďaleko, že chcú prijímať Božie Telo na kolenách. Povážte, to je hrozné, však? Podľa otca biskupa z roku 2023 to môže byť „aj prejavom svojvôle či dokonca neposlušnosti“. Avšak ten istý biskup nám v roku 2016 píše:

„Pri rozdávaní svätého prijímania treba pamätať, že „posvätní služobníci nemôžu odoprieť sviatosti tým, ktorí ich vhodne žiadajú, sú riadne disponovaní a právo im nezakazuje, aby ich prijali“. Každý pokrstený katolík, ktorému to podľa práva nie je zakázané, musí byť pripustený k svätému prijímaniu. Teda, nie je dovolené odoprieť nikomu z veriacich sväté prijímanie len preto, lebo napr. chce prijať Eucharistiu pokľačiačky alebo postojačky (inštrukcia Sviatosť vykúpenia z r. 2004, č. 91–92).“

Zaujímavé, to, čo bolo v roku 2016 neodňateľné právo každého veriaceho, to sa stáva v roku 2023 „svojvoľnosťou či dokonca neposlušnosťou“. Otec biskup z roku 2016 vlastne nabáda veriacich k neposlušnosti a individualizmu, a chce tak zrejme opovážlivo oponovať otcovi biskupovi z roku 2023.

No a korunu všetkému tomuto adventnému snaženiu nasadil žilinský biskup Mons. Tomáš Gális. Jeho list akoby z oka vypadol listu biskupa Chovanca, z čoho môžeme usudzovať, že v ich diecézach sa nachádza zvýšený výskyt neposlušníkov a individualistov a je treba hasiť, čo horí, a kuť železo, kým je horúce.

Zaoberať sa celým listom zo Žiliny je zbytočné, duch a podstata sú rovnaké ako v prípade listu z Banskej Bystrice. Avšak citáciu jednej perly si nemožno odpustiť, už len preto, že práve ju vypichol nesmierne konzervatívny denník Postoj, zrejme netušiac vo svojej nevinnosti, akú medvediu službu tým otcovi biskupovi činí. Otec biskup hlása:

„Návrat k možnosti prijímať do rúk je výsledkom dlhého zvažovania a snahy viesť ľudí k čo najhlbšiemu poznaniu, vzťahu a úcte k Pánovi.“

Takže podľa toho práve prijímanie na ruku má ľudí „viesť k čo najhlbšiemu poznaniu, vzťahu a úcte k Pánovi“. Preto podľa biskupa Gálisa zodpovední preláti, tak „dlho zvažovali“. Na Slovensku konkrétne trvalo toto „dlhé zvažovanie“ len pár dní. Zrejme aby už potom, mohli rýchlo premýšľať o spásonosnej vakcíne.

Ale v roku 2016 predsa prijímanie na ruku viedlo k menšej úcte, a prijímanie do úst k väčšej, ako sme sa dočítali. Preto KBS prijímanie na ruku nepovolila. Tak potom, ako to je? Navyše: Chce nám niekto s vážnou tvárou tvrdiť, že kým nebolo povolené v Cirkvi prijímanie na ruku, tak veriaci mali menej hlbšie poznanie, vzťah a úctu k Pánovi? A ľudí k tomuto prehĺbeniu bolo treba doviesť prijímaním na ruku?!!! A to všetko zoči-voči faktu, že sám Pavol VI., keď povoľoval tento „výnimočný“, indultný a nie regulárny spôsob prijímania, robil to nerád a s poukazovaním na jeho menšiu úctivosť?

Na záver už len finále tejto tragikomédie listov dvoch biskupov proti veriacim, ktorí chcú prijímať Eucharistiu na kolenách a na jazyk, pričom tvrdia len to, čo tvrdili biskupi v roku 2016. A chcú zakázať prijímanie na ruku z tých istých dôvodov, aké uvádzali pre tento zákaz v roku 2016 slovenskí biskupi! Otec biskup Gális, s odvahou a razantnosťou, ktorú by asi nepoužil voči LGBT veriacim, či v boji za intronizáciu Krista Kráľa, o prijímaní na kolenách píše:

„A povedzme to priamo: je to neraz prejav pýchy, nezriadeného pocitu duchovnej nadradenosti voči ostatným.“

Skutočne? A nebolo by skôr prejavom pýchy myslieť si, že veriaci sú natoľko hlúpi, že si nepamätajú, čo bolo pred siedmimi rokmi, ak už si aj nepamätajú, čo Cirkev učila o neustále sa zvyšujúcej úcte k Eucharistii celé stáročia?

A nie je prejavom nezriadeného pocitu duchovnej nadradenosti, spoliehajúcej sa na to, že tým menej vzdelaným môžeme predložiť čokoľvek, bez ohľadu na Tradíciu aj logiku, práve to, keď si niekto ani nedá prácu, aby si skontroloval, čo hlásal pred siedmimi rokmi?

PDF (formát pre tlač)