Po zverejnení desivej správy o pakistanských znásilňovacích gangoch v Británii by sa mala aj slovenská polícia zamerať na Pakistancov

Matej Gavlák
24. júna 2026   Politika Spoločnosť   Komentár

Slovenská polícia by mala urýchlene skontrolovať činnosť všetkých Pakistancov pôsobiacich na území Slovenskej republiky. Vláda by mala zároveň prijať všemožné opatrenia, aby sa ľudia z Pakistanu do našej krajiny nemohli dostať a pracovať tu. Správa o pakistanských znásilňovacích gangoch z Británie je skrátka príliš závažná a skutky v nej opísané sú až príliš hrôzostrašné, než aby sme niečo podobné riskovali aj na Slovensku. Ide o ochranu našich žien a dievčat.

Správa o vyšetrovaní

Slovenské médiá vrátane tých, ktoré sa hlásia ku konzervatívnym hodnotám, vcelku „statočne“ odignorovali hrôzostrašnú správu poslanca Ruperta Lowea s názvom The Rape Gang Inquiry Report („Správa o vyšetrovaní znásilňovacích gangov“). Tá hovorí o pakistanských znásilňovacích gangoch (tzv. „grooming gangs“) a bola v Británii zverejnená minulý týždeň. Portál Christianitas o správe informoval: https://christianitas.sk/najvacsi-skandal-v-britskych-dejinach-vcera-zverejnena-sprava-o-pakistanskych-znasilnovacich-gangoch-hovori-o-pocte-250-tisic-obeti/ 

Pre lepšiu predstavu ohľadom mohutnosti škandálu možno uviesť tri čísla: 71, 250 000 a 11. Prvé prípady znásilnení sa pred britskými súdmi objavili pred 71 rokmi a za ten čas došlo k opakovanému znásilňovaniu 250-tisíc žien, z veľkej väčšiny bielych Britiek. Najmladšie opakovane znásilnené dievča malo 11 rokov.

Lenže ani tieto tri čísla ešte plne nedokresľujú totálnu hrôzu pakistanských znásilňovacích gangov v Británii.

Svedectvá žien

Samozrejme, správa, ktorá obsahuje 219 strán je zdarma dostupná na internete, konkrétne na tejto adrese.

Prvá polovica správy obsahuje hrôzostrašné opisy preživších žien. Ženy a dievčatá opisujú až otrokárske zaobchádzanie Pakistancov s nimi. Neraz sa nechali nalákať darčekmi, inokedy si ich agresori odchytili priamo pred školou. Agresori dievčatá buďto opili, alebo im podali omamné drogy. Keď sa už raz nejaké dievča dostalo do gangu, bývalo znásilňované opakovane. Polícia, úrady, školy a súdy všetky prípady zametali pod koberec a ešte trestali poškodené osoby a ich rodičov.

Chytené dievčatá boli prevážané z miesta na miesto, neraz proti svojej vôli zadržiavané po rôznych súkromných domoch. Treba povedať, že šlo zväčša o mladé ženy z chudobnejších britských rodín, čo vysvetľuje mnohé aspekty tohto „najväčšieho škandálu v britských dejinách“.

Pakistanci prirovnávali biele dievčatá ku psom, sviniam (v islame ide o nečisté zvieratá), prostitútkam, ba i ľudským exkrementom. Svoj osud si dievčatá podľa svojich trýzniteľov plne zasluhovali, pretože neuznávali Alaha. Mnohé boli narýchlo „vydaté“ miestnym imámom za Pakistancov, ktorí ich potom znásilňovali (akože boli „manželia“, aj keď hovoríme o dievčatách niekedy okolo 14. roku života). Žena menom Sarah vo svojej výpovedi uviedla, že bola prinútená až k 8 umelým potratom. „Keď bola v prítomnosti svojho utláčateľa, musela mať na sebe hidžáb a kráčať päť krokov za ním,“ uvádza správa. „Bola prinútená naučiť sa arabsky a dovolené jej bolo rozprávať len v jazykoch Urdu a Pandžábi. Tiež musela variť a upratovať pre členov gangu, ktorí ju zneužívali.“

Iná žena, menom Taylor, uviedla toto pozoruhodné svedectvo:

„Predtým, než ma znásilnili, spievali: „V mene Alaha, najväčšieho, najmilostivejšieho.“

Fiona:

„Bývala som bežne bitá. Bola som zdrogovaná, filmovaná počas znásilňovania a ten materiál bol následne distribuovaný. Mala som niekoľko zlomených kostí, poranenia na tvári a hlbokú traumu.“

Whitney:

„Moja dcéra mi povedala, že v ich škole majú sexuálnu miestnosť. Povedala som to škole, no oni ma úplne odmietli a povedali, že klamala.“

So svedectvami by sa dalo pokračovať donekonečna.

