Šialenstvo roka: Aktivistka hnutia Femen vystúpila vo viedenskom Kostole svätej Alžbety! Predviedla „alternatívnu omšu“ a „novú liturgiu“! S povolením kňaza…

19. mája 2026   Cirkev   Cirkevná kríza

Pokiaľ čitatelia ešte nenadobudli dojem, že niektorí cirkevní aktéri v Rakúsku sú na najlepšej ceste do ústavnej liečby a trvalej psychiatrickej starostlivosti, tak dnešná správa má potenciál tento nedostatok napraviť.

https://www.kathpress.at/goto/meldung/2580430/ukrainische-femenaktivistin-eroeffnet-festwochen-mit-state-of-faith

Je dokonca taká, že ani nemá zmysel sa snažiť o nejakú iróniu či sarkazmy. Bolo by najlepšie celú ju skopírovať, pretože text je natoľko šialený (pritom bol publikovaný na oficiálnej stránke katolíckej Cirkvi v Rakúsku – Kathpress), bizarný, surrealistický a patafyzický, že predstavuje extrakt absurdného humoru par excellence. Keby dnes nebol 19. máj, tak by mohol čitateľ nadobudnúť dojem, že sa ocitol na nejakom šialenom fašiangovom karnevale.

Základná informácia: ľavicovo-liberálna feministka, bojovníčka za potraty z hnutie Femen, ktoré má za sebou sériu znesvätení, škandalóznych polonahých eskapád a perverzností, vystúpila v Kostole svätej Alžbety so svojím novým predstavením (a teraz si sadnite) – na teologickú tému! Súdružka uvoľnených mravov, podobne ako počas Francúzskej revolúcie v Notre-Dame, teraz vo Viedni hodnotila a naprávala stav viery pod strechou katolíckeho kostola, za prítomnosti Božieho Tela v Bohostánku, aby sa to v tej Cirkvi zlepšilo!

Začnime citovaním:

„Predstavenie „Stav viery“ ukrajinskej aktivistky Inny Ševčenkovej oslávilo svoju svetovú premiéru počas otváracieho týždňa Viedenského festivalu v Kostole sv. Alžbety vo farnosti „Zur Frohen Botschaft“ (K dobrej zvesti).“

Ďalej katolícky (!) portál otvorene reflektuje fakt, že táto súdružka počas svojich „predstavení“ polonahá ničila kríže a ešte to konštatuje v rámci kvázi humornej vložky, v ktorej ubezpečuje, že teraz zostali kríže nedotknuté a súdružka bola dokonca oblečená! Zvyšok citácie je skutočná Niagara imbecílie, nehodná katolíckeho kresťana:

„Škandalózne predstavenie umelkyne, ktorá v roku 2012 odpílila drevený kríž v Kyjeve na znak solidarity s ruskou skupinou Pussy Riot a protestovala hore bez proti patriarchálnemu násiliu, sa teraz nekonalo. V nedeľu zostali kríže nedotknuté a 35-ročná umelkyňa, oblečená celá v čiernom, predstavila „novú formu liturgie“– takú, ktorá sa podľa Ševčenkovej snaží „prelomiť spojenectvo medzi posvätným a mocou“. V jej jadre bolo ženské telo podrobené náboženstvu a inventáru viery, ktorá legitimizuje „svätú vojnu“.“

Zrejme k veľkému potešeniu redakcie Kathpress sa riaditeľ festivalu chváli, že Ševčenková zastáva ešte radikálnejší prístup ako Teológia oslobodenia. To si samozrejme nenechal pre seba, ale ohlásil túto blahozvesť priamo v kostole pred Ševčenkovej predstavením. Kathpress však len spokojne pradie a oznamuje ďalej katolíkom, že Ševčenková má za cieľ v katolíckom kostole úplne sa vymaniť z pút viery:

„Riaditeľ festivalu Milo Rau vo svojom úvodnom prejave ohlásil „alternatívnu omšu“ aktivistky Femen, ktorá zaujíma radikálnejší prístup ako Teológia oslobodenia. Ani motto festivalu „Je čas na nových bohov“ nebolo pre Ševčenkovú dostatočne radikálne. Jej cieľom je podľa neho úplne vystúpiť z oblasti viery, aby sa v mene slobody ukončil útlak založený na náboženských predpisoch a pravidlách. V podstate predstavenie nesie rovnaké posolstvo ako Pussy Riot, vysvetlil Rau v rozhovore pre Kathpress. „Ide o to, nech sa Cirkev nezjednocuje s mocou; o to, že viera sa ničí, keď sa stane mocenskou stratégiou.“

Teraz trochu múdra v kostole od samotnej Ševčenkovej, múdra, aké sme počúvali v časoch budovania socializmu od súdruha učiteľa, ktorý mal na starosti ateistickú výchovu a bol predsedom Ateistického krúžku. Všetci pri nich s pochopením zívali:

