Dignitas infinita – nový vatikánsky dokument, ktorý nepriniesol nič nové. Takmer. Ide len o figový list na Fiducia supplicans a homo-inovácie?

Branislav Michalka
11. apríla 2024   Cirkev   Komentár

Nový dokument o ľudskej dôstojnosti, ktorý bol pripravovaný päť rokov, pričom jeho počiatky siahajú do obdobia prefektúry kardinála Ladariu a nakoniec ho dokončil kardinál Fernández, mal byť podľa spravodajcu francúzskeho katolíckeho portálu La Croix „šokujúci“:

https://christianitas.sk/vatikan-pripravuje-na-april-novy-dokument-o-ludskej-dostojnosti-prace-vedie-kardinal-fernandez-a-dennik-la-croix-predpoveda-soky/

Šoky síce zažívame v Cirkvi v poslednom čase takmer každý deň, avšak nový dokument nepriniesol takmer nič nové a tak jediným šokom zrejme je, že opakuje staré známe veci, napriek tomu, že pokrokoví katolíci čakajú veci nové a inovovanie vecí starých. Celý šok potom možno spočíva v tom, že pápež a kardinál, ktorí nás oblažujú permanentnými šokujúcimi inováciami, teraz šokovali liberálnych katolíkov tým, že raz úplne nešokovali konzervatívnych katolíkov. Pokiaľ mal na mysli Loup de Besmond z La Croix toto, tak sa trafil.

Všetky témy, ktorými sa dokument zaoberá boli buď už spracované dávno, alebo aspoň po II. vatikánskom koncile a tie jeho najpokrokovejšie pasáže počúvame v neustále recyklovanej podobe už 10 rokov.

Dokument v úvode začína slovami:

„Každá ľudská osoba má nekonečnú dôstojnosť, neodcudziteľne zakotvenú v jej samotnej bytnosti, ktorá pretrváva za všetkých okolností, stavov alebo situácií, s ktorými sa môže kedy stretnúť. Tento princíp, ktorý je plne rozpoznateľný aj samotným rozumom, je základom nadradenosti ľudskej osoby a ochrany ľudských práv. Vo svetle Zjavenia Cirkev rozhodne opakuje a potvrdzuje ontologickú dôstojnosť ľudskej osoby, stvorenej na obraz a podobu Boha a vykúpenej v Ježišovi Kristovi.“

Zaiste. Potom text nižšie stanovuje cieľ nového dokumentu, vzhľadom na výročie Deklarácie ľudských práv:

„Výročie je tiež príležitosťou pre Cirkev, aby objasnila niektoré časté mylné predstavy o ľudskej dôstojnosti a venovala sa niektorým vážnym a naliehavým súvisiacim otázkam.“

Po bežných konštatovaniach o ľudskej dôstojnosti, ktoré čerpajú z rôznych odkazov minulých dôb a pontifikátov, sa nakoniec dostávame v bode 35 k naplneniu cieľa dokumentu stanoveného vyššie:

„Nasledujúce odseky síce netvrdia, že sú vyčerpávajúce, ale upozorňujú na niektoré závažné porušenia ľudskej dôstojnosti, ktoré sú obzvlášť dôležité.“

Čiže to asi majú byť tie uvedené objasnenia niektorých mylných predstáv o ľudskej slobode. Hneď prvá v bode 37 však zaráža svojou nadčasovosťou a týka sa chudoby, ktorej otázka bola za 2000 rokov v Cirkvi spracovaná skutočne dôkladne. Preto si text môže opäť vypomôcť citáciou:

„Jedným z javov, ktorý významne prispieva k popieraniu dôstojnosti toľkých ľudských bytostí, je extrémna chudoba, ktorá je spojená s nerovnomerným rozdelením bohatstva. Ako zdôraznil pápež sv. Ján Pavol II.: Jedna z najväčších neprávostí súčasného sveta spočíva práve v tom: že tých, ktorí majú veľa, je relatívne málo a tých, ktorí nemajú takmer nič, je veľa. Je to nespravodlivosť slabej distribúcie tovarov a služieb pôvodne určených pre všetkých.“

Nuž, žeby toto niekto z katolíkov popieral, aby to bolo treba objasňovať? Nasleduje citát z Benedikta XVI. a potom Františka. Zostáva nám len konštatovať, podobne ako pred 150 rokmi, že extrémna chudoba existuje a nie je dobrá.

