Dr. Taylor Marshall: Zhubný vplyv nemeckých peňazí v Cirkvi

Matej Gavlák
17. mája 2021   Cirkev

Texaský teológ, Dr. Taylor Marshall, vo svojom najnovšom videoblogu vysvetľuje pozadie vplyvu nemeckých biskupov v Ríme, ako aj to, prečo si nemecká cirkev dovoľuje s takou drzosťou otvorene sa stavať proti nedávnym nariadeniam Vatikánu.

VIDEO:

V takmer 100 diecézach po celom Nemecku sa totiž od 10. mája konajú požehnávania homosexuálnych párov, čo sa javí ako drzá nemecká odpoveď na vatikánske memorandum, ktoré vysviacky ľudí žijúcich v hriešnych situáciách výslovne zakazuje.

Zdá sa, že nemeckú sebavedomosť si možno vysvetliť starým porekadlom „za všetkým hľadaj peniaze“.

Bohatá nemecká cirkev

Pre vykreslenie situácie v nemeckej cirkvi Taylor prečítal vyjadrenia tamojšieho jezuitského kňaza, pátra Jana Korditschkea, ktorý sa na 16. mája chystal požehnávať takzvané queer páry (všetky páry mimo klasických heterosexuálnych). O homosexuáloch sa vyjadril: „Som presvedčený, že homosexuálna orientácia nie je zlá a homosexuálna láska nie je hriech. Svojimi požehnávaniami chcem osláviť homosexuálnu lásku, pretože homosexuálna láska je dobrá… homofóbia v mojej cirkvi ma privádza k zúrivosti a hanbím sa za ňu.“

Vatikánske memorandum prízvukuje, že Boh nemôže požehnávať hriech. A to – ako hovorí Taylor – privádza do zúrivosti ľudí ako je jezuita James Martin v Amerike, či dokonca celú Nemeckú biskupskú konferenciu. Nemeckí biskupi sa síce oficiálne vyjadrili proti celonemeckému požehnávaniu homosexuálov, ale iba preto, lebo sa im to zdá príliš okázalé a otvorené, pričom oni sami preferujú skôr salámovú metódu.

Dr. Marshalla zaujímalo, ako je možné, že nemecká cirkev je stále taká bohatá a vo svete vplyvná napriek tomu, že jej každoročne ubúda množstvo veriacich, čo nie je práve najlepšia vizitka. Našiel pritom niekoľko zaujímavých a veľavravných čísel.

V Nemecku má 84 miliónov obyvateľov, pričom ku Katolíckej cirkvi sa ich hlási zhruba 22 miliónov. To znamená, že katolíkov je v krajine štvrtina z celkového počtu obyvateľov. Len v minulom roku z Cirkvi oficiálne odišlo 402-tisíc ľudí a – ak nepočítame odpad po Lutherovej „reformácii“ – bol to z tohto pohľadu pre nemeckú Katolícku cirkev zrejme najhorší rok vôbec. Zaujímavou je tiež štatistika, ktorá hovorí, že Cirkev v Nemecku zamestnáva 2 až 5 miliónov ľudí, čo predstavuje takmer 5 % všetkých obyvateľov, ktorí sú vo väčšine protestanti.

Uvádza sa tiež, že návštevnosť katolíckych kostolov v krajine je 13 %, avšak štatistiky nehovoria, či sa tým myslí chodenie do kostola každú nedeľu, raz za mesiac, či raz za rok.

Mimoriadne zaujímavé sú tiež údaje ohľadom finančného stavu nemeckej Cirkvi a tie sú šokujúce: tamojšia Cirkev disponuje podľa oficiálnych údajov 20 miliardami (!) eur. Na jednu nemeckú diecézu to v prepočte vychádza na zhruba 750 miliónov eur. Katolícka Cirkev v Nemecku je teda zrejme najbohatšou časťou univerzálnej Cirkvi na svete a slovami dr. Marshalla je „oveľa, oveľa bohatšia než Cirkev v Taliansku a samotný Vatikán“.

Ako je však možné, že počtom neveľká Cirkev, kde navyše 87 % jej členov do kostola vôbec nechodí, je až taká bohatá? Ako Taylor vysvetľuje, je to dané nemeckým daňovým systémom. Podľa tamojších zákonov sa 8 až 9 % z daní obyvateľstva odvádza cirkvi (či inej náboženskej inštitúcii), ku ktorej sa obyvatelia prihlásia v oficiálnom sčítaní.

Nemeckí biskupi teda skutočne sedia na zlate a (ako správni obchodníci) dobre vedia, ako ho využiť.

Čí chlieb ješ…

Ako dr. Marshall prízvukuje: „Nemci svojimi  peniazmi dokážu ovplyvňovať synody.“ Podľa Taylora robí pápež František chybu, že sa tak spolieha práve na biskupské synody a neriadi veci viac ako monarcha, na čo má plné právo. Biskupi z Nemecka totiž zjavne vnímajú Cirkev podľa zásady:

„My máme peniaze, vy nás potrebujete a my máme isté záujmy – čo proti nám zmôžete?“

Taylor tiež vytiahol knihu s názvom The Rhine Flows into the Tiber: A History of Vatican II (Rýn vlievajúci sa do Tiberu: Dejiny II. vatikánskeho koncilu) otca Ralpha Wiltgena. Kniha pojednáva o tom, ako hlavne nemeckí biskupi dokázali takýmito metódami ovplyvňovať II. vatikánsky koncil.

Ešte pred koncilom bola ustanovená takzvaná „predbežná komisia“, ktorá riadila veci ako, kto a kde bude sedieť, kto kedy bude rečniť a ďalšie veľké množstvá organizačných záležitostí. V komisii bolo 11 Nemcov, 10 Francúzov, 8 biskupov z krajín Beneluxu, 3 Rakúšania a 1 biskup zo Švajčiarska. Takéto rozloženie síl sa nepozdávalo predstaviteľom z afrických krajín, tí však boli upozornení, aby neprotestovali, alebo dokonca podporovali európskych biskupov, pretože je to Európa, ktorá dotuje africké diecézy a nie naopak.

Dr. Marshall sa preto nazdáva, že „Rím je chytený v pasci peňazí a Nemci skúšajú, čo si môžu dovoliť.“ A skutočne, existuje niekoľko štatistík ktoré hovoria, že v súčasnej dobe je na tom Vatikán ohľadom financií mizerne (Reuters: Vatikán bude mať tento rok deficit 50 miliónov eur)¹. Najviac peňazí na chod vatikánskych inštitúcií prichádzalo z turistických návštev vatikánskych múzeí, tie však boli pre covidové obmedzenia dlhodobo zavreté. Rím teda skutočne môže byť odkázaný na peniaze z Nemecka viac ako kedykoľvek predtým.

Zdá sa, že cieľom nemeckých biskupov „majúcich v rukách peniaze“, je dotlačiť Vatikán k pomalým ústupkom formou „dialógu“ a postupných „jemných opráv“ učenia Cirkvi najmä ohľadom homosexuality.

Podľa Taylora treba nemeckých biskupov okamžite exkomunikovať a zbaviť úradov, obáva sa však, že ak sa bude finančná situácia Vatikánu naďalej zhoršovať, bude to hrať Nemcom len do karát.

Zdroj titulného obrázka

1 https://www.reuters.com/article/vatican-finances-holysee-idUSL1N2LA1TW

PDF (formát pre tlač)