„Existujú rôzne sväté písma, rôzni bohovia, rôzne časy a kultúry – a predsa všetky vedú k rovnakému výsledku. Okolo viery vytvárali inštitúcie, ktoré slúžili moci, ospravedlneniu vojny a útlaku žien, vnucovali im sľub mlčania, vylučovali ich zo vzdelávania a bránili im v samostatnom myslení a rozhodovaní o vlastnom tele.“

Pri tejto novej a alternatívnej liturgii Ševčenková držala ukrajinskú vlajku a na hlave mala tradičný ukrajinský kvetinový veniec, informuje nás s pátosom Kathpress. Oproti nej sa blíži „muž s diamantovými hodinkami a zlatým krížom“, čo má byť symbolika (nesmierne hlboká a invenčná) človeka – zlosyna, ktorý „teologicky ospravedlňuje vraždenie ukrajinských detí v mene svätej vojny“.

Katolícky portál Kathpress po tom, ako referuje o Ševčenkovej symbolike boja voči zlému Iránu, dodáva informáciu, kde všade Ševčenková ešte vidí útlak, tiež to, ako hulákala v kostole s megafónom ľavicové feministické heslá, ako hopkala pred oltárnym obrazom svätej Alžbety (!) a ďalšie lahôdky, ako napríklad – pozitívnu interpretáciu prvotného hriechu (!) ako zdroja slobody:

„Útlak žien zahŕňa aj zákaz potratov v Poľsku, USA a ďalších krajinách, ktoré tvrdia, že „ženské telo patrí Bohu, teda mužom, ktorí hovoria za Boha“, a teda nielenže vlastnia ženy, ale ovládajú ich telá ako okupované územie. Ševčenková na predstavení v Kostole svätej Alžbety použila ako ilustračný model príbeh Evy v rajskej záhrade a vysvetlila, že viera sa začala ako otázka, hľadanie a ľudská potreba. Začalo sa to ženou, ktorá siahla po jablku, hľadala slobodu a odmietala podriadiť sa pravidlám. Potom prišiel trest a prikázanie poslušnosti, ktoré premenili ženy usilujúce sa o slobodu na „kacírov“, povedala umelkyňa na pozadí obrazu svätej Alžbety, ktorá kŕmi hladných, a pred vyobrazením Matky bolesti. V kostole, ktorý podľa nej nebol určený na kázanie žien, zdvihla megafón, vyzvala návštevníkov, aby sa pridali, a neogotickou sálou s ozvenou kričala slová „Ženy“ a „Sloboda“.“

A pacienti z redakcie Kathpress stále ďalej spokojne pradú a informujú katolíkov. Pre nás, ctiteľov patafyziky už nechali priestor len na citovanie. Nič absurdnejšie v kostole (okrem satanistickej omše) sa snáď už ani nedá vymyslieť:

„Kritika náboženstva zostala ústredným bodom jej tvorby, ale jej tón je iný, kultivovanejší a sype soľ do „otvorených rán“ Cirkvi, ktorá sa v súčasnosti angažuje v synodálnom procese a snaží sa prekonať hierarchiu a riešiť „ženskú otázku“. Jej vystúpenie, opísané ako „vstup do dialógu medzi Cirkvou, farnosťou a súčasnými umeleckými a kultúrnymi otázkami“, podporil aj farár kostola sv. Alžbety Gerald Gump, ktorý scenár dostal vopred. „Toto určite nie je scenár typu „všetci sú takí milí a Boh je taký milý“, ale zamyslenie sa nad náboženstvom, ktoré my, ako poskytovatelia priestorov, môžeme plne podporiť,“ povedal Gump v rozhovore pre Kathpress. Milo Rau, ktorý si minulý rok vybral Kostol sv. Alžbety za miesto konania svojho „Procesu Pelicot“, sa kňazovi tiež poďakoval „za jeho dôveru v silu viery, ktorá sa nemusí spájať so žiadnou inštitúciou ani mocou, ale jednoducho s ľuďmi“.“

Tu by sa snáď žiadalo skončiť, lebo žalúdok aj bránica zlyhávajú, avšak netrúfam si ochudobniť čitateľov o poslednú perlu v súvislosti s novou teologickou hviezdou Ševčenkovou – jej nový film:

„Ďalšia príležitosť na rozhovor s umelkyňou, ktorá teraz žije vo Viedni a Paríži, sa ponúka v rámci filmovej série „Vďaka bohyni!“. 24. mája o 19:30 premietne Stadtkino Wien film „Dievčatá a bohovia“, ktorého scenár a hlavnú úlohu hrá Ševčenková, a následne pozve divákov na diskusiu s ňou.“

Pomóóóc…

Branislav Michalka

Zdroj: Kathnet, sprievodný obrazový materiál, zdroj – snímky obrazovky, youtube.com

PDF (formát pre tlač)