Rasa a náboženstvo

Správa upozorňuje, že pakistanskí moslimovia konali (konajú…) tieto skutky pod „klanovým kódom“, kedy sa k nemoslimským dievčatám a ženám správajú úplne inak ako k moslimkám. Biele ženy vnímajú ako „majetok dostupný na sexuálne využitie“, pretože „tieto dievčatá nemali žiadnych mužov, ktorí by ich boli ochránili“. Pakistanci (zväčša vo veku 20–40 rokov) zahrňovali bezbranné a naivné dievčatá pozornosťou, darčekmi, ale aj alkoholom a drogami. Potom ich hromadne znásilňovali a prevážali z miesta na miesto vďaka taxikárskej sieti, ktorú majú v krajine vybudovanú.

Správa hovorí, že sa pakistanskí moslimovia pokúšali o unášanie a znásilňovanie aj dievčat z indického nemoslimského prostredia, ale sikhskí muži sa dokázali zmobilizovať a „kolektívne“ gangom čeliť. Belosi nikdy nič také pre svoje ženy a dievčatá neurobili. Správa ďalej uvádza:

„Vo svojich výpovediach Dr. Hillová opakovane opisovala (svoje) zneužívanie ako rasovo aj nábožensky podmienené. Počas znásilnení jej bolo výslovne povedané, že k útokom dochádza preto, že je biela a kresťanka. Vysvetlila, že ju pakistanský moslimský priateľ („boyfriend“) najprv zneužíval a potom ju predával skupinám moslimských mužov. Opakovane ju odvádzali do rôznych domov a bytov, kde ju znásilňovali, fyzicky napádali a mučili. Aj po tom, čo sa pokúsila utiecť a skryť, ju hlavný páchateľ vystopoval, vlámal sa do jej domu a päťkrát sa ju pokúsil zabiť.“

Tieto skupiny boli rôznorodé a vznikajúce ako rakovinové bunky kdekoľvek, kde sa objavila moslimská pakistanská komunita. K prvému zaznamenanému prípadu znásilnenia bielej Britky Pakistancami došlo pritom v Británii už v roku 1955, „keď boli štyria Pakistanci s bydliskom v Bradforde obvinení zo znásilnenia 15-ročného dievčaťa z Middlesbrough“.

V tej dobe pritom žilo v európskej krajine podľa umelej inteligencie okolo 10 až 15-tisíc osôb z Pakistanu. „Drvivú väčšinu tvorili muži (okolo 12 800 mužov a 1 700 žien), ktorí prichádzali za prácou,“ uvádza Google AI.

Deje sa to všade, kam prídu

„Británia pritom nie je unikátnym prípadom,“ upozorňuje ďalej Loweova správa. „Tento druh vecí sa deje všade tam, kde buď vítajú masovú migráciu z moslimských krajín, alebo majú usadenú moslimskú populáciu.“

Podľa dokumentu existuje akýsi „rámec sexuálneho násilia“, ktoré je vedené „proti nemoslimským menšinám v oblastiach s moslimskou väčšinou“.

Správa odkrýva desivú realitu, kedy je sexuálne („dominantné“) násilie moslimov na nemoslimoch priamo zakotvené v islamskej teológii. „Najmenej osem teologických aspektov islamu môže prispievať ku kultúrnym vzorcom, ktoré umožňujú alebo normalizujú sexuálne zneužívanie nemoslimských dievčat,“ čítame ďalej.

Medzi týchto 8 islamských teologických aspektov sa zaraďuje doktrína o moslimskej nadradenosti, nútené manželstvá v kombinácii s absenciou pevne stanoveného minimálneho veku súhlasu, či historická šaría ako inštitúcia otroctva.

Primárny aspekt

Za primárny aspekt správania pakistanských moslimov voči nemoslimom považuje správa doktrínu o „moslimskej nadradenosti“, kedy „islam tvrdí, že tí, ktorí sú spravodliví a skutočne sa boja Boha, teda moslimovia, sú vo svojej podstate nadradení tým, ktorí odmietajú Božie prikázania, teda nemoslimom“.

To isté uviedla aj obeť, Dr. Hillová vo svojej výpovedi:

„Je to vec moslimskej nadradenosti: veria, že majú maximálnu morálnu autoritu prikazovať ľuďom pod nimi, aby im oblizovali nohy.“

Títo moslimovia majú zmýšľanie známe ako „my a oni“. V praxi to znamená, že v cudzokrajnom prostredí, akým je Európa, majú držať pospolu a strániť sa vplyvov domáceho obyvateľstva. Korán moslimov výslovne varuje, že ktokoľvek z nich by sa spriatelil s nemoslimom, bude sám Alahom vnímaný ako bezverec.