Ďalšia téma v bodoch 38 – 39 je rovnako večná. Je ňou – vojna. Nasleduje text zložený z ôsmich citátov, čiže opakujúci bývalé vyjadrenia na túto tému. V bode 40 sa dostávame k obľúbenej téme pápeža Františka – k migrantom. Téma bola údajne na jeho príkaz doplnená do textu po kardinálovi Ladariovi (tvrdí Loup de Besmond z La Croix). Text je však vlastne len opäť kolážou viacerých citátov pápeža Františka a jedného citátu Benedikta XVI.

V bodoch 41 – 42 sa pranieruje obchodovanie s ľuďmi, čo zaiste nie je téma, v rámci ktorej by nejaký katolík plánoval spochybňovanie ľudskej dôstojnosti. To, že oba body sú opäť zložené takmer výlučne z citátov naznačuje, že aj v prípade tohto problému sa môžu veriaci katolíci oprieť o množstvo starších dokumentov. A to skutočne aj starších, pretože väčšina citátov pochádza opäť z pera pápeža Františka.

Aby sme sa nezdržovali, vymenujme si ďalšie témy, ktoré sú podľa dokumentu v rozpore s ľudskou dôstojnosťou a už na základe ich pomenovania zaiste ľahko rozpoznáme témy, ktoré boli Cirkvou hlboko do minulosti opakovane odsudzované, či dokonca ich neprípustnosť vyplýva zo samotných Božích prikázaní:

Sexuálne zneužívanie;

Násilie páchané na ženách;

(Aj keď tu už sa zdá na prvý pohľad, že sa dostávame bližšie k najmodernejším ľavicovým tendenciám prenikajúcim do Cirkvi: „Existuje naliehavá potreba dosiahnuť skutočnú rovnosť v každej oblasti: rovnaká odmena za rovnakú prácu, ochrana pracujúcich matiek, spravodlivosť v kariérnom postupe, rovnosť manželov, pokiaľ ide o rodinné práva a uznanie všetkého, čo je súčasťou práv a povinností občanov v demokratickom štáte“, ale nakoniec zisťujeme, že aj tento citát pochádza z roku 1995 a patrí Jánovi Pavlovi II.)

Potraty;

Surrogátne materstvo;

Eutanázia a asistovaná samovražda;

To všetko sú však témy, ktoré sa na základe stáročných pravidiel a učenia Cirkvi, stali denným predmetom boja katolíckych laikov proti – umelým potratom, náhradnému materstvu či eutanázii. Správy o ich boji a o ich odvolávaní sa na cirkevné učenie, čítame denne už celé desaťročia. Cirkev k nim vydala nespočet dokumentov. Čo tu ešte treba objasňovať?

Ani bod 53 týkajúci sa telesne postihnutých ľudí tiež rozhodne neprináša nič šokujúce, v rozpore s tým čo očakával Loup de Besmond, na základe správ od svojho tajného vatikánskeho zdroja. Katolícka Cirkev bola prvá v dejinách ľudstva, ktorá bránila telesne postihnutých pred barbarstvom pohanských zákonov a pravidiel. Práve návrat pohanstva, s celou jeho surovosťou voči postihnutým, so zabíjaním nenarodených aj práve z dôvodu postihnutia, nám ukazuje, že Cirkev je originálnym autorom ochrany postihnutých už 2000 rokov. Čo tu treba objasňovať? Text od banality nezachraňuje ani použitie módneho slova „marginalizácia“.

Nasledujú posledné tri body, ktoré boli zrejme najočakávanejšie, pretože sa týkajú najviac diskutovaných tém súčasnosti: genderovej teórie, zmeny pohlavia a digitálneho násilia.

Začiatočná pasáž ohľadom genderovej teórie v bode 55, týkajúca sa sexuálnych menšín je asi jedinou časťou textu, ktorá vzbudí údiv, vzhľadom na to, že požaduje absolútnu depenalizáciu akejkoľvek sexuálnej menšiny (vrátane pedofílie?!) a považuje akúkoľvek jej penalizáciu za ohrozenie ľudskej dôstojnosti. Táto požiadavka však nie je doložená žiadnym textom z cirkevného učenia v minulosti, ale len dvoma citátmi pápeža Františka:

„Cirkev chce predovšetkým „znovu potvrdiť, že každý človek, bez ohľadu na sexuálnu orientáciu, by mal byť rešpektovaný vo svojej dôstojnosti a malo by sa s ním zaobchádzať ohľaduplne, pričom sa treba starostlivo vyhýbať „každému znaku nespravodlivej diskriminácie“, najmä akémukoľvek formou agresie a násilia.“ Z tohto dôvodu treba odsúdiť, že je v rozpore s ľudskou dôstojnosťou skutočnosť, že na niektorých miestach je nemálo ľudí väznených, týraných a dokonca zbavených dobra života len z dôvodu ich sexuálnej orientácie.“

Preto je otázne použitie termínu „znovu“, vzhľadom na to, že ešte pred cca 40 rokmi bola propagácia homosexualizmu medzi mládežou trestným činom dokonca aj vo Veľkej Británii. Aktívny homosexualizmus bol trestným činom počas 19. a začiatkom 20. storočia vo väčšine európskych štátov, vrátane Vatikánu. Vtedy asi Cirkev niečo podobné nehlásala, aby to teraz mohla „znovu potvrdiť“.

