Belgický arcibiskup prímas a predseda biskupskej konferencie už otvorene: „Ženatí kňazi by boli obohatením pre Cirkev“. Revolúcia napreduje…
16. júla 2026
Aktuality
Od disidentských notorických kňazských kverulantov, ktorí sa nedokázali zmieriť s tým, že pri vysviacke sľubovali celoživotný celibát, sa téma „ženatých kňazov“ počas niekoľkých desaťročí presunula do najvyšších poschodí katolíckej Cirkvi a masívna propaganda liberálnej piatej kolóny priamo vo vnútri lodičky Kristovej (maľujúca sladké portréty kňazských rodín v orientálnych cirkvách) postupne privyká katolícke masy aj na túto predstavu.
Najnovšie sa večnej kauzy „ženatých kňazov“ ujal arcibiskup Luc Terlinden, ktorý zastáva túto prestížnu pozíciu v Bruseli a Mechelene a je tiež predsedom Belgickej biskupskej konferencie. Pre včerajšie vydanie holandského denníka .nederlanddagsblad, sa vyjadril o ženatých kňazoch jednoznačne pozitívne:
Celý rozhovor má však ešte zaujímavejšie pozadie, pretože arcibiskup Terlinden sa počas minulého víkendu zúčastnil na Generálnej synode Anglikánskej cirkvi v Yorku, kde bol zrejme načerpať nové podnety pre rozvracanie tradičných cirkevných naratívov.

Nie je náhoda, že tam išiel práve biskup z Mechelenu. V tomto meste sa totiž pred viac ako 100 rokmi uskutočnili rozhovory medzi katolíckou Cirkvou a Anglikánskou cirkvou ohľadom možného uznania apoštolskej postupnosti u anglikánov a ich zblíženia sa s katolíkmi. Výsledkom však bolo jednoznačné odmietnutie podobných snáh pápežom Levom XIII. a jasné deklarovanie, že anglikáni (na rozdiel od pravoslávnych) apoštolskú postupnosť stratili.
Urazení anglikáni sa stiahli a na chvíľu bol od nich pokoj, avšak to len dovtedy, kým v katolíckej Cirkvi nezačali povievať liberálne vetry. V 60. rokoch 20. storočia bol už pre pápeža Pavla VI. odrazu Mechelen symbolom ekumenického zbratania sa (napriek postoju Leva XIII. a ďalších pápežov!) a ním zostal dodnes .
Arcibiskup Terlinden pre holandský portál otvorene uviedol:
„Podľa mňa by boli ženatí kňazi obohatením pre Cirkev.“
– Cirkev zrejme doteraz strádala bez ženatých kňazov duchovnou chudobou, tak ju treba trošku obohatiť.
A nasleduje osvedčená rétorika piatej kolóny, ktorá dobre vycítila kde sa skrýva slabé argumentačné miesto Cirkvi:
„Hovoril som s gréckokatolíckym biskupom a povedal mi, že 90 percent jeho kňazov je ženatých. Na Západe nie vždy dostatočne rešpektujeme túto východnú tradíciu, ktorá je zároveň katolícka.“
– Tak, a je to. Cirkev až teraz plne zakúsi kyslé ovocie kompromisov, ktoré vyzerali za iných okolností neškodne. Kampaň, ktorú aj na Slovensku vedú v médiách cirkevní liberáli a pri ktorej sú zoširoka predstavované idylické grécko-katolícke kňazské rodiny (o trápnych rozvodoch, anuláciách, hádkach, odmietaní žien presúvať sa na iné miesta manželovej služby a škandáloch sa taktne mlčí) je bumerangom, ktorý sa katolíkom vrátil z neočakávaného smeru.
A pritom sa dali už roky vypozorovať zo strany grécko-katolíkov tendencie obviňovať katolíkov latinského obradu z útlaku, pohŕdavé poznámky o kňazskom celibáte, ich zbližovanie sa s pravoslávím a vychytávanie „zlých“ latinských prvkov v byzantskej liturgii a obradoch. Tendencie, ktoré sú vlastné tak kléru ako laikom a každý kto má s nimi osobnú skúsenosť vie o čom hovorím.
Teraz sa zrejme majú stať grécko-katolíci baranidlom, ktoré má prebúrať prvé prielomy do hradieb latinskej zaostalosti. Pochopili to, zdá sa, aj západní preláti a je pravdepodobné, že na túto strunu budú teraz brnkať do úmoru.
Arcibiskup Terlinden však nie je jediným vysokopostaveným prelátom v Belgicku, ktorý má podobné názory. Ešte väčšou mediálnou hviezdou je v tomto smere biskup Johan Bonny, o ktorom sme už častejšie písali. Čo mimochodom ukazuje na skutočnosť, že radikálna cirkevná revolúcia sa neodohráva len v Nemecku, ako to radi popisujú niektorí konzervatívci.
Bonny bol, mimochodom, svätiacim biskupom arcibiskupa Terlindena a otvorene vyhlásil, že do roku 2028 plánuje vysvätiť prvých ženatých kňazov. Bude exkomunikovaný?
Samozrejme, ani arcibiskup Terlinden nie je na portáli Christianitas.sk úplne novou tvárou:
Avšak na takýto pomerne presný termín svätenia, aký udal biskup Bonny, reagoval opatrný Terlinden, ktorý očividne hrá v tomto duete úlohu toho „dobrého a umierneného policajta“ rezervovane a uviedol:
„Postoj antverpského biskupa je jeho vlastnou iniciatívou, ale samozrejme nemôže vysvätiť ženatých kňazov bez pápežovho súhlasu.“
– No, uvidíme… A nakoniec: kto zaručí, že tento súhlas nedostane? Ako povedala slečna Emma Woodhouseová svojej vydajachtivej priateľke: „Svet videl už aj väčšie zázraky…“
Aby zrejme upokojil konzervatívne kruhy, referoval arcibiskup Terlinden rovnako zdržanlivo aj o anglikánskej Generálnej synode. Ženatí kňazi a k tomu anglikánska synodalita, to by mohlo byť na jeden šup pre niektoré citlivejšie žalúdky asi príliš veľký náklad. Aj keď samozrejme pochválil anglikánov, že „sa tešia značnej slobode a môžu napríklad klásť otázky, na ktoré potom musia biskupi odpovedať a to ponúka príležitosť diskutovať o všetkom“, predsa len nezabudol dodať, že katolícka synodálna cesta je lepšia:
„Mal som dojem, že jej niekedy chýba teologická a filozofická hĺbka. Mimochodom, viacerí anglikáni mi to potvrdili: mohli by sa veľa naučiť z našich skúseností so synodalitou.“
– To nepochybne. Napríklad to, ako niektoré nepríjemné otázky predsa len radšej vynechať a lepšie to celé koordinovať.
Branislav Michalka
Zdroj: Nederlands Dagblad, Katholisch.de