Na zmýšľanie pakistanských moslimov majú zásadný vplyv aj tieto aspekty islamu: nadradenosť a dominancia mužov nad ženami, oddeľovanie žien, džihád a s ním spojené sexuálne otroctvo; Dhimmitúda: spôsob akým islam zaobchádza s dobytými nemoslimskými územiami, ako aj islamská klanová kultúra. The Rape Gang Inquiry Report upozorňuje:

„Dokonca aj imigranti druhej, tretej alebo štvrtej generácie, ktorí vyrastali v Británii, pokračujú v týchto vzorcoch a pôsobia ako demografické zoskupenia, kde sa klanový systém reprodukuje a zintenzívňuje bez ohľadu na širšiu kultúru. Pokračujúca imigrácia z takýchto klanových zahraničných odľahlých oblastí slúži len na doplnenie a posilnenie takýchto komunít.“

Možno ešte zopakovať, že celá schéma fungovala len vďaka skorumpovanosti britských úradov, polície, súdov, školstva a politických elít, ako aj z obáv z obvinenia z „islamofóbie“ či „rasizmu“.

Pakistanci na Slovensku

Pre nás na Slovensku sú dôležité predovšetkým tieto slová zo správy:

„Británia pritom nie je unikátnym prípadom. Tento druh vecí sa deje všade tam, kde buď vítajú masovú migráciu z moslimských krajín, alebo majú usadenú moslimskú populáciu.“

Podľa umelej inteligencie žije dnes na Slovensku legálne okolo 120 až 140 občanov Pakistanu s platným povolením na pobyt. Google AI odhaduje, že celkovo sa na území našej krajiny môže zdržiavať okolo 300 Pakistancov. Možno však predpokladať, že žijú viac-menej pospolu.

Samozrejme, nejde o nejaké veľké čísla (vďaka Bohu!), ale nezabúdajme, že k prvým prípadom znásilnení došlo v Británii už v roku 1955, kedy v celej veľkej ostrovnej krajine bolo len pár tisíc týchto ľudí. Navyše sa svojej doktríny o akejsi „nadradenosti“ zjavne držia zubami nechtami a žiadne moderné „liberalizačné“ trendy s nimi evidentne ani nepohli.

Z tohto pohľadu treba vnímať skupiny Pakistancov pôsobiacich na našom území s veľkou podozrievavosťou a nedôverou. Neobjavujú sa nejaké podobnosti medzi Pakistancami v Británii a Pakistancami pôsobiacimi na Slovensku? Neboli zaznamenané nejaké sťažnosti slovenských žien voči niektorým Pakistancom? Neboli niektorí z nich upodozrievaní z lákania žien a dievčat, či dokonca pokusu o znásilnenie?

Akú prácu na Slovensku vykonávajú? Čo robia po práci? Kde sa stretávajú? Sú s nimi vídané aj biele ženy?

To všetko sú otázky, ktoré by si mala slovenská polícia vo svetle správ z Británie preveriť. No nielen to.

Ani jedno naše dievča…

V prípade zistenia akejkoľvek podozrivej či nelegálnej činnosti zo strany Pakistancov ich treba z územia SR okamžite vykázať. Britský scenár tu nechceme – ani teraz ani v budúcnosti. A ani jedno zneužité slovenské dievča, ktoré si pred svojím znásilnením muselo vypočuť nejaký spev k púštnemu démonovi Alahovi, za to nestojí.

Podľa správy tvorili Pakistanci 84 % osôb pôsobiacich v týchto gangoch. 7 % boli belosi a 8 % černosi, africkí moslimovia.

Ako však The Rape Gang Inquiry Report upozorňuje, zneužívania majú v prvom rade silný náboženský a potom aj rasový podtext. Dr. Hillová bola znásilňovaná, pretože bola „beloška a kresťanka“.

Z tohto dôvodu by slovenské úrady mali byť obzvlášť obozretné aj voči vyznávačom islamu z iných krajín žijúcich na našom území.

V neposlednom rade treba povedať, že správa dáva jasne najavo, že k tejto tragédii by v Británii nikdy nebolo došlo, nebyť umožnenia masovej migrácie z moslimského sveta.

Prvou líniou obrany našich žien teda musí byť prísna azylová politika Slovenskej republiky. Delikventi musia byť z našej krajiny vykázaní spôsobom, že im už nikdy nebude umožnené sa sem vrátiť. Druhou líniou obrany musí byť potom zostrený policajný dozor nad skupinami hlásiacimi sa k islamu – zvlášť Arabmi (kvôli ich náchylnosti k teroristickým činom) a potom Pakistancami (znásilňovacie gangy).

Islam nikdy nesmie byť uznaný za oficiálne náboženstvo Slovenskej republiky a byť tak dotovaný zo štátneho rozpočtu.

Žiadne jačanie o „diskriminácii“ nemôže našimi úradmi ani pohnúť. Skúsenosti z Británie sú príliš závažné na nejaké slovné hry. Ani politici si už dnes nič nerobia z toho, keď im nadávajú do „fašistov“ len preto, že požadujú ochranu našich hraníc.

Samozrejme, takýto postoj môže priniesť hnev Európskej únie. Ak tak má byť, nech sa tak stane. Naše ženy a dievčatá nám musia byť prednejšie ako to, „čo si o nás pomyslí Brusel“ (klasický plač progresívcov), ktorý je dosť možno rovnako skorumpovaný ako Londýn.

Ani jedno slovenské dievča za to nestojí. Ani jedno. Bodka.

PDF (formát pre tlač)