Načo sú sviatky Svätých?

16. augusta 2026   Cirkev

„Podivuhodný je Boh vo svojich Svätých.“
(porov. Ž 68,36)

„Podivuhodný je Boh vo svojich Svätých!“ tak zvolal žalmista v Starom Zákone, obdivujúc velebnosť Svätostánku Božieho. Akože má teda Cirkev svätá zvelebovať Boha, že tak skvelými cnosťami ozdobil svojich vyvolených Svätých, ktorí podľa Písma Svätého sú živými chrámami Ducha Svätého?

Aby Cirkev svätá čím dôkladnejšie a našej prirodzenosti čím primeranejšie mohla vzdávať poklonu Bohu, okrem sviatkov Pána ustanovila i sviatky Svätých, aby sme zvelebovali Boha v jeho Svätých, aby sme premýšľali nad cnosťami Svätých, aby sme ich nasledovali a ich ochrane sa odporúčali.

I viďme túto štvornásobnú príčinu ustanovenia sviatkov Svätých, nech nás táto spasiteľná úvaha povzbudí k horlivému zachovávaniu sviatkov. Počúvajte!

1. Cirkev svätá preto ustanovila sviatky Svätých, aby sme v Svätých zvelebovali Boha.

Často počúvame to osočovanie, že my katolíci zbožňujeme Svätých a že Pannu Máriu za štvrtú staviame k Najsvätejšej Trojici. Len pochabosť alebo zlomyseľnosť môže trúsiť takého reči. Veď už i to malé školské dieťa vie, že my jedine Pánu Bohu sa klaniame, Máriu a Svätých však len ctíme a na znak úcty sviatky im svätíme. Lenže sviatky Svätých sú vlastne sviatkami Pána, lebo svätí jedine Pánu Ježišovi môžu ďakovať, že sa stali Svätými. Keby Kristus Pán nebol zomrel a keby skrze svoju moc nebol vydobyl milosť spasenia, Svätí neboli by mohli byť spasení. Príklad Ježišov povzbudzoval Svätých k cnosti, on tiahol ich k nebesiam, on im dal sily opovrhovať svetom a jeho márnosťami, skrze neho, s ním a v ňom stali sa veľkými, blaženými, svätými. Preto keď Svätých ctíme, táto úcta konečne pripadá Bohu. Ba ozaj, ktorý otec by nám mal za zlé, keby sme jeho synov, jeho dcéry ctili, chválili? Nuž a či nie majstra oslavujeme, keď jeho umelecké dielo chválime?

Výborné diela Božie sú Svätí a medzi Svätými najdôstojnejšia je Panna Maria.

Avšak poviem vám ešte niečo iné.

Ctiť máme Svätých nielen pre Boha, lež i pre samých nás. Ktože sú tí Svätí? Sú oni ľudia, naši pokrvní, naši bratia, kosť z našej kosti a telo z nášho tela. A pýtam sa, ktorá dedina, ktoré mesto nie je hrdé na svojho chýrneho obyvateľa? Ktorá krajina nesvätí pamiatku svojich veľkých mužov? Tak i my Slováci sväto zachovávame pamiatku našich slávnych vierozvestcov svätých Cyrila a Metoda.

Títo ctihodní mužovia vytrhli z tmy pohanstva našich predkov, zažali nám svetlo našej kresťanskej osvety, zaštepili nášmu národu kresťanské mravy, tak ho zachránili pred zahynutím, zabezpečili mu budúcnosť. Preto pamiatka svätých Cyrila a Metoda je každému Slovákovi vzácna a svätá, preto mnohí bohabojní Slováci s radosťou sa ponáhľajú 5. júla, vo sviatok týchto svätých vierozvestcov na Velehrad ku hrobu sv. Metoda, aby im vzdávali príslušnú úctu a aby na ich príhovor vyprosili od Boha požehnanie pre seba i pre celý národ. V sviatky Svätých radujeme sa a ďakujeme Bohu, že medzi nami krehkými ľuďmi stvoril aj také dokonalé, vzácne, ctihodné nádoby.

2. Cirkev sv. preto ustanovila sviatky Svätých, aby sme premýšľali na ich slávou: Čo boli a čim sa stali?

Mnohí z nich v ťažkých prácach sa trápili; v chudobe, o hlade, o smäde, o nahote biedili. Niektorého celý život bol len utrpením, celé roky v chorobe na lôžku sa zvíjali. Mnohým strpčovali život ustavičné znevažovania, osočovania, prenasledovania. Lež už je koniec všetkým bolestiam. „Boh zotrel im slzy z očí“ (porov. Zjv 21,4.). „Napája ich z potoka rozkošného, opojení sú slasťou nebeskou“ (porov. Ž 36,9). Oproti ich blaženosti všetky majetky a radosti tohoto sveta sú len dym a lož.

