Štrnásť biskupov z Veľkej Británie, historický rekord, sa zúčastní na Pochode za život v Londýne

5. júna 2026   Cirkev Spoločnosť   Potraty

Po dekriminalizácii potratov až do okamihu narodenia v anglickom parlamente sa štrnásť biskupov z Veľkej Británie, dvojnásobok oproti roku 2025, zúčastní 5. septembra spoločného pochodu v Londýne: „Nastal čas pribiť naše farby na stožiar.“ Po prvýkrát sa na podujatí zúčastní aj arcibiskup Westminsteru, ktorý bude celebrovať úvodnú svätú omšu otvárajúcu podujatie.

Richard Moth, arcibiskup Westminsteru, povedie historické zastúpenie, ktoré bude zahŕňať aj Bernarda Longleyho, arcibiskupa Birminghamu, a Johna Wilsona, arcibiskupa Southwarku. Títo traja, stojaci na čele hlavných arcidiecéz Veľkej Británie, sa pridajú k ďalším ordinárom pôsobiacim v Anglicku, Škótsku a Walese.

Bezprecedentná mobilizácia cirkevnej hierarchie

Organizátori pochodu vo vyhlásení z 2. júna zdôraznili výnimočnosť tejto inštitucionálnej podpory:

„Je ťažké predstaviť si inú udalosť alebo inú vec, ktorá by sa tešila takejto úrovni podpory zo strany cirkevnej hierarchie. Ich prítomnosť ukazuje, aký zásadný a prvoradý význam Cirkev pripisuje tejto kľúčovej a základnej otázke.“

Isabel Vaughan-Spruceová, riaditeľka britského Pochodu za život a známa aktivistka, ktorá bola viackrát zadržaná políciou za tichú modlitbu pred potratovými klinikami, vysvetlila 3. júna pre National Catholic Register, že vysoká účasť biskupov je odpoveďou na „mnohé výzvy proti životu v poslednom období“ a že „nastal čas pribiť naše farby na stožiar“.

Vaughan-Spruceová, ktorá sama čelila súdnemu stíhaniu na základe zákona o „zónach vylúčenia“ (buffer zones), zdôraznila, že medzi biskupmi sa konečne rozšírilo presvedčenie, že pochod „nie je niečím militantným ani necitlivým, ale súčasťou súcitnej a nevyhnutnej odpovede na rozšírené zlo“. Dodala, že kresťania vo všeobecnosti „čoraz viac chápu význam verejného svedectva o našich presvedčeniach, nie ako prázdneho gesta, ale preto, že pomáha ostatným zamyslieť sa a otvára rozhovory, ktoré naozaj potrebujeme viesť“.

Z pohľadu katolíckej tradície predstavuje účasť rekordného počtu britských biskupov na Pochode za život významný signál, že ochrana nenarodeného ľudského života zostáva jednou zo základných morálnych povinností Cirkvi. Katolícka náuka od prvých storočí učí, že ľudský život je posvätný od okamihu počatia až po prirodzenú smrť a že žiadna ľudská autorita nemá právo úmyselne zbaviť nevinného človeka života. Tradiční katolícki autori preto považujú verejné svedectvo v prospech nenarodených detí nielen za občianske právo, ale aj za kresťanskú povinnosť.

Mnohí predstavitelia katolíckej tradície zároveň upozorňujú, že mlčanie v otázkach potratov nemožno považovať za neutralitu. Ak spoločnosť prijíma legislatívu umožňujúcu usmrcovanie nenarodených detí až do neskorých štádií tehotenstva, biskupi a kňazi majú podľa tradičného chápania svojej služby povinnosť pozdvihnúť hlas na obranu tých, ktorí sa sami brániť nemôžu. Účasť biskupov na pochode preto nevnímajú ako politický aktivizmus, ale ako pokračovanie stáročnej kresťanskej tradície ochrany slabých, chorých, chudobných a bezbranných.

Zvláštny význam má skutočnosť, že k pochodu sa pripájajú aj predstavitelia najvýznamnejších britských arcidiecéz. Tradične zmýšľajúci katolíci v tom vidia náznak prebúdzania sa cirkevnej hierarchie po období, keď sa časť biskupov zdráhala verejne vystupovať v otázkach potratov z obavy pred mediálnou alebo politickou kritikou. V čase, keď anglický parlament schválil ďalšie uvoľnenie potratovej legislatívy, považujú mnohí katolíci takúto verejnú prítomnosť biskupov za potrebné svedectvo vernosti evanjeliu života a za povzbudenie pre tisíce veriacich, ktorí sa už desaťročia angažujú v pro-life aktivitách.

Branislav Krasnovský

Zdroj: infocatolica.com, titulný ilustračný obrázok, zdroj – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)