Za touto kontroverznou pasážou nasleduje obligátne spochybnenie rodovej teórie, ako nám ho zanechali pontifikáty Jána Pavla II. aj Benedikta XVI. Nasledujú body týkajúce sa nedovolenosti zmeny pohlavia a o nástrahách digitálnych technológií a sociálnych sietí. Tie tiež neprinášajú nič nové a sú zložené väčšinou z citácií.

Zrátané, podčiarknuté: jedinou pasážou, ktorá by mohla potešiť šíriteľov pokroku v tejto zmesi citátov opakujúcich predchádzajúce dokumenty, je práve pasáž o sexuálnych menšinách a o nedovolenosti správanie týchto menšín kriminalizovať.

Je zaujímavé, že práve tým sa zaoberal kardinál Fernández aj na pondelkovej prezentácii dokumentu a že otázky z pléna sa týkali práve akceptovania homosexuality Cirkvou a dokonca prerábania Katechizmu, pričom túto nutnosť Fernández potvrdil:

https://christianitas.sk/kardinal-fernandez-chce-zmenu-definicie-homosexuality-uz-nema-byt-vnutorne-nezriadena-ako-doteraz/

Ohľadom najnovších zákonov penalizujúcich aktívny homosexualizmus v niektorých afrických štátoch, pričom kardinál potvrdil, že množstvo katolíkov (nielen afrických) ich schvaľuje, uviedol, že keď sa to dozvedel, „mal chuť zomrieť“.

Suma summarum, jediné novinky, ktoré sme sa pri ohlasovaní nového dokumentu dozvedeli, sa týkali aktívnych homosexuálov. Kardinál chce meniť definíciu homosexuálnych vzťahov ako „vnútorne nezriadených“ na „presnejšiu“ rozumej – jemnejšiu verziu a akákoľvek „diskriminácia“ homosexuálov a všetkých sexuálnych menšín je proti ľudskej dôstojnosti.

Je teda nový dokument Dignitas infinita len figovým listom, ktorý má po Fiducia supplicans a najnovších kardinálových výrokoch zakryť, že kráľ je už definitívne nahý, ergo, že všetky dlhodobé podozrenia ohľadom toho, ako Vatikán chce zmeniť morálne učenie o homosexualizme a spraviť z do Neba volajúceho hriechu niečo „menej krásne“, ale morálne tolerovateľné, sú oprávnené a pravdivé? Všetko by nasvedčovalo tomu, že áno.

***

Portál Christianitas.sk svojim čitateľom odporúča:

Kniha Obraňujme vyšší zákon s podtitulom Hnutie LGBT a obrana kresťanskej morálky kolektívu autorov Americkej spoločnosti pre obranu Tradície, rodiny a vlastníctva (TFP) dáva čitateľovi jednoznačnú odpoveď na otázku: Prečo musíme odmietať „sobáše“ medzi ľuďmi rovnakého pohlavia ako aj požiadavky homosexuálnej loby?

K tejto obsahom pozoruhodnej knihe napísal príhovor otec arcibiskup Mons. Ján Orosch, z ktorého zacitujme: „Táto hlboká pravda, ktorá je uvedená v predstavovanej knihe o skutočnosti homosexuálnej revolúcie, pozorovateľnej na celom svete, dokonale ilustruje realitu vzbury hriechom poznačeného človeka, voči svojmu Stvoriteľovi.“

A slová z recenzie doc. RNDr. Vladimíra Palka CSc.: Ak sa chcete zoznámiť s knihou, ktorá opisuje úspešnú históriu, taktiku a stratégiu hnutia, a vyzbrojuje čitateľa argumentačne do zápasu proti ideológii LGBT, potom odporúčam knihu „Obraňujme vyšší zákon“.

Uvedenú knihu si môžete objednať na adrese:

https://www.christianashop.sk/obranujme-vyssi-zakon/

V našom e-shope si však môžete objednať vo výraznej zľave aj ďalšie zaujímavé tituly – viac informácií na našej stránke christianashop.sk/.

PDF (formát pre tlač)