V sviatky Svätých uvažujte nad touto nevysloviteľnou blaženosťou nebešťanov. Takto robieval istý nábožný pustovník, o ktorom rozpráva sv. biskup Augustín, že tento pustovník skoro z každého sviatku mal jeden obrázok. Keď prišiel sviatok niektorého Svätého, vyvesil na stenu tohoto Svätého. Dovtedy obzeral ten obrázok, až mu začali slzy padať, povstala mu v srdci túžba za kráľovstvom nebeským.

V sviatok Všetkých Svätých ešte hojnejšie vylieval slzy, vtedy jeho obrázok predstavoval Najsvätejšiu Trojicu, ako ju obtáčajú sťa ružový veniec tisíce zborov nebešťanov. „Ozaj, či i mňa vpletú anjeli do tohto nebeského venca?“ tak sa dopytoval sám seba a v tom klesol do prachu zeme, puklo mu srdce od horiacej túžby, usnul do nebeskej vlasti, mal opravdivý sviatok Všetkých Svätých.

3. Cirkev sv. ustanovila sviatky Svätých nám za príklad, ktorý máme nasledovať. Niekedy Cirkev napomína, povzbudzuje nás slovom k dobrým mravom, v sviatky Svätých však učí nás príkladom, aby sme do života Svätých nazreli sťa do zrkadla a od nich sa učili mravne žiť: od mučeníkov učme sa za vieru i obetu prinášať, od vyznávačov učme sa trpezlivosti a sebazapreniu; príklad panien nech nás povzbudí k čistému životu, a pokáním Svätých pohnutí oplakávajme svoje hriechy.

Každý sviatok buď ti, kresťan, kázňou, ktorá takto hovorí k tebe: Synu, pohliadni na Nebo, kde toľkí tvoji bratia panujú, pozri, ako ti kývajú svojimi víťazoslávnymi palmami. Vstúp do ich šľapaje, nasleduj ich život. Ten Svätý bol taká krehká nádoba ako si ty, i on musel bojovať a mnoho trpieť. Lenže horlivo vytrval v tom boji až do konca. Neustal trpieť, svoju ľudskú krehkosť s pomocou Božou skvele premohol a táto vytrvalosť vydobyla mu kráľovstvo nebeské. Trápenie sa pominie, odplata však trvať bude až na veky; človeče, bojuj a úfaj!

Každý sviatok je sviatkom sv. nádeje.

4. Najmilší, čo myslíte, v čom záleží hlavná oslava Svätých v Nebi? Snáď tá žiara, v ktorej sa skvejú? Snáď tá čarokrása, ktorou je ozdobená ich duša? Snáď to miesto, kde zotrvávajú, alebo ten trón, na ktorom panujú, aby boli hlavnou oslavou v Nebi? Ó nie! Ako najväčšou slávou je to, že môžu naše modlitby predniesť Bohu a že vymôžu u Boha vyslyšanie našich prosieb.

Táto ich moc pohla ľudí, aby ctili Svätých. Preto volia ľudia niektorých Svätých za ochrancov svojich krajín, preto ustanovila i Cirkev sv. sviatky Svätých. Padáme na kolená pri ich hroboch, bozkávame ich pozemské ostatky, my katolíci veríme v ochranu Svätých a zakladáme si na nej.

Vždy je užitočné Svätých o pomoc vzývať, no zvlášť prospešné je to v ich sviatky. Pretože v deň odumretia Svätých nielen my ľudia svätíme sviatok, lež sviatkujú i anjeli v Nebi. Pán Ježiš nemôže poskytnúť svojim Svätým v deň ich menín väčšej radosti, ako keď vyslyší ich orodovanie za rôzne potreby ľudí k ním sa utiekajúcich.

Preto s dôverou prednášajme svoje prosby k Svätým, oni zabezpečia nám vyslyšanie. Deva, utiekaj sa k Panne Márii, mládenec k sv. Alojzovi, čeľadný otec k sv. Jozefovi, čeľadná matka k sv. Anne, každý k tomu Svätému, ktorého meno nosí. Blažený ten kresťan, ktorý si získa ochranu svojho sv. patróna.

Teraz už viete, prečo ustanovila Cirkev sviatky. Buď vám každý sviatok milým, drahým, svätým, zachovajte ich slušne. Preto k väčším sviatkom pripravujme sa kajúcnou spoveďou a hodným prijímaním. Čím väčší je sviatok, tým zbožnejším srdcom si ho sväťme. Konečne od jedného sviatku do druhého žime tak, akoby sme nasledujúci sviatok už v Nebi mali zasvätiť. Amen.

***

Text kázne vyšiel pôvodne v knihe Katechizmus v kázňach, II. zväzok – O prikázaniach, ktorú napísal Jozef Baráczius, dekan-farár v Szendrö, dnešné Maďarsko, do slovenčiny preložil slovenský kňaz Viktor Milan, farár v obci Krivá na Orave a knižne vydal v Ružomberku 1921; pre uverejnenie na stránke Christianitas.sk bola kázeň ešte mierne upravená redakciou.

PDF (formát pre tlač)